Ľudia zaseknutí v čase neboli naozaj zaseknutí v čase. Ich čas len ubiehal rýchlejšie ako ten v ich rodnej slnečnej sústave. Boli vyslaní, v prvej vesmírnej lodi schopnej dosahovať nesvetelnú rýchlosť bez toho aby skolabovala do čiernej diery, na 20 ročnú výpravu v ich subjektívnom čase
Ramonovi začali tiecť slinky. Mysľou si predstavoval čokoládu ako nejaké zviera, ktoré sa nad ohňom otáča a vydáva chutnú vôňu. Ktovie, či je to veľké zviera. Možno má štyri oči. Bratranec Paolo vravel, že kedysi pristál na takom čudnom ostrove, kde žilo veľa zvláštnych zvierat.
Kto si niekedy prečítal jednu z Aaronových poviedok, musel uznať, že majú niečo do seba. Akoby z nich prehovárali hlasy postáv, o ktorých písal, akoby boli ozajstné, ozaj cítili a prežívali svoje osudy, akoby...no skrátka akoby žili.