K Prisce privialo pach žlče, potu a smrti. Cítila sa špinavá na tele i na duši, v ktorej sa prebúdzalo čosi pradávne, ale pálčivé pocity zrady a hanby ju nezastavili. Roztrasenými prstami si rozotrela krv po lícach.
Niekedy sa človek ocitá na samotnom dne a má pocit, že všetko stratilo svoj zmysel. Dôvody na takéto pocity sú skutočne rôznorodé, od straty blízkeho, cez problémy v práci až po globálnu pandémiu. Kľúčové v takýchto situáciách je, ako sa s tým všetkým vysporiadame, ako zareagujeme, ako sa svojim problémom postavíme. Vždy totižto existuje niečo, čo nám môže vrátiť nádej na lepšie zajtrajšky. Aj keď možno nie nutne tie naše.
Bolo to ako pri nejakom mýtickom súboji. Hrdina bez bázne a hany sa postavil monštru, aby ochránil krásnu devu. To že hrdinom bol zošúverený starý mizantrop s drevenou nohou, kúskami handier v ušiach a záľubou v alkohole, bolo vedľajšie. Na druhej strane dyňová príšera, akiste nejaký démon či bôžik úrody a blahobytu, ktorý nejakým spôsobom prežil veľkú čistku, požadujúci krvavé obete. A diváci? Klbko mužov a žien oddávajúcich sa šukaniu, hryzeniu a driapaniu si kože vo svojom vlastnom vlhkom svete, nevnímajúc okolitú realitu.
Niekoľko desiatok metrov za hranicou neúrodných polí sa týčil môj cieľ. Hrad nebol veľký a v mojom svete by v ňom odmietal bývať i zeman. Dalo by sa povedať, že to je prerastená chalupa, ale svoj účel isto spĺňal. Dokonca bol obohnaný vodnou priekopou a prístupný iba po padacom moste, ktorý sa počal spúšťať v momente, ako kôň pochopil, že nie je Kristus a po vode sa tam nedostaneme.
Veríte na gravitáciu? Nemyslím tým interakciu medzi dvomi telesami, skôr takú metaforickú, medziľudskú. Niektorí ľudia majú skrátka napísané v hviezdach, že sa majú stretnúť a ovplyvniť navždy svoje životy. Presne tak ako náš hrdina a tajomná stopárka, ktorú stretol v lese počas upršanej noci.
Školská trieda, zložená z tých najpodivnejších príšeriek z celého vesmíru, je spolu so svojou učiteľkou na exkurzii v ZOO. Pani učiteľka dá deťom pred rozchodom za úlohu vybrať si jeden druh, ktorý ich zaujme, a napísať o ňom referát. Snaživá Nelis chce túto úlohu splniť čo najlepšie. Tvor, ktorého si vybrala, je však veľmi zvláštny...
Lesy ukrývajú množstvo temných tajomstiev. Ľudia v ich blízkosti sídlili od pradávna, od pradávna uctievali rôznych bohov, klaňali sa im a prinášali obetiny. Mali svoje zaužívané tradície a rituály, ktoré dodržiavali až si malicherných bohov nepohnevajú a ich nepostihnú tresty pri ktorých môže byť smrť skôr vykúpenie, predávali si ich z generácie na generáciu s úmyslom sa vyhnúť zlému osudu ktorí mohol postihnúť jednotlivca tak ako celú osadu či kmeň. S nástupom kresťanstva boli postupne všetky pohanské kulty vymetené, modly rozbité a spálené, ani na konci neskorého stredoveku však všemohúca železná ruka inkvizície stále nemá dosah všade, tobôž nie na skryté miesta uprostred hustých a tajomných lesov, ktoré tu rástli ešte pred tým ako ľudia začali uctievať slnko a prírodné úkazy. Stredovek je plný povier a jednoduchí ľudia veria hoc akej rozprávke, možno aj vďaka tomu sa oblasti severozápadu Horného Uhorska vyhlo masívne odlesňovanie a rozširovanie osídlenia, ale kov a drevo sú komodity, ktoré ženú pokrok dopredu. Ľudia stále veria rozprávaniu starých materí ale neúprosná potreba materiálu a pokroku zaháňa povery a rozprávky do úzadia. Ale na každej rozprávke je zrnko pravdy.
Pán Evil neznášal víly. Boli horšie ako muchy, ktoré vás otravujú v horúcom letnom dni. Muchy sa vám nevysmejú do ksichtu, keď vás trafia do tváre. Zato vílam sa prepiekla každá zlomyseľnosť.
Rad pred klubom sa hýbal pomaly, ale stabilne. V pravidelných intervaloch niekto vyšiel von, a ďalšieho vpustili dovnútra. Cez steny prenikalo len minimum hluku, ale vždy, keď sa otvorili dvere, dostalo sa von aj dunenie, ktoré ste mohli cítiť v hrudi.