Igmácova Metóda

PNP
Filmová história scifi
Všetci škriatkovia so zatajeným dychom sledovali ako profesor Igmác kazí zips. „Každý si myslí, že trik je v zuboch,“ požmurkával na prvákov celý semester, „ale ono je to oveľa zložitejšie!“.
A aj bolo! Trik sa neskrýval v zuboch zipsu, no zuboch škriatka, ktorý ho s hlasným „ňa-ňa-ňa“ ohlodával kdesi v strede majestátneho kufra. Majiteľ sa nepoteší, možno sa aj duševne zosype.
Študenti sa tlačili ku škáram okolo podlahovej lišty a hltali každý detail pohybu svojho učiteľa. Neuniklo im, že body, ktoré rozžul kopírovali Fibbonacciho postupnosť. Majster sa predvádzal.
Úplne im ale uniklo, že sa na scéne zjavil aj majiteľ kufra.
„...načo mi bude päť párov ponožiek? Veď idem na 3 dni,“ zahundral unavene a z pohľadu škriatkov, nesmierne pomaly. Už pri „p“ v slove päť bol už udýchaný učiteľ spať v triede za lištou a jazykom si zlostne prechádzal po chrupe.
„Fuj, hrdzu tam má,“ komentoval a študenti si vášnivo značili. Ktosi zašepkal či to bude na teste, ale bol umlčaný ostrým lakťom spolužiaka. Profesora nebolo múdre prerušovať vo výklade. Zvykol sa zamotať v rozčúlení nad morálkou novej generácie škriatkov a koho to zaujímalo? Novú generáciu škriatkov nie.
„Keď ohlodáte hrdzu, nezabudnite si dobre vykloktať,“ radil ešte k téme. „Ale! Vráťme sa k samotnej Technike a Mechanike Ničenia Batožiny s Citom a Rýchlo,“ nenápadne odverklíkoval názov predmetu. „Kto mi povie, tri základné typy batožín?“
Dav trojprstých ručičiek vyletel dohora, profesor kývol na snaživca v prvej rade s klobúkom nakrivo.
„Odložené, pripravené a stratené!“ zahlásil študent.
„A ktoré nás zaujímajú najviac?“ pokračovali otázky.
„Pripravené,“ odpovedal študent už menej razantne a klobúk sa mu o zosunul o kúsok viac. „Pretože ponožky,“ dodal rýchlo, keď zachytil učiteľov spýtavý pohľad.
Profesor prikývol. Pohľad mu zaletel späť k načatej batožine. Študent si to ani lepšie načasovať nemohol. Obrovitánsky človek do kufra práve strkal šesť párov ponožiek. Škriatkovia začali zborovo slintať.
„Dávajte pozor!“ vytrhol ich z predstavy hodov Igmác. „Štúdie ukazujú, že narušiť integritu priamo tela batožiny vedie k jej nenaplneniu. Ľudia neradí kladú svoje ponožky do kufra ci batohu, ktorý javí známky poškodenia, vieme? Ale keď sa postavíme pred problém a jeho riešenie, zjavuje sa jasná cesta – poškodenie musí byť ľudskému oku neviditeľné. Preferujeme preto strategické zásahy do upínacích a zaisťovacích mechanizmov batožín-“
„Ako je zips!“ pípol akýsi premotivovaný študent a zvyšok triedy zatajil dych. Dôvody boli dva. Rozruší to profesorovu pozornosť? A že človek zlostne do kufra pchal ďalšie dva páry ponožiek. Extra huňatých.
„Vlna…“ zasnil sa aj sám Igmác. Ale, čo by to bol za pedagóga, keby nedokázal utíšiť nejaké tie vyrušenia?
„-ako sú zipsy, pracky, šnúry, gombíky a suché zipsy. Um je v narušení ich fungovania dosť na zneistenie Človeka Domáceho. Zips sa musí dať zavrieť, ale pomaličky sa sám zase roztvorí. Šnúrka uvoľní, gombík… odpadne. A cieľom je?“ vrhol spýtavý pohľad na náhodného škriatka.
„Naštrbiť jeho mentálne procesy, dôveru v samého seba!“ odpovedal úplne iný škriatok. Prežitie v Igmácovej triede bola tímová práca.
„No… áno. Ale chcel som to počuť tak ľudskejšie, vlastnými slovami,“ upokojil vyvolaného a ďalej mlčiaceho študenta profesor.
„Cieľom je… aby si nebol istý, či kufor zavrel,“ neisto vypadlo zo škriatka. „Aby si nebol istý, či v ňom mal tri alebo päť párov ponožiek,“ naberal odvahu žiak. „Aby si nebol istý, či mu z toho modrého páru jedna už chýbala alebo práve zmizla!“
Igmác sa usmial. Bol na svoj prístup, výskum a postupy hrdý. Ani nie tak dávno boli škriatkovia odkázaní na zabudnuté, mokré a prevoňané ponožky v práčkach. Výnimočne nejakú ukoristili v záhyboch gauča či zapadnutú za príliš plnou zásuvkou. Ale Igmácova Metóda Privádzania Človeka Domáceho k Neistote fungovala.
Človek vedľa ich učebne sa medzitým zbalil, kufor zavrel a práve bojoval s majstrovsky pokazeným zipsom. Skúšal to silou, ale neúspešne. Ani spomaliť veľa úspechu neprinieslo. Padlo pár nadávok, na čele sa zjavili kvapky potu. Zips bol zblízka preskúmaný a do tretice aj úspešne zazipsovaný! Človek zanadával, oprášil si kolená a odišiel. Netušiac, že práve sa stal obeťou výučby.
V ďalšom semestri im profesor Igmác ukáže ako kradnúť sponky a gumičky do vlasov. Usmieval sa pod fúzy ako sa ho budú pýtať: „Ale ako to súvisí s ponožkami?“ A on im odpovie, že Igmácova Metóda je dlhý a piplavý proces.
Zips povolil.
„Ňa-ňa-ňa!“ cvakali zuby hladným škriatkom bežiacim si po ponožku.

xius

xius
Milovnik dun, bullet-time a ery videohier, ked este neboli graficke karty.

Diskusia

Alexander Schneider
Wow! Toto je fajnové! Som sa viackrát schuti zasmial. Osobne by som si prial sa dozvedieť, čo s tými ponožkami a ostatnými haraburdami robia, ale asi to nevedieť o to intenzívnejšie uvoľňuje popruhy mojej fantázii. Ďakujem za fajnovú mňamku!
30.04.2022

WriterInTheDark
Perfektné! Humor ti ide :) Úplne som sa nechala preniesť do učebne so škriatkami :) Dobrá práca!
30.04.2022

YaYa
Keď som bola malá, tak ak sa doma niečo stratilo, hovorili sme so segrou, že to zobral Ignác. 😃 Milá poviedka. Teraz ma baví pozerať ako sa Feri trápi so zipsom na batohu 😉
30.04.2022

Gullath
Toto sa mi naozaj paci! Super napisane, nic tomu nechyba, je to vtipne a vysvetluje to, kam mi miznu ponozky a spodne pradlo... Snad pocas lockdownov prezili...
30.04.2022

ama_rilla
Mne sa to až tak nepáčilo. Napísané je to dobre, žiadne nelogické chyby či preklepy, je to skôr osobná preferencia iných typov príbehov ;)
01.05.2022

Olex
Ahoj,
nad tým, kde sa stratili ponožky, sa zamyslel nejeden z nás. (takže téma nie je až tak originálna) Príbeh bol napísaný veľmi zdarilo, dobre sa čítal.
01.05.2022

xius
Sest komentarov som nemal velmi dlho a este tolko pozitivnych? Dakujem! :)
Skriatkovia tie ponozky jedia. Vsetko ostatne poskodzuju a skryvaju len, aby zmiatli a zamietli svoju stopu! Legendy o Ignacovi sa uz siria, odtial je to len jeden preklep a problem je na svete.
Bolo to samozrejme plytke a humor je strasne subjektivny. Zviedla ma predstava malej bytosti zuzlajucej zips a to, pochopitelne, zastavit uz neslo. :)
01.05.2022

Martin Hlavňa
Za mňa to bolo super a humor mi v tomto sedel. Taká veselá oddychovka a veľmi dobré narábanie s jazykom (a zubami xD).
02.05.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.