Vonku už bola tma, navyše už nejakú tú hodinu pršalo a tak sa niet čo diviť, že sa chlapom náklad nechcelo veľmi vykladať. Zo dvadsať zhrbených mužov si v jaskyni predávali z rúk do rúk debny...
Kto si niekedy prečítal jednu z Aaronových poviedok, musel uznať, že majú niečo do seba. Akoby z nich prehovárali hlasy postáv, o ktorých písal, akoby boli ozajstné, ozaj cítili a prežívali svoje osudy, akoby...no skrátka akoby žili.
Ľudia zaseknutí v čase neboli naozaj zaseknutí v čase. Ich čas len ubiehal rýchlejšie ako ten v ich rodnej slnečnej sústave. Boli vyslaní, v prvej vesmírnej lodi schopnej dosahovať nesvetelnú rýchlosť bez toho aby skolabovala do čiernej diery, na 20 ročnú výpravu v ich subjektívnom čase
Ramonovi začali tiecť slinky. Mysľou si predstavoval čokoládu ako nejaké zviera, ktoré sa nad ohňom otáča a vydáva chutnú vôňu. Ktovie, či je to veľké zviera. Možno má štyri oči. Bratranec Paolo vravel, že kedysi pristál na takom čudnom ostrove, kde žilo veľa zvláštnych zvierat.