Srdcia malokarpatských lesov

Partia mladých ľudí ide stanovať do lesa a to, čo tam nájdu, navždy zmení ich životy.
Podporte scifi.sk
"Mám tu poznačené, že ste vraj v minulosti niekoho zabila."
"Povedal, že som malá kurva. Okrem iného."
PRÍBEH
Neďaleko zrúcaniny Pajštún na západnom Slovensku sa pred pár rokmi odohral príbeh, o ktorom sa toho v novinách nepopísalo veľa. Najväčší priestor mu venoval Račianský mesačník, takže si na udalosť dokážu spomenúť maximálne miestni a možno pár ľudí odinakiaľ, ktorí tento typ správ zámerne vyhľadávajú. Dôvodom, prečo sa mu iné médiá toľko nevenovali, bolo to, že Slovensko v tom období zažívalo nevídaný rozmach politických káuz, takže ľudia lačno konzumovali najmä tento typ správ.
Výnimkou boli štyria mladí ľudia, ktorí od tohto šialenstva potrebovali na pár dní utiecť, oddýchnuť si, poriadne sa opiť a niektorí aj sexuálne sa zblížiť. A k tomu boli malokarpatské lesy a lacné stany z Decathlonu postačujúce.
Títo ľudia, ktorí sa rozhodli nechať modernú techniku doma, čo sa ukázalo ako mimoriadne nešťastné rozhodnutie (nebudem ukazovať prstom na toho, koho nápad to bol), sú hlavnými postavami príbehu, ktorý sa skončil v jednej tajomnej pivnici.
"Mne už stačí, Peťo, už mi nenalievaj," prosila Lucia (18), keď zbadala Petra (20) nalievať vodku do jej plastového pohárika. "Naozaj. Už mám dosť." Vedela, že sa musí krotiť, pretože ona a vodka k sebe príliš nepasovali. Dobre si pamätala na noc, keď ju pila naposledy, aby potlačila nepríjemné spomienky a potom jej blonďavé vlasy dve hodiny utierali špinavú záchodovú misu v jednom hnusnom klube. Striaslo ju, keď si na to spomenula, avšak príčinou nebola spomienka na tie momenty, ale niečo, čo im predchádzalo. Čosi z minulosti, čo sa neúspešne pokúšala vytesniť zo svojho vedomia.
"Tento bude posledný. Sľubujem," odvetil Peter, usmial sa najmilšie ako vedel a podal jej lepkavý pohárik. "Neboj, keď ti bude zle, tvoj frajer sa o teba postará," dodal a pozrel na Denisu (23) sediacu na deke vedľa nej. Spod okuliarov na neho vykukol jej prísny pohľad.
Peter venoval úsmev aj jej, pretože za tých pár hodín, čo ju pozná, od nej iný výraz tváre nevidel a tak to bral tak, že takto vyzerá normálne. Navyše chcel na sestru svojej novej priateľky urobiť čo najlepší dojem, aby ho potom pred ich mamou vychválila do nebies. Taký bol jeho plán. Mal ešte jeden, ale ten sa dal uskutočniť až neskôr, večer v stane.
"Som tu aj ja, takže sa so starostlivosťou o ňu trápiť nemusíš," odvrkla Denisa a Petrov úsmev zmizol.
Michal (19) sa schuti zasmial a podal Petrovi svoj pohárik. "Keby ste, ľudia, brzdili ako ja, tak ste v pohode," prehovoril a odgrgol si. "Ejha. To bolo tesné." Prehltol naspäť to, čo sa mu v ústach neplánovane objavilo druhýkrát.
"Odporné." Denisa znechutene odvrátila tvár.
"To preto, že to pijem s kolou a bublinky mi vypúšťajú výpary z alkoholu zo žalúdka. Preto som takto v pohode." Zasmial sa a jeho sklenené oči na moment zaškúlili, aby sa vzápätí vrátili späť do svojej bežnej polohy. Dôvodom, prečo bol Michal, podľa jeho slov "takto v pohode", nebola Pepsi Cola, ale skôr jeho nedostatočný tréning v pití alkoholu. Keďže väčšinu svojho doterajšieho života strávil za počítačom hraním videohier s kamošmi, ho do tohto "pohodového" stavu dostali iba približne dva deci ruského národného nápoja.
"A tiež je dôležité zajedať," dodal a zakusol do špekačky.
"Pozrime sa naňho," zvolal Peter a vrátil mu pohárik. "Jebne si dve vodky a hneď je z neho odborník na pitie alkoholu. Čo sa stane, keď si prvýkrát zajebeš? Otvoríš si sexuálnu poradňu?" Peter sa svojmu vtipu zasmial a Luciu pobavil tiež. Zasmiala by sa aj Denisa, keby Peter nezvolil taký vulgárny slovník. Jej výraz tváre sa teda nezmenil.
"Je to možné," zamyslel sa Michal. "Ale jeden poznatok ti môžem dať už teraz."
Peter zodvihol obočie. "No?"
Michal ukázal na jedno z dievčat. "Keď sa tak pozerám na Denisu, ty o jebačke dnes môžeš tiež iba snívať."
Všetci pozreli na Denisu, tá otrávene zagúľala očami, potom sa hlasno rozosmiali a štrngli si. Následne vypili obsah pohárov do dna.
"Inak," ozval sa po chvíli Peter s tajomným tónom hlasu, "počuli ste o tom, že tu v týchto lesoch kedysi žila nejaká bosorka?"
"Prestáááň!" zabrzdila ho Lucia. "Neznášam strašidelné príbehy."
"Ja tiež nie," pridal sa Michal. "Roky hrania hier mi totálne narušili vnímanie toho, čo je realita a čo nie, takže je dosť pravdepodobné, že keď začneš rozprávať nejaký strašidelný príbeh, od strachu sa zoseriem a utečiem odtiaľto. Najmä teraz, keď začínam byť už dosť mimo." Michal si radšej odkusol väčší kus špekačky a prežúval.
"Nie je to príbeh. Skôr len vec, ktorú som zachytil niekde na nete."
"Keď si hľadal porno," povedal s plnými ústami Michal a čakal, či niekto jeho poznámku odmení smiechom.
"Neviem, koho pravý biceps je dvakrát väčší ako ten ľavý."
"Ale vážne, Peťo," pokračovala Lucia a pozrela naňho prosebne svojimi modrými očami. "O chvíľu sa začne stmievať."
"Okej. Už som ticho. Ale je to riadne zaujímavé."
"To nevadí. Inokedy."
"Fajn."
Lucia sa spokojne zapozerala na tlejúce uhlíky v ohnisku, obdivovala ich čaro a o kúsok ďalej, na jednom starom dube, sedela hrdzavohnedá sova. Tá obdivovala mladých návštevníkov jej lesa. A vo vetre sa akoby vznášal tichý hlas so slovami, ktorým takmer nikto z nich nemohol rozumieť.
"Ja by som chcela počuť o tej bosorke," ozvala sa z ničoho nič Denisa. Zaujímavé veci mala rada, taktiež príbehy, kde bola hlavnou hrdinkou žena.
A keďže si chcel Peter získať jej sympatie, ignoroval menej odvážnych spoločníkov, hoci s jedným z nich plánoval mať túto noc sex. Keď sa Lucia bude báť, možno bude prítulnejšia, prebehlo mu hlavou.
"Tak dobre." Pohodlnejšie sa usadil. "Kedysi tu v týchto lesoch vraj žila jedna žena, bylinkárka, a bola brutálne krásna. Mala dlhé čierne vlasy, veľké prsia, super postavičku, skrátka šupa. Mužom z dediny sa z nej napli trenky, alebo čo v tej dobe nosili, vždy, keď k nim prišla predávať svoje mastičky. Balili ju, rozprávali sa o nej medzi sebou v krčme a to sa nepáčilo ich ženám. Tie sa preto rozhodli, že začnú šíriť po dedine klamstvo, že mastičkárka je bosorka a pojedá srdcia ľudí, ktorí sa stratia v lese.
Brala si srdcia ich manželov, tak si vymysleli, že ona srdcia konzumuje. No a táto klebeta sa rozšírila tak dobre, že keď sa jedného dňa starostovi dediny stratilo v lese jeho dieťa, vyhlásil, že ho tá striga stopercentne zjedla, preto ju, pre ich lepší spánok, radšej upálili." Peter sa odmlčal.
"To je koniec?" spýtala sa Denisa, keď pochopila, že s rozprávaním naozaj skončil. "Neprišla si potom zo záhrobia po svoju pomstu a nezabila všetkých, ktorí stáli za jej smrťou?"
"Neviem." Pokrčil plecami. "Potom mi tam vyskočilo, že ak chcem ten článok dočítať, musím si ho zaplatiť, tak som sa na to vysral."
"Nádhera." Denisa rozhodila rukami.
Lucia sa poobzerala po lese, pretože sa jej zazdalo, že čosi počula. Potom si pritiahla kolená k sebe a pritúlila sa k nim.
NOC
O približne pol hodinu sa Peter s Luciou vybrali na drevo, Michal s Denisou zostali strážiť stany. Lucii sa najskôr nepáčilo, že po tom, čo ju Peter vystrašil príbehom o upálenom dievčati, musela ísť zbierať drevo do lesa aj ona, ale ten ju ubezpečil, že nepôjdu ďaleko, aby sa stihli do súmraku stihli bez problémov vrátiť. Tak nakoniec prikývla.
"Ale no tak, snáď ťa to nevystrašilo. Veď sa to stalo tak pred tisíc rokmi," povedal jej, keď sa ich pohľady stretli a ona naňho zazerala.
Narovnala sa, aby pôsobila odvážnejšie. "Nevystrašil. Len ma hnevá, že si sa o to pokúšal. Prekukla som tvoj plán."
"Môj plán?"
Prikývla.
"A aký som mal podľa teba plán?"
"Chcel si, aby som sa bála a potom... ja neviem, potom by si sa hral večer v stane na drsňáka, ktorý ma ochráni, aby som na teba hneď vrhla. Alebo niečo také."
"Ja som drsňák," odvetil sebavedomo a namiesto toho, aby zbieral drevo, hádzal do stromov kamene, ktorých mal plnú hrsť.
"No to určite," schuti sa zasmiala. "Ja ťa mám prekuknutého, Peter Belo. Navonok možno vyzeráš ako drsný chlap, ale vo vnútri si ešte stále malý chlapec, ktorého dokáže rozplakať aj film."
Peter náhle zastal a otočil sa na ňu, táto rana pod pás sa mu nepáčila. "Stalo sa to len pri jednom filme!" Varovne zdvihol ukazovák. "Preboha, veď ten pes tam čakal na svojho majiteľa celých deväť rokov."
Po chvíli ticha sa obaja rozrehotali. Potom ju Peter objal a venoval jej najvášnivejší bozk, akého bol schopný. Lucia mu vzadu na hlave rukou prehrabla jeho tmavé vlasy a pevne ich uchopila do dlane. Zatiahla. Nie, Peter, to ja sa dnes budem zahrávať s tebou, povedal hlas v jej hlave.
"Áu!" zakňučal.
"Zvyšok si nechaj na večer,"šepla mu. "Teraz máme robotu."
Po niekoľkých minútach mali nazbierané dosť na celý večer, avšak v momente, keď sa rozhodli, že sa vrátia, Peter niečo zbadal. "Pozri, tam je tuším nejaká chata." Ukázal pred seba.
Lucia pozrela tým smerom a prižmúrila oči. "Asi áno. No a?"
"Poďme sa pozrieť bližšie. Možno tam bude niečo zaujímavé."
"Áno. Mŕtva a nahnevaná mastičkárka," odvetila Lucia a pokrútila hlavou. "Na to ani nemysli. Ideme naspäť!"
Petrov dobrodružný duch sa však nemienil nechať odradiť. "Ale no tak, veď tam iba nakukneme. Či tam niekto žije alebo je to opustené. Hneď potom sa vrátime. Bude sa nám lepšie spať, keď budeme vedieť, že tu v okolí nikto nie je, ver mi," presviedčal ju.
"Navyše som si celý ten príbeh vymyslel. Nikdy sa to nestalo, len som vás chcel postrašiť," zaklamal, keď uvidel, že by ju mohol zlomiť.
Lucia premýšľala. Naozaj sa bude cítiť bezpečnejšie, keď bude mať istotu, že v ich blízkosti nebýva nejaký čudák. Zadívala sa smerom k chate. "No dobre teda. Ale iba sa pozrieme, či je tá chata opustená a vrátime sa," upozornila ho.
Peter zhodil drevo na zem. "Ty si šéfka," povedal jej a zasalutoval. Potom vykročil.
Keď vstúpili na verandu starej chaty so zadebnemými prednými oknami, Peter cez škáru medzi doskami nazrel dovnútra. "Nikoho tam nevidím," informoval ju potichu.
Lucia nervózne kontrolovala okolie. Ak bol majiteľ chaty niekde v lese, chcela ho vidieť prichádzať skôr, než on zbadá ich. "Dobre, tak môžeme ísť."
"Počkaj ešte." Peter zabúchal na opotrebované drevené dvere.
Zaskočená Lucia pokrútila hlavou a nadávala mu v nej do idiotov.
"Zdravím, je tam niekto?" Priložil na dvere ucho a sústredene načúval.
Lucia začala prešľapovať z nohy na nohu.
"Stratili sme sa v lese a potrebovali by sme poradiť, ktorým smerom sa dostaneme do najbližšej dediny."
Keď nikto neodpovedal a nezačul ani žiadne iné zvuky, odstúpil od dverí a začal sa obzerať po úzkej verande.
"Vidíš, nikto tu nie, tak sa môžeme vrátiť," naliehala Lucia. Uvedomila si, že sa začalo stmievať čoraz rýchlejšie a hneď si predstavila, ako blúdia tmavým lesom. Už chcela byť pri Denise a Michalovi. Alebo ešte lepšie, doma.
"Pozri, čo je to?" opýtal sa zrazu Peter a odkráčal na koniec verandy. Na takmer rozpadnutom zábradlí našiel uviazaný akýsi predmet. Bez použitia väčšej sily ho odtrhol a začal si ho prezerať. V tej chvíli sa mu v ušiach ozval neznesiteľný piskot a kdesi v hlave pocítil prenikavú bolesť, ktorá však vzápätí poľavila. Utíchol aj piskot. Peter potriasol hlavou, na moment bolesť analyzoval, nakoniec túto krátku udalosť hodil za hlavu. "Doriti, myslíš, že sú to kosti?" Otočil sa na Luciu a ukázal jej zjavne podomácky vyrobenú zvonkohru z čohosi, čo pripomínalo telesné pozostatky. Prstom ich rozhojdal a zvonkohra vydala tlmený dutý zvuk.
"Nechutné, okamžite to zahoď!" vykríkla Lucia, okamžite odvrátila zrak a zavrela oči. "S tými rukami sa ma už nikdy nedotkneš."
"Mne sa to páči. Asi si to zoberiem a zavesím si to doma na balkón," zasmial sa a zvonkohru odhodil.
"Naozaj sa už vráťme. Prosím."
"Okej." Peter viac nenamietal a tak sa obaja pobrali preč.
V závane vetra sa ozýval šepot, známa sova sedela na konári o kúsok ďalej a celý čas ich nespúšťala zo svojich tmavých očí.
Po návrate Lucia Michalovi s Denisou porozprávala o chate a čudnej zvonkohre, nevynechala nič, niektoré detaily ešte prikrášlila, na čo Peter reagoval nesúhlasným pokrútením hlavy a posmešným úsmevom.
"Nepreháňaj. Bola to úplne normálna chata, akurát tú zvonkohru si asi vyrobil nejaký poľovník zo zajaca, alebo niečoho podobného."
"Podľa mňa to boli ľudské kosti."
"V takom prípade museli byť z trpaslíka."
"Prestaň!" okríkla ho a zamračila sa.
"Ľudia, čo keby ste sa ukľudnili?" navrhol Michal. "Dajme si radšej vodku."
"Ja nechcem." Lucia založila ruky a pozrela inam.
"Ale ja si s tebou dám." Peter sa posadil vedľa Michala a ochotne si nalial. "Chlapi musia držať spolu."
V tú noc nikto nemohol zaspať. Ležali v stanoch a počúvali zvuky nesúce sa z lesa okolo nich. Lucia, ktorá bola v stane s Petrom, ležala k nemu chrbtom, pretože sa hnevala, že si z nej robil srandu. Peter bol na chrbte, ruky mal spojené na hrudi a z času na čas na Luciu pozrel. Premýšľal, čo spraviť, aby mu prepáčila. Hnevalo ho, že ju celý deň podpichoval a strašil, ale uvedomoval si to až teraz. Keď mu to dala pocítiť a on chcel niečo viac.
V druhom stane sa Michal snažil sústrediť, pretože sa všetko okolo neho nepríjemne točilo a mal pocit, že by mohol hodiť šabľu. A to v stane, kde s ním bola nekompromisná Denisa, spraviť nemohol. A tiež sa mu nechcelo ísť čakať von do tmy, najmä, keď les vydával všelijaké strašidelné zvuky. Preto musel zostať sústredený. Jeho stratégia bola - keď to naňho príde, vystrčí zo stanu iba hlavu a bude sa snažiť tyčkovať čo najviac nabok, aby do toho ráno náhodou niekto z nich nestúpil.
Denisa ležala vedľa neho v opotrebovanom múmiovom spacáku, ktorý patril jej otcovi. Bála sa, ale nedávala to najavo. Vždy bola tá silnejšia, musela byť. Najmä vtedy, keď ich mama zlyhala. Keď ich mama vedela, čo jej vtedajší priateľ robí Lucii a napriek tomu to s ním ťahala dva nekonečne dlhé roky. Vtedy niekto musel byť silný a bola to ona. Mladšej sestre bola oporou, bútľavou vŕbou a nakoniec aj ochrankyňou. Keď to jedného dňa prišiel opitý urobiť opäť. To však bolo už dávno, teraz ležala kdesi v Malých Karpatoch v múmiovom spacáku a vnútorne sa triasla.
Znenazdajky sa v lese spustil silný vietor, začal spievať desivé melódie, keď pohojdával konáre stromov, prefukoval cez ne, roztancovával popadané lístie a narážal do stanov.
Vtom všetko na moment utíchlo, aby sa o chvíľu stanov niečo sa začalo dotýkať. Škriabalo to po plachtách, akoby pazúrmi, alebo nechtami. Zvuk sa niesol najskôr z jednej strany, potom z druhej, zozadu, spredu. Miestami mali pocit, že to počujú odvšadiaľ. Michal so strachom v očiach pozrel na rovnako preľaknutú Denisu, potom opäť na miesta, odkiaľ sa zvuk práve šíril. "Čo to, kurva, je?!" zakričal na druhý stan.
"Neviem! Asi nejaké zviera!" odpovedal mu Peter.
Škŕŕŕ.
"Vypadni!" Michal začal kopať do jednej zo stien. "Počul si?!"
"Myslíš, že to môže byť medveď?" spýtala sa potichu Lucia a chytila Petra za ruku.
"Medveď nie," upokojoval ju. "Ten by bol už dávno vnútri."
Škŕŕŕ.
"Doriti!" vykríkla Denisa, keď sa zvuk ozval za ňou. Automaticky sa s Michalom presunuli na opačnú stranu.
"Vypadni! Nepočul si ma, ty kokot?!" Michal naďalej kopal do miest, kde počul zvuky. Denisa bola nalepená na ňom a v ruke tuho zvierala fľašu vodky. To bol najlepší predmet, ktorý sa jej v tej rýchlosti podarilo vyhrabať z tašky.
"Zomrieme tu?" zúfalo sa spýtala Lucia.
Škŕŕŕ.
Peter s Luciou sa odsunuli od zvuku.
"Nie, nezomrieme," odvetil Peter a pobozkal ju na čelo. Následne schmatol svoj batoh a vytiahol z neho malý hubársky nôž.
"Čo chceš robiť?"
"Skončím to," zašepkal. Potom do druhej ruky zobral baterku, presunul sa k zipsu a čakal, kým sa zvuk ozve z opačnej strany.
Škŕŕŕ.
Peter chytro odzipsoval stan a vystrelil von. "No poď, ty kokot! Tu som!" hulákal z plných pľúc. "Ááá!"
Škrabot náhle prestal a zostalo ticho.
Lucia sa chvela, cez otvor hľadela do tmy.
"Čo to bolo?!" zakričal Michal. "Čo sa stalo?!"
Žiadna odpoveď.
"Peter?! Si vonku?" Michal pozrel na Denisu. Nebola schopná jediného slova. Potom pokrčila plecami.
Lucia sa naďalej uprene dívala do tmy a prosila, hoci nevedela koho, aby sa Peter vrátil.
Zrazu sa zjavila hlava. "Divné. Nikto tam nie je," povedal Peter a vliezol dnu.
"Peter?!"
"Áno, Mišo, bol som vonku, ale nikoho som tam nevidel!"
Lucia sa po Petrovi vrhla a silno ho objala. Potom ho od seba odstrčila a päsťou ho udrela do ramena. "Čo to malo znamenať?"
"Čo jako?"
"Ten výkrik!"
Peter sa zasmial. "Jáj, to? Len malý vtípek."
Škaredo sa naňho pozrela, no po chvíli ho objala opäť. "Si debil. Ale bála som sa o teba."
V tom momente sa v ich stane zjavil Michal s Denisou.
"Hovorili ste, že v tej chate nikto nežije ?" opýtal sa Michal, otvoril fľašu vodky a napil sa.
PIVNICA
Nedávno oslávila dvanásť rokov. Bola nešťastná, pretože za posledný rok vyrástla o takmer desať centimetrov a všetky obľúbené veci jej zrazu boli krátke. A v tomto veku je otázka, čo si obliecť do školy, jednou z najdôležitejších v celom vesmíre. Nikto nie je väčší kritik ako spolužiaci a nič neovplyvní psychiku dospievajúcej slečny viac ako posmech v škole. Teda až na to, čo sa v tom období dialo za dverami jej izby.
Mamin priateľ vošiel dnu a sadol si k nej na posteľ. Samozrejme, že bol opitý, pretože, ako od neho počúvali pravidelne, po tej skurvenej práci si jednoducho musí vypiť. Ležala na bruchu, vo vyťahanom bielom tričku a kraťasoch a prezerala si na tablete jeden z populárnych internetových obchodov s oblečením. Začal si ju prezerať od hlavy po päty. Na tablet tentokrát nedopadli žiadne slzy. Aj tie sa asi môžu minúť.
"Čo si taká smutná?"
Mlčala.
"Niečo som sa pýtal!"
"Nie som smutná," odvetila bez náznaku akejkoľvek emócie.
"Dobre. Tvoja matka dnes zostane v robote dlhšie, ale poprosila ma, aby som ti pomohol s učením."
Bolo jej jasné, že klame, mama by to po ňom nikdy nechcela.
"Už som sa dnes učila."
Položil svoju ťažkú ruku na jej holé lýtko a nepríjemne ho začal stláčať. Chcelo sa jej kričať, ale tým by to ešte zhoršila. Keď naposledy kričala, len ho to nabudilo a schytala aj pár faciek. Opakovala si, že ak zostane kľudná, čoskoro sa to všetko skončí.
Rukou jej prešiel na stehno a začal stláčať aj to. Bolesť zosilnela.
"Áu," zakňučala a snažila sa ruku pohybom nohy striasť.
"Upokoj sa," napomenul ju a jeho dlaň stisla nohu pevnejšie. "Iba masírujem tvoje stuhnuté svalstvo. Ak by to nebolelo, znamenalo by to, že to nerobím správne."
Chcela naňho z plných úst zahučať, aby si svoju masáž strčil do riti a navždy vypadol z ich životov, ale na to nemala odvahu. Ešte nie. Tak len mlčky ležala a potláčala realitu, aby nemusela myslieť na to, kam má jeho ruka namierené.
Vtom do izby vtrhla ako veľká voda jej staršia sestra. Vo svojej ruke držala najväčší nôž z ich kuchyne a mierila ním na priateľa ich matky. Zvreskla, aby okamžite odišiel a aby sa už nikdy nevracal a zúrivo pri tom mávala nebezpečným predmetom.
Muž s prekvapeným výrazom na tvári vstal z postele a keď v jej očiach zbadal, že bola odhodlaná urobiť čokoľvek, odišiel.
"Šialená malá kurva," zamrmlal, keď za sebou zabuchol dvere.
*****
Keď prišli k chate, najskôr skontrolovali, či zostala neobývaná. Peter pár krát zaklopal na dvere, opäť cez ne oznámil, že sa stratili a potrebujú pomôcť a keď sa nik neozýval, vyskúšal ich otvoriť. Zamknuté. Michal zatiaľ nazeral cez dosky, či vo vnútri nezaregistruje dáky pohyb. Nič. A dievčatá medzitým baterkami blúdili po šepkajúcom lese. Mali z neho strach. Bol tmavý a na ich vkus príliš hlučný.
Napokon sa Petrovi, použitím sily a správneho mykania kľučky, podarilo dvere otvoriť. Vstúpili dovnútra. Baterkami sa porozhliadli po obývacej miestnosti, ktorá bola spojená s malou kuchynkou a keď nezbadali nič nezvyčajné, zavreli dvere a zapreli do nich drevenú stoličku. Pre istotu k nej ešte dotlačili prastarú komodu, ktorá musela, podľa Petrovho odhadu, vážiť dobrých sto kilov.
"Vyzerá to tu v pohode," ozval sa Michal, keď sa lepšie poobzeral po chate. Dotrhaný fľakatý gauč, malý konferenčný stolík s kopou navlhnutých časopisov, niekoľko čiernobielych rodinných fotiek na stenách, lebka jeleňa visiaca nad miestom, kde pred chvíľou stála komoda, nechutne špinavé misky na kuchynskej linke. "Len by tu chcelo trocha vyvetrať."
"Ten smrad je príšerný," súhlasila Denisa a zvraštila tvár od hnusu.
"Na smrad sa vyserte, hlavne, že tu budeme v bezpečí." vyhlásil Peter a baterkou zasvietil pod seba, pretože o niečo zakopol. Bol to kus linolea v tvare štvorca, ktorý sa po krajoch pre vysokú vlhkosť v chate odliepal. "Pozrite. To bude asi pivnica."
"Asi áno. No a?" opýtala sa Lucia, pretože tušila, o čom uvažoval.
"No tak by sme sa tam mohli pozrieť."
"Dohodli sme sa, že tu len prečkáme noc." Pozrela naňho škaredo. "Stále je to chata, ktorá niekomu patrí a my sme sa do nej vlúpali. Chceš to tu ešte prehľadávať?"
"Pozri, dnes už aj tak spať nebudeme. Nie po tom, čo sa dialo tam vonku. Nechcem tam nič kradnúť, iba si chcem byť istý, že budeme v bezpečí, aby sme túto noc zvládli a mohli sa ráno vrátiť domov," vysvetľoval jej. Nechcel jej povedať, že ho čosi do tej pivnice ťahalo. Čosi, čo bolo nad rámec jeho chápania, takže by to aj tak nedokázal vysvetliť, čiže by to bolo zbytočné.
"Len tam nakuknem. Pre našu bezpečnosť. Pre nič iné."
Keď sa zamyslela nad jeho argumentom, napokon súhlasila. "Fajn. Ale dávaj si pozor."
"Vždy si dávam pozor." Žmurkol na ňu a usmial sa.
Denise sa jeho dvojzmysel nepáčil.
"Keby si tam náhodou videl zavárané broskyne, poprosím jeden pohár," zažartoval Michal a potľapkal ho po pleci.
Keď Peter otvoril poklop, zbadali strmé schody končiace v tme. Zasvietili dnu. Pivnica už nepôsobila tak strašidelne, ale pre malý otvor z nej zhora videli len malú časť.
Peter nohou poometal pavučiny a opatrne zliezol po schodoch. Baterkou si posvietil na priestor pred sebou.
"Čo tam vidíš?" nedočkavo sa vypytovala Lucia.
Peter pozrel hore a keď ho oslepili svetlá z ich bateriek, odvrátil zrak. "Zatiaľ nič zaujímavé, ale niečo tam vzadu je. Idem to omrknúť."
"Buď opatrný."
"Jasné," odvetil Peter a zmizol im z dohľadu.
Po chvíli sa k Lucii prikradol šepot. Tichý hlas, ktorý vyslovoval slová, ktorým nerozumela. Začudovane pozrela na Michala a Denisu. Ďalej nakúkali do pivnice a svietili do nej baterkami, aby mal Peter dostatok svetla.
Chcela sa ich opýtať, či to počujú tiež, ale predbehol ju Peter a jeho výkrik. Približne v tom momente sa z pivnice ozval buchot, ktorý nedokázal nikto z nich identifikovať a zostalo ticho. Bolo počuť len rôzne verzie dychu.
Vyľakane na seba pozreli.
"Peter?!" zakričal dnu Michal.
Neodpovedal.
"Peťo?! Čo sa stalo?!" vyzvedala Lucia.
Denisa nepovedala nič. Stuhla. Nebola taká silná, ako si o sebe roky myslela. V jej živote bolo len jedno krátke obdobie, možno iba jeden okamih, kedy bola silná a teraz si uvedomovala, že to bol klam, ktorý si roky pestovala v hlave opakovaným premýšľaním o ojedinelej situácii, kedy jeden krehký pohár pretiekol.
"Idem za ním!" vyhlásila rázne Lucia a Michal sa k nej pridal. Obaja sa otočili na preľaknutú Denisu, ktorá s výrazným meškaním nakoniec zareagovala a poobzerala sa po chate. "Sama tu zostať nechcem. Idem s vami.”
"Fajn. Idem prvý." Michal odvážnym krokom zišiel po schodoch a Lucia s Denisou ho nasledovali.
Pivnica vyzerala byť o dosť väčšia, než priestor nad ňou. Nachádzali sa v nej staré železné regále plné harabúrd, krabíc zdeformovaných vlhkosťou, starého náradia a mnohých iných vecí a tak na jej úplný koniec nevideli. A čo bolo horšie, nikde nevideli ani Petra.
Michal vykročil prvý. Potichu. Bol pripravený použiť svoju baterku ako zbraň, ako jeho obľúbení hrdinovia z videohier. Dievčatá ho nasledovali.
Svietili pred seba, na veci na regáloch, za seba, hore, do všetkých rohov, aby akýkoľvek náznak nebezpečia odhalili skôr ako nebezpečie odhalí ich. Takto prešli až na koniec pivnice a po Petrovi ani stopy.
"Kurva," prehovoril Michal. "Čo sa prepadol pod zem?"
Pre istotu sa ešte vrátil ku schodom a baterkou pri tom prechádzal po podlahe, či niekde nezbadá stopy krvy, alebo čokoľvek, čo by mu dalo vysvetlenie, ale bez úspechu. Pokrútil hlavou a zasvietil na dievčatá. Dokráčali k nemu.
"A nemohol sa len niekde schovať?" spýtala sa Lucia. "Viete, aký..."
V tom sa za nimi ozval šepot a takmer sa ich dotkol. Všetci traja preľaknuto odskočili čo najďalej a rýchlo sa zvrtli. Zasvietili do priestoru pred sebou. Nikde nič.
Denise stiahlo hrdlo. "Čo to...?!"
Zozadu sa ozval buchot. Denisa zhíkla a automaticky sa prikrčila. Otočili sa a pozreli tým smerom.
Poklop do pivnice bol dole. Michal rýchlo vybehol po schodoch a snažil sa poklop otvoriť, ale nepodarilo sa mu to. "Kurva! Čo sa to deje?!"
Denisa obrovský nápor negatívnych emócií nezvládla a rozplakala sa. Lucia svietila striedavo na Michala a na koniec pivnice, odkiaľ počula šepot.
"Niekto nás tu zamkol!" zakričal Michal a zliezol k nim.
"Peter! Robíš si z nás srandu?!" spustila z plných pľúc Lucia. "Ak áno, končím s tebou teraz v tomto momente, pretože toto už nie je vtipné!"
Znova sa ozvalo buchnutie a tentokrát nebolo jasné, odkiaľ presne prišlo. Zasvietili na poklop, zostal dole. Šepot. Všetci sa obrátili tým smerom a pred nimi sa vo vzduchu vznášal akýsi biely prášok, ktorý pôsobivo zvýraznil dráhu svetiel z ich bateriek. Odrazu sa ich vnímanie reality začalo strácať, steny pivnice sa začali približovať a vzďaľovať, krútiť sa a ich myšlienky odplávali kamsi ďaleko. Popadali na zem ako domino.
STRETNUTIE
Prvý otvoril oči Michal. Chvíľu mu trvalo, kým v tmavej miestnosti zaostril zrak, miestami videl dvojmo. A aby toho nebolo málo, neuveriteľne mu hučalo v ušiach, bolela ho hlava. Niekoľkokrát nasilu zavrel oči, ako keby ich chcel zresetovať, ale želaný výsledok mu to neprinieslo. Popritom si v mysli premietal, čo sa vlastne stalo, uvažoval nad tým, čo sa mu dialo teraz, premýšľal, čo je s ostatnými a záver z toho vyvodil taký, že sú pravdepodobne pekne v riti. Nakoniec tú myšlienku zahnal. Bola studená ako zem, na ktorej sedel.
Trvalo niekoľko desiatok dlhých sekúnd, kým sa jeho zmysly dali do poriadku, postrehol, že sedí na zemi v známej pivnici, ruky má zviazané za chrbtom a Lucia s Denisou sa nachádzajú vedľa neho. Rovnako ako on sedeli na špinavej podlahe, rovnako aj ich ruky niekto zviazal. Jediný rozdiel bol ten, že ony ešte spali. Uvedomil si, že hukot v jeho ušiach medzitým utíchol.
Všimol si ich baterky, ležali na zemi a osvetlovali náhodné časti miestnosti. Potom zažmúril na opačný koniec pivnice a náhle jeho hruď zovrel strach. Bezstarostné chvíle, popíjanie vodky, opekanie si, srandičky, to všetko bolo preč. Kurva, toto nemôže byť pravda, nadával v hlave a preklínal Petra za to, že ho na tento výlet nahovoril.
Pocítil vnútornú triašku, hneval sa, bál sa, no nemohol sa ani hnúť. Prepadala ho hrôza nad tým, čo videl, alebo lepšie povedané, čo nevidel a obraz dotvorila jeho fantázia. Srdce sa mu šialene rozbúchalo a chvíľu nebol schopný jediného slova.
Potom zo seba dostal tiché: "Baby." Preskočil mu hlas. "Baby, héj, baby, vstávajte."
Nič.
"Dievčatá," povedal trochu hlasnejšie, ale nie príliš. "Héj, mám strach, prosím, zobuďte sa. Baby."
Odrazu sa obe začali prebúdzať.
"Hlavne buďte potichu," upozornil ich.
"Čo sa stalo?" spýtala sa Denisa, zatiaľčo sa neúspešne pokúšala hýbať rukami. Keď pochopila, že ich pohyb je značne obmedzený, pochytila ju panika. "Čo to?!"
"Pšššt," napomenul ju Michal. "Hovorím, kurva, potichu. Vidím Petra. Ale niečo pri ňom je."
Denisa musela poriadne žmúriť, aby niečo v tmavej pivnici zbadala, popritom sa snažila vyslobodiť si ruky. Trhala nimi, skúšala ich vyvliecť protipohybom, vykrúcala ich na všetky smery, no napokon to vzdala. Začala si uvedomovať, ako veľmi ju bolí hlava.
"Kurva," ozvala sa Lucia, keď po prebudení pochopila, že uvidela Petra. A pred ním sa čosi hýbalo.
Peter sedel nehybne, bol opretý o jeden z kovových regálov a oči mal prevrátené dohora. Bolo vidieť len bielka. A z pootvorených úst mu vytekala krv. Nebol zviazaný ako oni, ruky mal voľne spustené pozdĺž tela, nehýbali sa. Nemohli by, aj keby chceli.
Pred ním čupel akýsi tvor a čosi robil. Jeho šepkanie sa nieslo až k nim. Šírilo sa vlhkým vzduchom a cez uši sa im zarývalo do každučkého centimetra v ich hlavách.
Jedna z bateriek mierila priamo na nahé šedé telo s dlhými čiernymi vlasmi, ktoré končili tam, kde začínali dve vychudnutú polovice pozadia. Videli trepotajúce sa tenké ruky, ktoré niečo vykonávali, ale nebolo vidieť čo. Opäť si Michal dotváral obraz v hlave a nepáčil sa mu. Utrel si o rameno kvapku potu, ktorá sa mu zjavila na čele a nepríjemne ho šteklila.
"Čo je to?" Lucia nedokázala z tvora spustiť oči, ale ten šepot ju nejakým spôsobom priťahoval. Vnímala celú situáciu, vnímala to, čo sa pred nimi dialo, ale vôbec to na ňu nepôsobilo hrôzostrašne. Skôr naopak. Pravdepodobne by sa na to vydržala pozerať hodiny. Odrazu dostala strach.
Zo seba.
"Preboha, on krváca. Čo mu to robí?" vzlykala Denisa.
"Držte huby, lebo to za chvíľu bude robiť aj nám," napomenul ich Michal a nohou sa pokúšal pomaly pritiahnuť ostrý kameň, ktorý zbadal ležať kúsok od neho. Hlavne potichu, opakoval si, a keď k sebe poslednýkrát pritiahol nohu, pod ktorou úspešne dotiahol kameň, z vrecka mu vypadol zapaľovač Zippo a dopadol na podlahu pivnice.
Ozvalo sa hlasné cinknutie.
Šepot utíchol a bytosť prestala vykonávať svoju činnosť.
"Kurva," vzdychol Michal a spustil nohu na zem. Kameň ho prestal zaujímať.
Bytosť vstala, otočila sa. Oči jej zasvietili.
Vo svojich krvavých rukách držala ešte krvavší kus orgánu, ktorý patril ich kamarátovi. Vedeli, že bol jeho, pretože keď sa bytosť postavila, ukázala sa za ňou diera v Petrovom hrudníku a tento orgán by tam, podľa toho, čo sa učili na biológii, mal byť. A očividne tam chýbal.
"To je... jeho... jeho srdce?" opýtala sa Denisa a zatvorila oči, pod viečkami sa jej nahromadili slzy a pýtali sa na svet.
Michal bez jediného slova pozoroval bytosť, vykročila.
Vysušené nahé telo sa blížilo pomalými krokmi a obzeralo si ich, prikrčené a stále viac odpornejšie. Jeho chôdza bola neprirodzená, jednu nohu ťahalo za sebou, druhá pri dokročení vždy hrozivo zapraskala. Hlava sa pohojdávala zo strany na stranu, akoby mala každú chvíľu odpadnúť. Až keď bola bytosť dva metre od nich, Michal si všimol jej kožu. Bola zjazvená po celom tele.
"Kurva," povedal a sklonil hlavu.
Lucia sedela a čakala, čo sa bude diať. Bez sĺz. Tie sa minuli kedysi dávno. Sledovala, ako jej nesie Petrovo srdce.
"Čo od nás chceš, ty špina skurvená?!" zakričal Michal, keď v sebe nazbieral ešte dávku odhodlania bojovať.
Neodpovedala, iba na neho na moment pozrela.
Keď si všimol jej oči, v ktorých nebolo vidieť život, a krvavé ústa, sklonil hlavu opäť a rozplakal sa.
Bytosť zastala nad nimi, potom vyslovila slová, ktorým nerozumeli, vycerila hnilé zuby rôznych smerov a tvarov a zahryzla sa do čerstvého kusu mäsa, ktorý držala v rukách. Jediný, kto sa na toto divadlo zvládol pozerať, bola Lucia.
Michal cez vlhké oči vnímal iba kvapky krvi dopadajúce k jeho nohám, Denisa bojovala s tým, aby sa nevyvrátila obsah žalúdku pri čvachtavom zvuku prežúvania.
Keď bytosť skončila s prvým sústom, zúrivo si odkusla ďalšie a na Michalovu tvár doletela značná dávka krvi. V momente si ju začal utierať o rameno. Potom nasledoval ďalší kus. A ďalší. A ďalší. Až napokon po Petrovom srdci zostala len nezabudnuteľná spomienka v ich hlavách.
Bytosť si čupla a jej kosti a kĺby hlasno zapraskali. Naklonila sa k Lucii, skúmala jej tvár. Lucia zacítíla hnilobný dych a kovový zápach, z ktorého ju v prvom momente naplo, ale neodvrátila sa. Bytosť sa ponorila do mladých modrých očí, aby si premietla jej bolesť. Videla všetko. Potom zodvihla svoju zakrvavenú ruku, na ktorej vynikal mimoriadne dlhý a ostrý necht na ukazováku a vložila ruku medzi ne.
"Ochutnaj," prehovorila tichým piskľavým hlasom bez toho, aby hýbala ústami.
Lucia pozerala na dlaň pokrytú krvou a odrazu mala pocit, že to musí urobiť. Počula hlas v hlave, ktorý nepatril jej. Hlas, ktorý ju presviedčal, že to urobiť chce. Nie, je to Peťova krv, začala si opakovať vlastným vnútorným hlasom, aby ju tá bytosť nedostala. Pokrútila hlavou.
Bytosť na ňu zazrela, nahnevane vyskočila na nohy a presunula sa k jej sestre. Priložila ostrý necht medzi Denisine prsia a začala do nej pomaličky vnikať.
Denisa sa so zúfalstvom v očiach pokúšala brániť, metala so sebou, kopala bytosť pred sebou, ale ani to s ňou nepohlo. Striedavo kričala od bolesti a zatínala zuby.
Michal v slziach krútil hlavou, opakoval si, že to všetko musí byť iba sen.
Denisa naďalej vrieskala, bytosť pred ňou sa zjasňovala a tmavla, rozmazávala sa, ale to šialenstvo v jej hrozivých očiach neprestala vnímať.
"Dobre! Urobím to, len ju nechaj tak! Prosím!"
Bytosť vytiahla z Denisy takmer do polovice zapichnutý necht a vrátila sa k Lucii. Opäť si k nej čupla, dala pred ňu zakrvavenú ruku a zopakovala: "Ochutnaj."
Lucia pozrela na svoju sestru - tá jej pohľad opätovala a sklopila zrak.
"Ochutnaj!" naliehala bytosť.
Nato Lucia otvorila ústa, špičkou jazyka prešla po dlani a prehltla červenú tekutinu. Potom dlaň olízala ešte raz, no tentokrát si jej jazyk nabral väčšiu porciu.
Ruka klesla, bytosť sa usmievala. Lucia chcela viac.
Peter ju ľúbil, bežalo jej v tej chvíli v hlave, istotne by chcel, aby ho ochutnala. Zahanbene pokrútila hlavou.
Blbosť, si chorá, povedala si vzápätí. Si chorá, ak sa ti to páčilo! Nie, nie, nie, láska má rôzne podoby, hádala sa so sebou.
Bytosť vložila ruku za Luciin chrbát a jedným pohybom ostrého nechtu ju oslobodila. "Vstaň."
Lucia vstala a nasledovala ju za Michalom.
Michal vystrašene pozrel na bytosť, na Luciu a potom na ruku, ktorá ľahko otvárala jeho hrudný kôš akoby bol z papiera. Začal kričať, zmietať sa v bolestiach, ale nič z toho mu už nepomohlo. Keď zbadal svoje srdce... F.
"Ochutnaj," povedala bytosť a podala teplý orgán Lucii. Tá ho vzala do rúk, zadívala sa na Michalovu pokojnú tvár a hoci chvíľu váhala, napokon srdce celé skonzumovala.
Potom bytosť spokojne odkráčala na druhý koniec pivnice a vytratila sa v tme. Poklop bol odrazu otvorený. Lucia ešte niekoľko minút stála pred Michalom a zvádzala vnútorné boje. Potom sa jej v mysli rozjasnilo a z ničoho nič sa ako keby prebrala zo sna. Rýchlo prešla k Denise a oslobodila ju.
"Už je dobre," upokojovala ju. "Je po všetkom." Chcela ju objať, ale sestra ju od seba odstrčila. Lucia nechápala jej výraz. Akoby z nej mala strach. "Musela som to urobiť, aby som ťa zachránila."
Denisa na jej slová nereagovala, iba sa postavila na nohy a s hrôzou a odporom v očiach pozrela na svoju sestru. Potom utiekla z pivnice.
ZÁVER
Policajný vyšetrovateľ z Obvodného oddelenia PZ v Rači, ktorý vypočúval Denisu, uviedol, že podobne brutálny prípad v živote nevyšetroval. Už keď mu Denisa Orviská rozprávala o tom, ako sa Peter Belo pri prechádzke s jej sestrou stratil, následne ho šli hľadať, našli neobývanú chatu a tam ich Lucia niečím zozadu omráčila, už vtedy zbystril pozornosť.
Keď mu však povedala, že Lucia následne malým hubárskym nožom zavraždila dvoch ľudí a skonzumovala ich srdcia, z toho jeden bol jej stratený priateľ Peter Belo, začal vážne rozmýšľať, že si zaplatí nejaké online kurzy psychológie, pretože vraj to, čo sa naučil na policajnej škole, mu zjavne nestačí.
Podľa jeho slov ale najšokujúcejšie na tom celom bolo to, že...
Ak sa vám príbeh páčil a chcete ho dočítať až do konca, môžete si ho zakúpiť len za 3,90€.

MartinB

MartinB
Nadšený autor fantastiky. Obľúbení autori: Ted Chiang, Frank Herbert, Douglas Adams a mnohí ďalší. Filmy: Všetko okolo votrelca, Fakulta, 30 dní dlhá noc a podobné klasiky.

Diskusia

Veles
Nevedel som, čo mám očakávať od tejto poviedky, ale musím povedať že som veľmi, veľmi príjemne prekvapený. Páčilo sa mi to, príbeh bol zaujímavý, aj to členenie bolo celkom dobré. Gramatické chyby tam možno nejaké boli, ale nesústredil som sa na ne teraz až tak. Zo začiatku som sa trochu bál aby to nebola len vykrádačka Blair Witch, ale nie je to. A ten koniec... klobúk dole, naozaj dobré :D Dúfam že si to prečíta čo najviac ľudí tuná, stojí to za to.
18.01.2023
MartinB
@Veles díky moc za komentár, extrémne potešil. Najmä keď by som s odstupom času na tej poviedke pomenil nejaké veci. Chyby hej, snažím sa na tom pracovať, rovnako ako aj na iných veciach, chce to ale ešte čas. Cítim, že stále nie som rozpísaný, opisy a prirovnania mi napr. vôbec nejdú, hoci by som ich tak veľmi chcel používať :D ak máte nejaké tipy ako na tom pracovať, kľudne napíšte niekto. Rád sa nechám poučiť
18.01.2023
Veles
Ja osobne ti môžem poradiť dve veci.
Čítaj, všetko. Je jedno aký žáner chceš písať, čítaj. Neboj sa čítať aj priemerné, alebo rovno zlé veci, môžeš sa poučiť z chýb ostatných.
Píš, veľa. Snaž sa vymyslieť si nejaký harmonogram na písanie (ja zväčša píšem len pred prácou) a dodržuj ho. Zapájaj sa do súťaží, aj keby to malo byť len tu, čítaj si feedback a uč sa z neho. Nájdi si dobrého betareadera, ktorý nebude mať problém ťa aj zdrbať (pardón za výraz) ak by si robil opakovane nejaké chyby.
Mne inak dosť pomohli Poviedky na počkanie. Naučíš sa rýchlejšie písať, aj rýchlo vytvárať nápady na príbeh.
Ak by som ti mohol ešte nejako poradiť, kľudme mi napíš na mail :D
19.01.2023
MartinB
@Veles ok, vdaka, ten harmonogram bude asi najvacsi problem :D Ale dik za rady, nieco robim, ostatne sa budem snazit aplikovat, tak snad to bude aj vidiet v buducich poviedkach.
19.01.2023
Ray Janonoff
Zase raz zopakujem, že nemám rád horory, takže som bol extra skeptický. Niečo však fungovalo, ku koncu sa mi to začalo páčiť - lepšie povedané, konečne som čítal a nie analyzoval.
Prvý detail, ktorý sa mi vôbec nepáčil, bol vek v zátvorkách. Ak by bol úvod jazykovo ladený ako úryvok správy, potom by som to bral ako samozrejmosť a zároveň by to tiež rámcovalo príbeh s platením za nedokončený článok.
Začiatok mi celkom nesedel, niektoré dialógy sa mi zdali divné, tiež slovosledy a podobné veci, ktoré si asi všimneš s odstupom času, ako sám píšeš.
Pokiaľ si dobre pamätám, že to má byť len druhá či tretia poviedka, potom naozaj len písať a skúšať, čo ti sedí.
21.01.2023
MartinB
Ray, vďaka za koment. Toto bola druhá a súhlasím so všetkým, čo si napísal. Teraz píšem štvrtú a stále sa mi to píše ťažko, aby to ako tak vyzeralo, ale zlepšuje sa to. Môj problém je, že svoje poviedky nenávidím, keď čítam omnoho kvalitnejšiu tvorbu tu na scifi.sk :D Ale zas je to skvelá motivácia do ďalšej práce, pretože sa chcem čo najviac priblížiť najlepším autorom na tomto portáli. Ešte raz vďaka za koment a kľudne komentuj aj ďalšie moje poviedky, budem veľmi rád.
24.01.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.