Dorián sa díval na svoju mŕtvolu. Sedela v lese pokrytá nezábudkami. Usmial sa. Bolo to iné, než čakal. Necítil chlad ani prázdnotu. Len vôľu k večnosti. Modrá rieka času mu preťala bytie a odviedla ho k Máji. Bol šťastný. Vravel si, aké pekné nezábudky natrhal.
Magister alchýmie a bylinkárstva Tadeáš Burgyňa, zvaný tiež Tadeáš z Postmontem, sa už potýkal so všeličím. So živými mŕtvymi, ktorí mŕtvi neboli, aj s duchom, ktorý vlastne nestrašil. Len s jedným urapotaným vodníkom si nie a nie dať rady!
Čo ak si niekto neurobí názor na ľudí po tom, čo uvidí ich láskavosť, ušľachtilosť a dobrotu? Čo ak je niekoho prvé stretnutie s ľuďmi v skutočnosti stretnutím s našou chamtivosťou a namyslenosťou?
Lyžičku s vreckom som nahmatala v momente, keď sa bolesť začala plížiť naspäť, a na jej vlnách som smerovala k rozhodnutiu. Čítať som síce nevedela, ale počítať som nezabudla. Jeden, dva… už chýba len tri.