Keď som svojho času čítal Simakovo Mesto (Laser books, 2013) nepochyboval som o tom, že sa k autorovi raz budem musieť vrátiť. Z autorovho rukopisu sálali cit pre žáner, humanizmus a vynaliezavosť - stavebné prvky vysokého sci-fi, ktoré dominovalo dvadsiatemu storočiu.

A v Přestupnej stanici som ich znova našiel. Ale nepredbiehajme. Román ocenený cenou Hugo v roku 1964 je zasadený do vtedajšej prítomnosti šesťdesiatych rokov. Vo svete sa prebiehajú závody v zbrojení, spoločnosť stojí na pokraji jadrovej katastrofy a takmer úplne bežný dedinčan, Enoch Wallace stojí uprostred nevšedného príbehu.

Veterán z americkej občianskej vojny (1861 – 1865) žije dlhým životom. Nie je za tým ukážková životospráva, ani mágia. Jedného dňa ho poctí návšteva z vesmíru a vesmíran Ulysses Enocha presvedčí, aby prevádzkoval prestupnú stanicu – tranzitný uzol v rámci galaktickej dopravnej siete, cez ktorí prúdi kvantum mimozemských cestovateľov. Z Enochovho domu sa tak stáva stanica, v ktorej neplynie čas a ktorá podlieha diametrálne odlišným zákonom fyziky ako svet okolo.

Román sa rozbieha pomaly. Sleduje Enochove nadšenie z poznávania nových rás, ale aj samotu, ktorá vyplýva z jeho jedinečnosti. Jeho nemiznúcu mladosť si všíma okolie, dokonca CIA, ale postava hlavného hrdinu akoby zostávala snovo nedotknutá. Enoch vzbudzuje rešpekt, aj keď by nemusel. Veľmi zaujímavý autorský úmysel dodal hlavnému hrdinovi autoritu, ktorá mu pomáha kontemplovať nad vlastným životom a účelom ľudskej civilizácie v rámci galaktického súostrovia, preplneného mimozemskými rasami.

Rovnako ako v románe Mesta, aj tu sa Simak púšťa do priamej a nepriamej kritiky ľudského pokolenia. Hľadá v našich činoch lásku, ale častokrát nachádza iba nenávisť, agresiu a chuť po moci. Diskusie Enocha s Ulyssesom sú srdečne úprimné a smerujú k tomu, aby Enocha, ako reprezentanta ľudí, prijal vesmír ako svojho priateľa.

Simak sa s tempom neponáhľa. Postupne buduje hlavného hrdinu, jeho minulosť, tajné túžby a motivácie, a to všetko veľmi originálnymi spôsobmi – plastickým ihriskom, v ktorom Enoch zhmotňuje, čo sa mu len zachce a psychologickým ostrovom, v ktorom Enoch odkrýva svoje podvedomie. Akýkoľvek dejový zvrat je úzko spätý s odkazom románu. Či už ide o konflikt so štátnymi zložkami, rozhnevanými dedinčanmi, alebo galaktickou radou, ktorá sa ľudstvu bojí prejaviť dôveru.

Přestupní stanice je román o ľudských archetypoch. O našej civilizácii, ktorá si hľadá svoje poslanie a čelí krízam, za ktoré si sama môže. Simakove majstrovstvo v ňom vychádza na povrch nenásilne, umelecky a s očakávanou dávkou humanizmu. Aj samotný záver akoby vyšiel z veľkej knihy tej najvyššej literatúry. Zanechal v duši myšlienku a to sa pri knihách mimoriadne cení.

Záver: Ak máte radi romány, v ktorých ide o viac ako len o príbeh, Prestupnú stanicu rozhodne odporúčam. Divokú akciu bohato nahradí hĺbka, popri ktorej hrá prím miesto človeka vo vesmíre.

Clifford D. Simak (1904 - 1988) patril k najvýznamnejším americkým autorom science fiction 20. storočia, hoci jeho tvorba sa od veľkej časti dobovej žánrovej produkcie výrazne odlišovala. Narodil sa vo Wisconsine a celý život si zachoval silný vzťah k americkému vidieku, ktorý sa neskôr stal jedným z najcharakteristickejších prvkov jeho prózy. Pôvodne pracoval ako učiteľ, no väčšinu profesionálneho života strávil ako novinár a editor v denníku Minneapolis Star and Tribune.

Do science fiction vstúpil ešte v ére pulpových magazínov; prvú poviedku The World of the Red Sun (č. ako Svět rudého Slunce) publikoval v roku 1931 v časopise Wonder Stories. Skutočne výraznou osobnosťou žánru sa však stal najmä počas tzv. zlatého veku science fiction, keď začal pravidelne publikovať v časopise Astounding Science Fiction pod vedením Johna W. Campbella.

Simakova tvorba je známa pokojnejším, lyrickým tónom, humanizmom a skepsou voči agresívnemu technologickému triumfalizmu. Namiesto vojnových konfliktov a galaktických impérií ho zaujímali obyčajní ľudia, malé komunity, vidiecke prostredie, kontakt s mimozemšťanmi, plynutie času, evolúcia, alternatívne dejiny a otázka, či ľudstvo dokáže morálne dozrieť. K jeho najvýznamnejším dielam patrí fix-up román z r. 1952 City (č. ako Město/Když ještě žili lidé), melancholická vízia budúcnosti, v ktorej ľudstvo ustupuje zo scény a jeho miesto preberajú inteligentné psy a roboty. Mimoriadne dôležitý je aj Hugom ocenený román Way Station z r. 1963 (č. ako Přestupná stanice) o osamelom mužovi spravujúcom tajnú mimozemskú prestupnú stanicu na Zemi. Medzi ďalšie významné knihy patria Time and Again, Ring Around the Sun (č. ako Prstenec kolem Země), All Flesh Is Grass, The Goblin Reservation (s. ako Rezervácia trpaslíkov), A Choice of Gods či Project Pop.

Simak získal viaceré významné ocenenia: cenu Hugo za Way Station, ceny Nebula a Hugo za kratšie práce, ako aj cenu Bram Stoker za celoživotné dielo a titul SFWA Grand Master. Jeho význam spočíva v tom, že do science fiction vniesol tichšiu, filozofickejšiu a hlboko ľudskú polohu. Bol autorom, ktorý ukázal, že fantastika nemusí byť iba o expanzii a technike, ale aj o samote, súcite, pamäti, krajine a nádeji.

Hodnotenie: 85 %

Clifford D. Simak - Přestupní stanice

Originálny názov: Way Station (1963)

Vydavateľstvo: Laser (Euromedia Group)

Rok vydania: 2025

Vydanie: tretie

Jazyk: český

Počet strán: 264

Väzba: mäkká / brožovaná

Preklad: Michal Prokop

Obálka: Jason Gabbert

ISBN: 978-80-284-0146-7