Čierny pasažier

Príbeh o omyle počas pracovnej cesty.
Filmová história scifi
Kufor dopadol s ťažkým žuchnutím na zem. Mila po ňom vyplašene pozrela. Priam počula zjojknutie. Alebo sa jej to iba zdalo? Strážnik si zjavne nič nevšimol.
„Cestujete za prácou alebo rekreačne?“ spýtal sa jej pričom ani nezdvihol pohľad od papierov.
„Rekreačne,“ unavene zamrmlala Mila.
Mala za sebou dlhý let lietadlom a bola rada, že konečne dorazila do cieľa. Tešila sa na hotel a sprchu.
Strážnik čosi zahundral a hlasno udrel pečiatkou po papieroch a vrátil jej pas.
Mila zobrala svoj kufor na kolieskach a ťahala ho smerom k východu. Naozaj bol taký ťažký, keď ho balila? To bola proste typická ona, zasa si do kufra nabalila hŕbu sprostostí, ktoré ani nebude potrebovať.
Taxikár jej pomohol naložiť kufor a krkolomne sa prepletal uličkami mestečka Port Ener. Milka sa ani nenazdala a už sa viezla výťahom na izbu štyristo dvadsaťdva.
Recepciou sa neunúvala – v automatických hoteloch to koniec koncov ani nebolo nutné. Zámok na dverách hlasno šťukol, keď k nemu priložila ruku s osobnostným čipom.
Kufor (horko-ťažko) hodila na posteľ a rozbehla sa obdivovať izbu. Bola malá, ale útulná. V podstate to bola len izba s posteľou a kúpeľna ale jej to stačilo. Veď predsa nebude na dovolenke tráviť čas stále v posteli!
Práve obzerala sprchu, keď začula lomoz z izby. Vrátila sa uvidela svoj kufor na zemi.
„Čudné, dala som ho, predsa do stredu postele,“ hútulo drobné žieňa, keď ho vykladalo naspäť na posteľ.
Milka zaťukala na displej.
Menu ZÁMOK, voľba OTVORIŤ. Po priložení ruky cvakli pracky a veko sa prudko otvorilo.
Začala vrieskať.
Z kufra vyletelo malé čudesné stvorenie. Čierne klbko lietalo a skákalo (zjavne rozčúlene) po izbe a rozbíjalo, čo sa dalo.
„Prestaneš jačať ženská?!“ prehovorilo to a vrazilo do Milky.
Dievča sa zrútilo na zem.
„Čo si zač?“ pozeralo na tvora vystrašenými očami.
„Vraj, čo som zač! Najprv ma vyvolá a potom ma nechá hodiny zavretého v malej debne, kde to so mnou trieska na všetky strany a ešte má aj tú drzosť pýtať sa, čo som zač?“ zlostne vybuchol tvor.
„Vyvolať? Ja?“ Milka lovila v pamäti, ale neprišla na to kedy by chcela privolať rozprávajúcu a uškriekanú machuľu.
„Hmm? Takže si nepamätáš, že by si vykonala rituál temnej noci?“ podozrievavo sa na ňu pozrel tvor.
„Nie. Ani netuším, čo to je.“ Milka stiahla z postele perinu a držala ju pred sebou ako štít. Ponad vrchný okraj vykúkala polovica jej hlavy – vystrašené ružové okále a modré vlasy. Bola to chabá ochrana a dievča si to uvedomovalo, prišlo jej to však lepšie, ako nič.
„Doriti. Zasa som sa netrafil. Šéf bude nasratý,“ na tmavej tvári sa objavila čiara, ktorá mohla byť smutným úsmevom.
Tvor si sadol na zem a šibal chvostom z jednej strany na druhú.
„Čo si zač?“ Milkin strach mierne opadol a premohla ju zvedavosť.
„Som M.A.Č.K.A,“ povedal démon bez záujmu.
„Mačka?“
„Malý akčný, čertovsky krpatý anjel.“
„Ak si anjel, kde máš krídla?“
„Som padlý anjel. A neruš ma, potrebujem si vymyslieť výhovorku do práce.“
Milka na neho pozerala. Tvor sa jej čoraz viac pozdával. Dve veľké uši, tvár s fúzikmi, dlhý chvost a hebké labky. Och, takého by chcela aj doma!
„Čo je to rituál temnej noci?“ prerušila mlčanie.
Mačka po nej zazrela a neunúvala sa odpovedať.
„Možno ti pomôžem s výhovorkou,“ nedala sa odbiť Milka.
Démon prevrátil očami a otočil sa jej chrbtom.
Milka sa rozosmiala, prišla k mačičke a pohladkala ju. Veď ten tvorček je úplne neškodný!
„Čo to kur...!“ strhlo mačku. Vytasila ostré pazúre, zježila sa a zhodila Milku na zem.
„Sprav to ešte raz a zapamätáš si to!“ vyhrážal sa jej padlý anjel ostrým pazúrom.
„Prepáč prepáč prepáč!“ opakovalo dievča stále dookola.
„Nevravím, že to nebol fajn pocit,“ zasunula mačka osteň a prehovorila o poznanie kľudnejšie, „ale vystrašilo ma to. Pri mojej práci sú nečakané dotyky otázkou života a smrti.“
„A čo je tvoja práca?“
Mačka si povzdychla a zliezla z Milky.
„Vieš... ono je to tak trochu trápne,“ vyškerilo sa zviera a úsmev odhalil ostré tesáky, „ja ... požieram stratené duše. Ty ich poznáš asi ako myši.“
„Myši sú stratené duše?“ dievča šokovane vyvalilo oči.
„Áno. Prečo si myslíš, že je ich tak ťažké chytiť, “ pokrútil démon hlavou, ako by sa čudoval, že niekto takú vec nemôže vedieť.
„Čo je to ten tvoj rituál?“
„No je to taká prastará technika akou ma môžete vy ľudia privolať. Ale ja som sa zjavne trafil portálom rovno do tvojho kufra a klient sa bude teraz sťažovať,“ posmutnel požierač duší, „tentokrát ma už určite vyrazia a ja si nedám už ani jednu maličkú myšku.“
„Ak chceš nemusíš sa vracať. Môžeš sa vrátiť so mnou domov. Mám tam veľa myší. A možno“ šibalsky sa na neho pozrelo žieňa, „sa tam nájde aj nejaký potkan.“
Mačku naplo a vyzvracala sa na Milku.
„Fuj!“ povedali obaja zároveň.
„Ak tam je potkan, tak tam nepáchnem!“ zlostne zasyčal demon.
Ozvalo sa hlasné PUF a mačka zmizla v záblesku svetla.
Milka ostala ležať sama ogrcaná na zemi hotelovej izby. V hlave jej vírili staré bájky o mačkách. O tvoroch, ktoré mali byť dávno vyhynuté. A ona jedného z nich našla vo svojom cestovnom kufri.

Martin Hlavňa

Martin Hlavňa
Každý autor vkladá do príbehu niečo jedinečné. Kúsok samého seba, obraz svojho vnútorného sveta.

Diskusia

Alexander Schneider
Nápad je fajn. Spracovanie s veľkej časti tiež. Trochu viac opisov by pomohlo, najmä tej bytosti, pretože najprv to bola machuľa, potom odrazu čert / anjel a potom mačka. Škoda, že to finále skončilo trochu tak "jednoducho", že sa vlastne nič neudialo a poviedka vlastne vyfučala trochu do stratena... Nejaké fajnové zaklincovnie by to potrebovalo. Napr. motiváciou tej mačky alebo ako ju chce využiť to dievča alebo niečo v tom zmysle.
30.04.2022

Martin Hlavňa
Ďakujem za spätnú väzbu :)
30.04.2022

Gullath
Bolo to celkom mile, Zaver by chcel nieco inak, neviem presne povedat co. Cakal som, ze ten ritual bude popisany a hlavna postava si uvedomi ze nieco take nevedomky urobila. A tiez zaverecna pointa o svete bez maciek sa nepaci ani jednej macke v nasej domacnosti... Plus obdivujem hrdinku, ako dokaze ovracana mackou zostat lezat na zemi.
01.05.2022

Olex
Ahoj,
mne sa poviedka páčila veeelmiii. Celý čas som mala úsmev na tvári, bolo to také milé a vtipné. Určite len trochu upraviť. A záver by som radila prepracovať, lebo sa dostávame k takému zvláštnemu obrázku ovracanej relaxujúcej ženy, ktorá leží na zemi a na pohodičku rozjíma nad životom. Vzhľadom k tomu, o čom bola poviedka je to paradox, ale práve záver sa mi zdá nereálny.
01.05.2022

xius
Toto malo vrstvy a vrstvy! Finale sa mi prave pacilo. Je to take zbytocne odhalenie, ze maciek uz niet, ale zaroven to farbi svet, v ktorom sa odohrava takou sympatickou skratkou. Ich rozhovor bol carovny, reakcia na poskrabkanie tiez. Preslap s potkanom pochopitelny. Komentar "fuj" skvely klimax! :) Este zistit ten ritual a idem vyvolavat...
01.05.2022

Martin Hlavňa
Vďaka za všetky komentáre.
Gullath, Olex, xius ... ono to malo tak vyzniet, že bola skôr v šoku a preto neriešila, že je ovracana. Ale asi by bolo lepšie to tam napísať.
Všetci: Áno záver je slabší, keďže som si pri prvom PNP neustriehol čas xD.
01.05.2022

xius
To bolo PRVE PNP? :O Na zoznam ludi, ktorych neznasam s tebou. :D
01.05.2022

Martin Hlavňa
xius, to bolo určite len "štastie" začiatočníka :D
02.05.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.