Po čase od únavy takmer odpadla. Zachytila sa bútľavého stromu a pomaly skĺzla po jeho kmeni na mäkký mach. V náručí zvierala dieťa a hlasno dychčala. Predsa si spomenula na slová dávnej modlitby. V tichosti si ich dokola opakovala.
Ďalej už nepočula nič, iba tiché vŕzganie snehu pod topánkami, ako trojica odchádzala preč.
Po dlhej chvíli treskúcej zimy, zadržovania dychu a modlenia sa k všetkým možným, nech ju nenájdu sa znova opatrne pohla. Vnútri krytu medzitým výrazne poklesla teplota. Chvíľu zvažovala, že ešte počká, predsa len, čo ak majú termovíziu? Rýchlo kondenzujúci dych ju však presvedčil a tak znova zapla termočlánok.
Horenie je oxidačno redukčná chemická reakcia, ktorá je sprevádzaná vylučovaním tepla a svetla. Tento „plameň“, „žiara“ či čo to k sakru bolo, nezahŕňal uvoľňovanie tepla do okolia.