Kto si niekedy prečítal jednu z Aaronových poviedok, musel uznať, že majú niečo do seba. Akoby z nich prehovárali hlasy postáv, o ktorých písal, akoby boli ozajstné, ozaj cítili a prežívali svoje osudy, akoby...no skrátka akoby žili.
Ramonovi začali tiecť slinky. Mysľou si predstavoval čokoládu ako nejaké zviera, ktoré sa nad ohňom otáča a vydáva chutnú vôňu. Ktovie, či je to veľké zviera. Možno má štyri oči. Bratranec Paolo vravel, že kedysi pristál na takom čudnom ostrove, kde žilo veľa zvláštnych zvierat.
Keď som sa pozrel na hodiny, bolo niečo po druhej hodine ráno. Nočné šichta na príjme v nemocnici nemusí byť vždy akčná a plná pacientov ako vo filmoch. Vyložil som nohy na stôl a začítal sa do knihy. Párkrát ma vyrušilo zvonenie telefónu a párkrát som sa prešiel po chodbe skontrolovať pacientov, ktorí spali spánkom spravodlivých - zvláštne, takto sa nevyjadrujem, asi to mám z nejakej knihy - napadlo ma a na konci chodby som sa zadíval von z okna. Svietilo tam iba pár svetiel, jemne mrholilo a všade bol kľud, úplné ticho.
Ľudia zaseknutí v čase neboli naozaj zaseknutí v čase. Ich čas len ubiehal rýchlejšie ako ten v ich rodnej slnečnej sústave. Boli vyslaní, v prvej vesmírnej lodi schopnej dosahovať nesvetelnú rýchlosť bez toho aby skolabovala do čiernej diery, na 20 ročnú výpravu v ich subjektívnom čase
Vonku už bola tma, navyše už nejakú tú hodinu pršalo a tak sa niet čo diviť, že sa chlapom náklad nechcelo veľmi vykladať. Zo dvadsať zhrbených mužov si v jaskyni predávali z rúk do rúk debny...
Sotva však vyleteli, utŕžili niekoľko zásahov a letúň len silou vôle pristál neďaleko lesa, v ktorom by sa tajným hangárom dostali do podzemného tunela a neskôr k tajnej základni Dib Muání.
Vojak krvácal, už poriadne ani nevnímal čo sa deje okolo neho. Sinel mu vytrhla zbraň a zastrčila za pás. Zelená kapuca jej zakryla časť tváre a rýchlo bežala k stromom.