Mačka vo vreci

Môže mačka vo vreci skutočne priniesť prekvapenie?
Panteón majstrov hrôzy
“Bože, nemôžu byť susedia aspoň jednu noc ticho?” skonštatovala Mária a s hnevom vpísaním do jej tváre sa obrátila na manžela.
“Počuješ? Dnes je to iné, to nejde od tých debilov z hora, to prichádza z chodby,” dopovedal Juraj a priložil si prst k ústam a priamym pohľadom sa pozrel na svoju zaskočenú manželku.
Mária ostala zaskočená Jurajovou reakciou, zahasila myšlienky a započúvala sa do zvuku. Neboli to hlasy či vreskot, ako to zvyklo prichádzať z vrchného poschodia, ale akési zvieracie pískanie. Vďaka Jurajovému dirigovaniu ticha nastalo v obývačke mladomanželov hrobová mĺkvosť a zvuky sa ako žiletky zarezávali do uší obidvoch zúčastnených. Nebolo to len nepríjemné a otravné, no malo to až hmotnú podstatu, ako keby im niekto strkal ostrú ihlicu do ušných bubienok s razanciou a veľkým potešením. Mária to už nezvládla.
“Padaj von zistiť, čo to je. JA UŽ TO NEVYDRŽÍM!” zvrieskla na svojho vyvoleného.
Jurajovi prišiel za normálnych okolností protivný vreskot, z ktorého by vznikla hádka, ako vyslobodenie z hlukových múk. Odhodil zo seba deku a bezmyšlienkovito sa postavil. Manželkine nohy, hrdo odložené na jeho svalnatých stehnách, vyleteli do vzduchu. Kým sa stihla Mária spamätať z gymnastického čísla, bol jej manžel pri dverách a tak si len kúsla do jazyka a dúfala, že tento problém vyrieši. Ako každý jeden, ktorý im vošiel do cesty. Či už bolo potrebné vybaviť miestnosť pre sobáš. Bol to Juraj. Vytopili susedov. Juraj bol ten, kto vybavil nápravu a osobne im pretrel steny. Mária bola spokojná, mala svojho sluhu zaviazaného na prsteň vrúcneho spoločného života.
Juraj zobral svoju výpravu za tajomným vreskom za dverami ich domácnosti vážne a doslova trhol vchodovými dverami. Mal pravdu. Skutočne to pochádzalo z chodby. Uprostred spojenej chodby, presne uprostred, ležalo veľké hnedé vrece, aké používali jeho starí rodičia na zemiaky. Neležalo tam len tak pokojne. Hmýrilo sa, trhalo sa a obracalo naruby v jednej nekonečnej slučke. Zvuk po otvorení dverí bol doslova mučivý.
“Už mám toho fakt dosť,” zahulákal Juraj a celou silou kopol do rozbúreného vreca.
“Áuuu,” zakňučal Juraj a chytil si nohu. Nech to bolo, čo bolo, Juraj mal pocit ako keby kopol do niečoho železného. Vrece sa po kopnutí upokojilo. Na pár sekúnd. Následne sa na jeho konci začala robiť diera a niečo chlpaté a dravé sa brodilo na nový svet, teda pre neho. Pre zvyšok paneláku to bola iba obyčajná chodba. Juraj hneď zabudol na bolesť a bez dychu sledoval, čo sa brodí na dva týždne neumytú chodbu. Najprv to bola jedna sivá laba, potom druhá a potom prišla hlava.
“Mačka?!” nechápavo sa spýtal na celý panelák. Hlava síce patrila mačke, no jej telo to už mačku nepripomínalo, ale akúsi kovovú konštrukciu. Malo to dlhé a ploché telo a miesto zadných labiek trčala prazvláštna rúra, ktorá by mala byť k niečomu pripojená. Nebolo k čomu. A tak sa čudné a prazvláštne stvorenie začalo plížiť k Jurajovi. Srdce mu šlo vyskočiť z hrudníka, no jeho telo bolo ako v paralýze, až sa ozval vreskot z horného poschodia.
“Ty hnusný kus hnoja! Prečo si mi vyhodila môj nový vysávač? Dobre vieš, že na ňom makám už pár mesiacov. Kde je? Kde je môj mačkocuc 666, ty sprostaňa?” Jurajovovi bol ten hlas známy. Počúval ho dennodenne od kedy sa nasťahovali do ich hniezdočka lásky.
Doznelo posledné slovo a mačkocuc 666 sa prisal na Jurajovu tvár a začal sať. Sal pomaly, no s tlakom, o akom by sa Jurajovi ani nesnívalo. Bolesť ho pomaly odrovnávala a jeho tvár pomaly vtekala do útrob mačky z vreca. Zároveň sa chodba začala sfarbovať do červena, rúra lietala ako neskrotný chvost a striekala na okolité steny Jurajove časti tela.
Po tvári prišlo na rad telo. Mačkocuc 666 začal vydávať chrčiace zvuky a celý sa triasť. Sused v tom okamihu dobehol na spodné poschodie, celou silou odtrhol svoj vynález od svojho bývalého suseda, stlačil červený gombík na mačacej hlave a skonštatoval, “nech si tá stará krepľaňa vraví čo chce, ešte na tom musím zamakať, takto to predsa nemôže ísť do predaja.” Zbalil si svoj výtvor a vrátil sa späť ku svojej hlučnej manželke. V krátkom okamihu ho napadlo – prvá s mačkocucom 666 bude vysávať práve ona.

Lukáš Polák

Lukáš Polák
Fanúšik hororu, či už po knižnej, filmovej alebo hudobnej stránke.

Diskusia

HB
Bizarne splatteroidné, nápad je priam až junjiitovsky prestrelený, paráda. Pozor na chybičky, zrážajúce dojem ("s hnevom vpísaním do jej tváre" (hrubica + "jej" navyše), "nastalo v obývačke mladomanželov hrobová mĺkvosť", "kúsla" (nespisovné)).
Veta "Hlava síce patrila mačke, no jej telo to už mačku nepripomínalo, ale akúsi kovovú konštrukciu." mi nereže a bolo by fajn ju prepísať. Inak som sa pobavil a ten nápad k tebe parádne pasuje :)
20.11.2021

Nebuzardar
Diabolský mačkocuc! Skvelý nápad! Priama reč taká divokejšia no, ale to vcucovanie suseda ma bavilo, by som si o tomto aj dlhšie počítal
20.11.2021

WriterInTheDark
Nejak to na mňa nefungovalo. Mačkocuc - ale dobrý názov :D
21.11.2021

YaYa
Oceňujem bizarný nápad. Postavy sú zvláštnym spôsobom zveličené a parodické, ako to v tvojich hororoch býva, a nie vždy mi to sadne. Tu sa našťastie nebrala vážne ani pointa. Okrem toho si sa v tej rýchlosti niekedy zamotal do vlastnej vety, ale stava sa.
21.11.2021

Aleš Horváth
super, páčilo sa mi to.
21.11.2021

B.T. Niromwell
Miestami tam boli trošku zvláštne vyjadrenia, ako zvieracie pískanie – aké zviera píska? Neskôr tomu zvuku hovoríš tajomný vreskot. Alebo s hnevom vpísaním do jej tváre – s hnevom vpísaným v tvári. Priamym pohľadom sa pozrel na manželku – ako sa dá na niekoho pozrieť nepriamo? Je tam toho takého viac, ale to je asi syndróm PNP. V druhej polke to nabralo dobré grády, oceňujem ďalší mindfuck.
26.11.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.