„Poď,“ šepla mu zrazu do ucha a bzučiakom odomkla ťažké vchodové dvere.
On, ako zmyslov zbavený, ťahaný jasnou vidinou, vôbec neprotestoval. Tíško jej podal ruku a vošiel za ňou do pripraveného výťahu.
O pár sekúnd ich milostné objatie prerušilo cinknutie na štvrtom poschodí, kde bývala. Usmiala sa, kravatu vzala do ruky ako vôdzku a už ho vtiahla do bytu.
Adelin sa vydáva na nebezpečné cesty, pričom zakaždým sa jej darí nájsť menej a menej zvláštnych tvorov. Henrich ich ale potrebuje pre svoj výskum. Podarí sa im ich výskum dokončiť?
Oazis, kedysi nádherný svet. Plný hustých zelených lesov, vysokánskych skalnatých hôr a nekonečných modrastých oceánov. Domov bilióna úžasných živých tvorov. Harmónia bytia udržiavaná starodávnou mágiou. Kedysi tomu veru tak bolo...
,,Ľudská rasa je zlo a tu je dôkaz, aký iný tvor je schopný niečoho takéto,” ukájala sa v istote svojho presvedčenia. Triumfovala a dráždila dav prívržencov