Ako skoro každý letný deň, aj tento, sa malý Erw hral na ulici pred domom. K hraniu okrem pár drevených hračiek používal čokoľvek čo mu prišlo pod ruku. Práve postavil neprekonateľnú hradnú stenu s pár kamienkov, ktoré pozbieral po ulici a sledoval ako desiatky vojakov - mravcov sa snažia stenu prekonať, aby dobyli hrad.
Keď to prestalo mravce baviť a začali neposlušne chodiť kam Erw nechcel, tak to aj Erwa prestalo baviť. Hneď sa začal obzerať s čím sa zabaví ďalej.
Z hračkárskeho vláčika vykúkala von hlava rušňovodiča. Rušňovodič bol skutočný človek, aj keď oveľa menšieho vzrastu ako bežný smrteľník. O tomto svojom hendikepe nevedel a keby aj vedel, asi by mu to bolo jedno...
Ľudia zaseknutí v čase neboli naozaj zaseknutí v čase. Ich čas len ubiehal rýchlejšie ako ten v ich rodnej slnečnej sústave. Boli vyslaní, v prvej vesmírnej lodi schopnej dosahovať nesvetelnú rýchlosť bez toho aby skolabovala do čiernej diery, na 20 ročnú výpravu v ich subjektívnom čase