Šéf ma poslal robiť kšefty na Aljašku. Pred odletom som sa zastavil kúpiť darčeky pre rodinu. Nie vianočne, hoci už Vianoce neboli už ďaleko, ale tie bežné, čo deti čakajú, vždy keď idem na služobku. Samozrejme, nebudem to vláčiť v rukách, a jednému santovi som vyfúkol pred nosom elektrický vozík...
Ako skoro každý letný deň, aj tento, sa malý Erw hral na ulici pred domom. K hraniu okrem pár drevených hračiek používal čokoľvek čo mu prišlo pod ruku. Práve postavil neprekonateľnú hradnú stenu s pár kamienkov, ktoré pozbieral po ulici a sledoval ako desiatky vojakov - mravcov sa snažia stenu prekonať, aby dobyli hrad.
Keď to prestalo mravce baviť a začali neposlušne chodiť kam Erw nechcel, tak to aj Erwa prestalo baviť. Hneď sa začal obzerať s čím sa zabaví ďalej.
Z hračkárskeho vláčika vykúkala von hlava rušňovodiča. Rušňovodič bol skutočný človek, aj keď oveľa menšieho vzrastu ako bežný smrteľník. O tomto svojom hendikepe nevedel a keby aj vedel, asi by mu to bolo jedno...