Vonku už bola tma, navyše už nejakú tú hodinu pršalo a tak sa niet čo diviť, že sa chlapom náklad nechcelo veľmi vykladať. Zo dvadsať zhrbených mužov si v jaskyni predávali z rúk do rúk debny...
Ďalej už nepočula nič, iba tiché vŕzganie snehu pod topánkami, ako trojica odchádzala preč.
Po dlhej chvíli treskúcej zimy, zadržovania dychu a modlenia sa k všetkým možným, nech ju nenájdu sa znova opatrne pohla. Vnútri krytu medzitým výrazne poklesla teplota. Chvíľu zvažovala, že ešte počká, predsa len, čo ak majú termovíziu? Rýchlo kondenzujúci dych ju však presvedčil a tak znova zapla termočlánok.
Po čase od únavy takmer odpadla. Zachytila sa bútľavého stromu a pomaly skĺzla po jeho kmeni na mäkký mach. V náručí zvierala dieťa a hlasno dychčala. Predsa si spomenula na slová dávnej modlitby. V tichosti si ich dokola opakovala.