Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2018)

"Fantastický fantastický rok za nami" - tak začína svoju prvú rubriku Jurko Malíček na scifi.sk v roku 2018 a myslí to od srdca. A to nie sú plané slová do vetra, pretože je za nimi pocit úžasu, ktorý je iskrou prebúdzajúcou v dušiach nových fanúšikov zanietenie pre vec fantastickú. Ale o tom, aký úžasný bol ten predchádzajúci rok by ste si mali sami prečítať...

Jurko Malíček - Koláž 1 Disclaimer

Fantastický fantastický rok za nami. Alebo výborný, nech sa nám nezdvojujú slovíčka hneď v prvej vete. Len tých filmov koľko sa urodilo, a koľko výborných!

Jediovia,

Valerian,

Duch v stroji,

Artuš,

Kong,

druhí Strážcovia galaxie,

Blade Runner

a Kingsmani,

tretí Thor

a Planéta opíc,

Wonder Woman,

Atomic Blonde,

To

a tá druhá Kingovka, čo si hľadala vlastnú cestu,

Baby Driver,

Justice League,

Jumanji,

Sedem sestier.

A to len tak z brucha dávam, ani nemusím nazerať do zošita, čo si doň lepím lístky z kina. Nenormálna hojnosť až obžerstvo, zvlášť, ak pripustíme, že nie všetko sa páčilo každému, respektíve, nič sa nepáčilo všetkým. Fantastika v širšom slova zmysle - a vlastne aj v užšom - bola v mainstreame vždy silnejšia, akoby sa mohlo zdať, ale nikdy jej nebolo toľko, za tak veľa peňazí a s takými veľkými ziskami a to je čosi, na čo si nedokážem zvyknúť.

Nechcem, aby hneď prvý pocit úžasu bol spomínaním starého muža, ale asi sa tomu celkom nevyhnem, tak hovorme o tom, že som v najlepších rokoch. Zrelý štyridsiatnik, zástupca prvej generácie, ktorá už nebola vonkajším svetom donútená úplne dospieť, čo znamená, že pokojne môžem mať rodinu, hypotéku, prácu a všetky tie dospelé veci a zároveň som nikdy nemusel opustiť detské vášne a radosti a pokojne môžem zbierať akčné figúrky. O tomto si rozprávame so šedivými rovesníkmi okolo seniorských ohňov. O tom, ako sme v dvanástich, trinástich rokoch mali prečítané VŠETKY scifíčka, čo sa dali nájsť v knižnici a všetky, čo nám podstrčili starší kumpáni, ktorí si nás v tej knižnici odchytili hneď, ako si všimli, čo si požičiavame a čo nás zásobovali prekladmi kníh, ktoré tu oficiálne vyjsť nemohli. Scifíčka ako samizdaty? Aj také bolo.

Mrchavé časy, žiadna nostalgia, mimoriadne mrchavé!

Jurko Malíček - Koláž 2 Disclaimer

Všetci sme videli tie isté filmy, tú hŕstku, čo sa dala vidieť v kinách, tie najlepšie hollywoodske kusy a sovietske a poľské a všetci sme strávili podstatnú časť neskorého detstva a celej puberty pri VHSkách, vďaka ktorým sme za svetom tam vonku nemali až taký veľký sklz. Šesť rokov, štyri, dva, nakoniec sme ale videli úplne všetko:

Vojnové hry,

Ramba

aj Terminárota,

Lesného ducha,

Muchu,

Arénu,

Labyrint,

Willow,

Zlodejov času,

Chlapca a jeho psa.

Všetko, kvôli čomu si môžem dovoliť povedať, že ma nijako zvlášť nenadchýna Stranger Things. Ja sa na to nepotrebujem dívať, ja si to pamätám. Až sa raz budú stavať popkultúrne metropoly budúcnosti a na centrálnom námestí nebude stáť veľký pomník VHS z čierneho mramoru, takých akurátnych stopäťdesiat ton, jednoducho sa nenasťahujem. To nebude len tak, že sa ten monolit z Vesmírnej Odysei ponáša akurát na VHSku. Pri zrode nového druhu stála.

Vlani sa mi to prihodilo po prvýkrát: jednej zo študentiek, zmyselnej devätnástke, som musel vysvetľovať, čo bola VHS kazeta. Nebola z najbystrejších, taká skôr lopata, ale aj tak. Je vôbec možné, aby dnešní dvadsiatnici netušili?

Deti.

„Ty nevíš nic, Johne Snehu, ty nevíš nic.“

Pochopím, že takéto uchá si dovolia povedať, že Ghost in the Shell nie je dobrý film a Valeriana označia za nezmyslený blábol, ale že to tvrdia niektorí z mojich rovesníkov, pri tom mi zostáva rozum stáť.

Že vás hanba nefackuje!


Juraj Malíček
Teoretik pokultúry, azda jediný človek na svete, ktorému sa podarilo dva krát priviesť ku koncu ten istý časopis. R.I.P. Fantázia - on za to môže. Príležitostne publikuje, rád nakupuje v papiernictve a vo videohrách preferuje brokovnicu.

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Ďalšie články a poviedky v téme Pocit úžasu Jurka Malíčka

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2019)

Popkultúra dnes zahŕňa aj to, čo by ešte pred pár desaťročiami bolo okrajovým žánrom nerdov a geekov, a dokonca sa z týchto záležitostí dôb minulých inšpiruje. Pretože má z čoho. Nad fenoménom referencovania sa v tohtomesačnom stĺpčeku zamýšľa Jurko Malíček.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2019)

Ako veľmi prístupný je mainstream k fantastike? Alebo sa fantastika už tak votrela do mainstreamu, že ju už v ňom ani nevnímame, aj keď na nás kričí priam excelentným spôsobom? Jurko Malíček tému exemplifikuje na príklade aktuálneho filmu Yesterday.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2019)

Už sa o ňom napísalo a nahovorilo veľa a ešte sa toho aj veľa povie. Hovoríme o Game of Thrones (Hra o tróny), veľdiele, ktoré si získalo mnoho fanúšikov aj medzi publikom hlavného prúdu, aby ich tento rok v poslednej sérii dorazilo. Čo na to Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2019)

Tak nám znova idú regulovať internet. Znova problém s autorskými právami, znova najblbšie možné riešenie, z ktorého autori aj tak nič nebudú mať, a znova sa časť počítačovo gramotnejších užívateľov presunie hlbšie. Na Dark Web, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2019)

Nie všetci to pochopia, nie všetci si tým prešli a budú prežívať tú bázeň, ktorú opisuje Jurko Malíček vo svojom pravidelnom stĺpčeku u nás v magazíne tento mesiac. A je to aj dobré, že pre mladú generáciu bude toto tá ich Duna.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2019)

Takže 2019? No dobre, opäť nás čaká extrémna hojnosť, prakticky niet týždňa, čo by v kinách nemal premiéru minimálne jeden film, čo treba vidieť. Do kina teda pôjdem minimálne 52 krát a nič na tom nemení ani skutočnosť, že päť krát už som tohto roku v kine bol.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (december 2018)

Píšete aj vy list Ježiškovi alebo si len ukladáte veci do "Zoznamov prianí" na online stránkach a tajne dúfate, že ich tam niekto z Vašich blízkych nájde? V oboch prípadoch je pocit úžasu pri splnenom prianí na mieste. A aký darček by si prial Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (november 2018)

Stan Lee bol skutočne niekto, muž Marvelu, emblematický a symbolický hrdina, autor, ktorému sa podarilo zmeniť komiksy dramatickým spôsobom.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2018)

Fantastika je pre ľudí, čo ich realita nudí, zvykol som si zaveršovať, keď mi niekto znova položil otázku a nerozumel odpovedi.

42, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2018)

Predátor je späť, štvrtý film, tretie pokračovanie v priamej línii, alebo siedmy, ak vezmeme do úvahy aj tie nešťastné crossovery s Votrelcami, čo sa na rozdiel od videohier, knižiek a komiksov tak zúfalo nepodarili. Vlastne celé to nie je najšťastnejšie, Predátorova filmová séria totiž akoby bez Arnolda nemala príliš zmysel.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2018)

Letné dovolenky, voda, oddych... a k tomu knižka. Jurko Malíček prežil s niekoľnými na dovolenkách pocity úžasu a chce sa s vami o ne podeliť. A čo vy, ktoré letné knižné dobrodružstvá vám navždy ostanú v pamäti.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (júl 2018)

Popkultúrne dokumenty. Sem smerujem – inšpirovaný bonusmi k Ready Player One – k celovečerným dokumentárnym filmom akosi tematizujúcim populárnu kultúru. Je ich mimoriadne veľa a ďalšie stále vznikajú a je na ich fascinujúce, že dokážu zachytiť a sprostredkovať čaro fanúšikovstva v tých najrozmanitejších podobách.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2018)

Tak som zase neoslávil Uterákový deň. Už je to viac ako mesiac, teda stará, až mŕtva záležitosť, dávno zabudnutá vec, ktorú som mal dávno vypustiť z hlavy, ale akosi to nejde. Ten 25. máj totiž akoby bol zakliaty, evidujem ten dátum samozrejme, značím v kalendári, aj v poznámkach a tak ďalej a napriek tomu sa mi ešte nepodarilo ten uterák vytiahnuť a prehodiť si ho cez tašku...

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2018)

Luke Darth Vaderov syn? Čo ti hrabe? Nehrabe, v trojke sa to vysvetlí, na konci je tam už dobrý Vader aj s Yodom, sú mŕtvi, ale ako duchovia, čo znamená, že v roku 1985 už som mal pravdepodobne za sebou aj Návrat Jediho, a dôležité je to iba preto, že si uvedomujem, že Hviezdne vojny sú súčasťou môjho života už minimálne tridsať tri rokov.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (apríl 2018)

Máte aj vy svoju záležitosť medzi dielami žánrov fantastiky, ktorá vás drží natoľko, že vás núti sa do jej hlbín ponárať stále viac a viac, hlbšie a hlbšie a odkrývať tak jednotlivé poklady, ktoré do nej ()možno chcene alebo nechcene) zapracovali autori? To dielo, ktoré vo vás vyvoláva pocit úžasu?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2018)

Keby som chcel byť patetický, napísal by som, že na zelený štvrtok ide do kín film, ktorý túžim vidieť po celý život. Lenže patetický byť nechcem, tak budem len jednoducho osobný. Ako nakoniec vždy, ale čo mám byť cudzí?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2018)

Jurko Malíček sa tentokrát vo svojej rubrike zameria na odpracovanie svojich knižných restov. Určite máte vy tiež také knihy, ktoré čakajú na to finálne sklapnutie ich väzby, aby ste ich zo stola mohli odložiť na správne miesto v knihovničke. Ktoré z nich to budú ale u neho?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2018)

"Fantastický fantastický rok za nami" - tak začína svoju prvú rubriku Jurko Malíček na scifi.sk v roku 2018 a myslí to od srdca. A to nie sú plané slová do vetra, pretože je za nimi pocit úžasu, ktorý je iskrou prebúdzajúcou v dušiach nových fanúšikov zanietenie pre vec fantastickú. Ale o tom, aký úžasný bol ten predchádzajúci rok by ste si mali sami prečítať...