Výpredaj v márnici

Márnica na konci mesta a jej 100 ročný výpredaj tiel za pár drobných, kto by odolal, že?
scifi / horor

Márnica na konci mesta mala otvorené len raz za 100 rokov. Volalo sa to “100 ročný výpredaj” Pred dverami bola tabuľa s nápisom “Zvyšky tiel, zabudnuté identity, nové životy s polomrtvým pohľadom. Všetko za symbolické ceny”

Niečo ako sekáč, ale s mrtvolami. Len namiesto nového trička, nová hlava, nové spomienky a nová identita, za pár centov. Vošla som dnu, čisto zo zvedavosti, alebo možno z pocitu, že ma tam niečo ťahá. Za pultom stál muž, pred ním kasa a dlhý rad ľudí, ktorí si vyberali nové telá. Bizarné, nechutné a zvrátené. No, čo už, proti gustu žiaden dišputát, ako sa hovorí.

V miestosti bol chlad, hmla a čudný pocit zabudnutia.

Zakopla som o niečo na zemi. Keď som sa pozrela, čo to bolo, bol to krásny ligotavý náramok, pravdepodobne patriaci jednému z tiel. Popri premýšlaní, ktoré telo mohlo nosiť tento detailný kúsok mi oči upriamili na muža. Nebola som si istá, ale v jeho očiach bolo čosi, na čo som si dobre pamatala… Bol to starec, sivá brada, hnedá košela a ruky mu zdobili dlhé prsty. Bol to M. ale už v novom tele, v prevlečení, ktoré maskovalo jeho pravé ja, no nedalo sa zabudnúť. Prešli sme okolo seba a mne ostávalo jediné. Kúpiť si za pár drobných nové telo, alebo zabudnúť navždy. Týpek pri kase si všimol moje zaváhanie a tak pribehol ku mne. ,,Viem, že to nie je výpredaj ako z aliexpresu, ale môžeš si kludne vybrať telo, ktoré na teba prehovorí.” Mala som z toho celého čudný pocit. Vzdať sa svojeho ja? Vybrať si nový, možno lepší život? Nasledovať M. alebo sa rozlúčiť?

Ten ligotavý náramok som držala stále v ruke a usmievala sa na neho ako dieťa v hračkárstve na plyšového medveďa. Keď som sa zahladela poriadne z vnútornej strany mal nápis “Mŕtve nežné dievča”

Mrtvé.. nežné.. dievča..

Bože, bol to môj náramok, ktorý som stratila pred 100 rokmi na 100 ročnom výpredaji v márnici, keď som hľadala nové telo, už po tretíkrát. A M. ten bol ako prízračný osud bažiaci po svetle a samote, no len v budove zo štyroch stien, s páchnucim rozkladom našich duší, sme na seba vždy narazili. Obaja mŕtvi. Obaja živí. Obaja sami.



Hodnotenie poviedky:

Ak chceš hodnotiť poviedku, musíš byť prihlásený
A.Nox

Jsme z téže látky jako naše sny a náš život je jen ostrov v moři spánku.

Diskusia

YaYa
Klikla som si na to, ako prvé, lebo podľa názvu vyzeralo, že to bude niečo humorné. Ale prekvapivo nie. Zaujal ma nápad a záhadno-nostalgická atmosféra. Chcela by som vedieť viac. Aký človek nakúpi vo výpredaji a prečo? Keď dostaneš nové telo, zabudneš na starú identitu? Preto si nepamätala, že tam už bola? Alebo sa rozhodla zabudnúť?
28.06.2025
B.T. Niromwell
Aj toto malo zaujímavú atmosféru a naozaj dobrý nápad. Chcela by som vedieť, čo to bol za vset a ako fungoval. Ak by to bol film, tak od Tima Burtona :D Ale zároveň tam vyhrávajú city nad logikou, lebo text v sebe nesie mnoho otázok a tiež nie úplne sedí, že hrdinka celý čas komentuje, aký je to divný a zvrátený obchod ale už ho urobila 3x.
29.06.2025
Hieronymus
Njn, na jednej strane je to hrozné takto meniť telá, na strane druhej to robí už sto rokov. :) Ale inak to bolo veľmi fajn.
29.06.2025
Alexander Schneider
Logicky to nedáva zmysel... ale láska je iracionálna, takže asi to tak aj zrkadlí realitu... tie zmiešané pocity, tá bezradnosť. Na mňa možno až prílišná osudovosť, ale tá sa prejaví evidentne až po príchode do márnice. Otázne je, ako dlho ale prežíva... ak sa ten výpredaj deje každých 100 rokov, musí predsa sama o sebe už od začiatku vedieť, že je nemŕtva, lebo inak by starla a tej stovky sa ani nedožila... keďže si berie telo, ktoré už má nejaký ten vek. Prvotná motivácia je umne zahraná do autu v štýle tajomnej túžby tam vojsť - čo je úplne v pohode, škoda, že aj ostatné city ostávajú v rovnakom tajomne. Veľmi sa mi páči niektorá štylizácia. Veta "V miestnosti bol chlad, hmla a čudný pocit zabudnutia." je jednoducho krásna! Chválim tiež finále so zhodnotením, že ich duše sú v "páchnucom rozklade" - táto kritická poznámka mne odhaľuje aspoň odtieň pohnútok a vnútorného stavu oboch postáv. Že oboch vlastne samota úplne rozložila...
29.06.2025
Kei
Páči sa mi názov - bavila som sa pri vlastnej predstave ako niekto ponúka použité telo, celkom zachovalé, len mu začínajú kúsky odpadávať :) Ale okej, to boli moje predstavy, vyvolané názvom. Poviedka bola vlastne o niečom celkom inom, temná, nostalgická. Nechápem celkom zákonitosti sveta, ale malo to fajn atmosféru.
30.06.2025
A.Nox
Ďakujem za feedback☺️ Toto bola moja úplne že prvá poviedka, predtým som písala nejaké príbehy, alebo texty, ale chcela som sa už konečne prekonať a zapojiť sa do tejto výzvy.😄 Téma mi najprv nesadla a za posledných 20 minút sa mi podarilo toto. Ten svet by sa dal vyšperkovať, aby sedel viac, ale snáď nabudúce sa mi to podarí zlepšiť!:)
30.06.2025
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.