Biele dvere

Carpe noctem
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
„Jarik, čo robíš dnes večer? Nechce sa ti ísť na výlet?“ napísal mi jedno decembrové ráno Jakub. A tak sa to všetko začalo.
So ženami som nikdy nemal šťastie. Sčasti som si za to mohol sám (dá sa povedať, že z veľkej časti), ale nebola to všetko len moja chyba. Vždy som bol ten tichý, hanblivý chalan čo sa bál osloviť nejakú babu, nieto ešte s ňou nešikovne flirtovať. A ak už nejaká oslovila mňa, myslel som si že si zo mňa uťahuje, a preto som radšej rýchlo utiekol preč. V rýchlosti zhrnutá základná škola, a moje prvé skúsenosti s láskou.
Stredná nebola o nič lepšia, skôr ešte horšia. Prišiel som tam asi ako jeden z mála panicov, a takisto som odtiaľ po maturite aj odchádzal. Som skalopevne presvedčený, že som bol posledný z ročníka, čo ešte nemal sex. Keby som nemal možnosti, nebolo by na tom nič zlé. Lenže ja som ich mal, a hneď niekoľko. No keďže som bol vždy ten „galantný a čestný“, všetky som ich premárnil. Častokrát som si až po rokoch uvedomil, aké tutovky som spálil. Opitá spolužiačka na lyžiarskom výcviku, ktorá mi písala, že má rada sex? Pomohol som jej dostať sa na chatu, pri dverách som sa rozlúčil a išiel spať. Druhá spolužiačka o niekoľko rokov neskôr, taktiež opitá, ktorá chcela so mnou osamote hovoriť a zaujímala sa o mňa? Vyhovoril som sa, že musím ísť na záchod a do konca večera som sa jej vyhýbal. Tretia spolužiačka, ktorá sa ma na rovinu spýtala či by som s ňou nechodil? Vysmial som ju do tváre. Rodený lámač ženských sŕdc, ktorý sa tak bál odmietnutia, že sa ani nesnažil. Super, však?
Po škole som sa zmieril s tým, že si nikoho nenájdem. Internetové zoznamky boli stratou času, žiadnu som nevedel zaujať, a tých pár čo mi odpísalo si to rýchlo rozmyslelo. A keď ma mladá šenkárka volala po záverečnej na diskotéku, ospravedlnil som sa že som príliš opitý a asi by som to nezvládol. Prekliaty alkohol. No ale priveľa odbieham, treba sa vrátiť k príbehu.
„Bráško, pravdupovediac nemám žiadne plány. Prečo sa pýtaš?“ spýtal som sa ho, zvedavý s čím príde.
„Počuj, vypadol nám jeden z partie, čo sme chceli ísť do Žiliny na víkend, nepôjdeš s nami?“ povedal mi a počul som v jeho hlase jemné zúfalstvo, zrejme som nebol prvý na koho sa s takouto otázkou obrátil. Ale bol som už zvyknutý, že som vo väčšine prípadov posledný náhradník.
„A načo tam chcete ísť? Čo máte niečo v pláne alebo len tak?“ a pomaly som nad tým rozmýšľal. Doma nemám čo robiť, a možno sa tam na mňa usmeje šťastie.
„Prvý večer by sme sa tam klasicky najebali, na druhý večer máme kúpené lístky na koncert jedného rapera,“ vysvetľoval mi a ja som to zvažoval.
„No, neznie to zle. Zas idete na nejakého ultra super popiči moderného vychádzajúceho umelca, čo ho nebudem vedieť vystáť?“ podpichol som ho.
„Nie, tento je normálny, robí len jeden koncert za rok a vždy je to riadna šou. Občas máva na pódiu porno herečky, čo sa tam vyzliekajú!“ snažil sa ma presvedčiť. Priznávam, rád by som si prezrel nahé ženské telo naživo, len mi to nepríde bohvieako sexi v malom klube naplnenom podobnými mladými nadržancami ako som ja sám.
„Uznávam, znie to celkom dobre... Ale neviem, či ma pustia. To by som si musel ale zaplatiť asi aj vstupenku, či? A kde vlastne budete spať?“ hral som o čas a stále som bol na vážkach.
„Krista, Jarik veď už si dospelý, dopiči! Doma normálne povedz, že s nami ideš do Žiliny, že tu v dedine skapal pes. A nemusíš platiť nič, všetko je už zaplatené, vstupenky aj bývanie. Budeme spať v jednom byte, niečo na spôsob Airbnb. Spokojný?“ spýtal sa ma nakoniec podráždene Jakub.
„Dóóóbre, presvedčil si ma. Kedy vyrážame?“ naoko smutne som mu povedal, no kolieska v hlave sa mi krútili na plné obrátky. Čo si zobrať, ako to povedať... Všetko podstatné veci. Povedal mi, že vyrážame večer a pôjdeme vlakom do Žiliny. To mi vyhovovalo, aj keď som vlakom naposledy išiel keď som bol ešte malý krpec.
Mal som ešte kopec času, no vždy musím mať všetko čo najskôr hotové a nachystané, inak neviem vydržať. Chaoticky som sa teda začal baliť, do tašky som hádzal všetko možné. Nakoniec som sa pristavil pri mojich modlách. Vziať si ich alebo nie? Rozhodol som sa že si ich vezmem, jeden nikdy nevie, aspoň sa pomodlím. „Svarog, Veles, Yarilo... Nikto z nich nezabŕda do lásky...“ premýšľal som nahlas. Mal som doma ešte jeden malý drevenný hranol, i času som mal dosť, tak som sa rozhodol narýchlo vyrobiť Lade modlu. Nebola príliš pekná, všade trčali triesky, nemohol som ju ani len poriadne vyhladiť, no riadil som sa tým, že krása vychádza zvnútra. Rýchlo som na ňu namaľoval znaky a runy, krátko sa pomodlil a pribalil ju k ostatným. Veď čo ak?
---
„Piče, komu to zas jebe?“ šomral som si popod fúzy, zatiaľ čo som sa nemotorne zdvíhal z postele a bojoval s nutkaním zvracať. V duchu som popritom preklínal tie hovädá, čo spali vo vedľajšej izbe, za včerajšok.
Do Žiliny sme prišli v poriadku, no už vo vlaku padla prvá fľaša. Skutočné peklo sa začalo až potom, čo sme prišli na byt, a Jakub, Ciko a Bonbón sa rozhodli, že ideme okamžite chľastať do mesta. Ani som sa nesnažil namietať, vedel som, že by to bolo zbytočné, a tak sme vyrazili.
Nasledujúcich pár hodín sa mi zlialo do jednej obrovskej šmuhy, z ktorej bolo cítiť pivo, cigarety, vodku a zahanbujúce správanie sa. Ešteže nás nikto nepoznal a nemohli si myslieť to najhoršie. Ani netuším kedy sme sa dotrepali na byt, jediné čo si pamätám bol môj smútok, že sa mi nepodarilo žiadnu očariť a moja márna snaha o sebauspokojenie. S týmito „krásnymi“ pocitmi som zaspal, a zobudilo ma až búchanie na dvere.
„Kurva, čo horí alebo čo?!“ snažil som sa nahnevane povedať, no príliš mi to nevyšlo, skôr to znelo ako posledné slová na smrteľnej posteli. Len v rýchlosti som si na seba natiahol trenky a šiel som odomknúť dvere, ktoré som v noci zamkol kvôli strachu zo zlodejov. Z toho, čo som uvidel za nimi, sa mi podlomili nohy.
Bohyňa! Afrodita v momente, keď sa vynorila zo spenenej morskej peny. Krásne, prekrásne žieňa. Bola maličká, mne sotva po hrudník. Vlasy mala zlatisté ako lány pšenice, oči krásne zelené, so zlatým pásikom. Malý noštek, jemne vytočený do hora. Krásne ústa, ktoré nepotrebovali rúž, iba čo by ich pošpatil. A na sebe, bohovia dobrotiví, nič. Stála predo mnou nahá, len rukami halila svoje sladké miestočko medzi nohami, zato prsia mi predvádzala v celej ich kráse. Malé, ale za to pevné a pružné, dokonalé bradavky ich dekorovali ako jemné púčiky na mladej čerešni.
Mal som chuť okamžite jej vyznať lásku. Zložiť poéziu, čo by Sládkoviča zahanbila. Pohladiť ju. Objať ju. Pobozkať ju, dotknúť sa jej pŕs, svojou mužnosťou poláskať jej pyšteky, a nakoniec do nej vniknúť, aby sme sa spojili v jedno. Toto všetko mi prebehlo v stotine sekundy hlavou. Aké by to bolo len čarovné. No nič z toho sa nestalo.
Len čo som otvoril ústa, ovalil ju príšerný smrad neumytých zubov, litrov vypitého piva a slabý závan tých pár cigariet, čo som vyfajčil. Do toho som si ešte riadne prdol, alebo ako tomu hovoríme medzi kamarátmi, usral som si, že by to aj koňa porazilo. Chvalabohom to nekomentovala, len sa otočila na päte a vošla chalanom do izby, tí neboli zamknutí. Po chvíľke váhania som ju nasledoval, a videl som ako sa suverénne po štyroch plazí po ich posteli, aj po nich samotných. Srdce sa mi skoro zastavilo, a hanbu z erekcie zahnal zostatkový alkohol v krvi, keď som to uvidel prvýkrát. Jej mušličku, tajomné miesto, sladký jed, pičku. Každý to volá inak, nechám na vás, čo si z toho vyberiete. Chalani boli takisto prekvapení, a len čo zoskočila z postele a vyšla von z izby, oborili sa na mňa.
„Jarik, ty si dobrá kurva, vieš o tom? Takú jebačku si zavoláš a nás neponúkneš? Toto som si o tebe nemyslel,“ spustil hneď Bonbón.
„A to kde si ju vôbec našiel? By si ju mohol zavolať aj dnes večer, to bude väčšia zábava ako koncert,“ pridal sa Jakub.
„Kurva, čo ma budíte, viete aký sen sa mi sníval? Taká pekná baba tu bola...“ stenal potichu Ciko a tvár si schovával pred slnkom. Všetkých som si ich premeral a začal som hovoriť ja. „A vám to nejebe chalani? Ja aby som si takú niekde našiel? To ja som si myslel, že vy ste si ju niekde splašili, trtkali ste ju tu celú noc a na mňa ste sa vykašľali,“ a zalomil som rukami.
„Čo? My sme prišli na izbu a hneď sme boli mŕtvi, čo by sme tu s ňou robili?“ odpovedal mi zmätene Jakub.
„Tak koho, kurva, tá kurva teda je?“ spýtal sa nakoniec Bonbón. V tom sme začuli na chodbe ženský smiech, tak sme sa tam zaraz vybrali. Až teraz sme zistili, že na byte sme neboli sami, každá izba bola obsadená, a z jednej z nich práve vychádzalo osadenstvo. Chlap, mal okolo tridsiatky, a pri ňom nie jedna, ale dve prekrásne baby. Každá rovnako krásna ako tá, čo mi klopala na dvere, a keď nás videli ako na ne zízame, zamávali nám a odišli. Bez slova sme sa vrátili na izbu, každý ponorený do vlastných myšlienok. Z tých nás však rýchlo vytrhol Ciko, keď začal mohutne vracať všade naokolo.
----
„Kedy si to hovoril, že má ísť na stage?“ spýtal som sa znudene Jakuba, zatiaľ čo sme stáli pri bare. Diskotéka vôkol nás sa zatiaľ len rozbiehala, diskdžokej púšťal na začiatok samé bajačiny, na ktoré tancovalo len zopár opitých ľudí, medzi nimi i Ciko.
„Čo si hovoril?“ povedal mi Jakub a neochotne dvíhal oči od telefónu.
„Že kedy príde ten jebo na stage!“ snažil som sa prekričať hudbu.
„Jáj, tak za dvadsať minút podľa programu, ale na Instagram už napísal, že bude meškať.“
„Robíš si zo mňa piču? A koľko bude teda meškať?“ neveriacky som sa spýtal.
„Vraj polhodinu až hodinu!“ kričal Jakub, aby som vôbec niečo počul. To mi stačilo. Ústami som naznačil „Môžem jebať“, kopol som do seba naliaty poldecák a vyšiel som von vyvetrať sa. Liezlo mi to všetko na nervy, celý výlet bol o ničom. V myšlienkach som sa stále vracal ku ránu, a ku tomu, ako sme zlyhali.
Celý deň, celý deň sme snorili po všetkých sociálnych sieťach, zúfalo po nej pátrajúc. Mali sme len jej meno, ktoré v rýchlosti pošepkala Jakubovi keď po ňom liezla, a opis, no nestačilo to. Facebook, Instagram, Twitter, dokonca aj Pokec som presnoril no po nej ani stopy. Krásna a záhadná Dominika sa nám len na chvíľku ukázala a potom ako Halleyho kométa zmizla preč, odsúdiac nás k tomu, aby sme jej krásu už nikdy nevideli. A z toho mi bolo do plaču.
„Bohovia prosím, pomôžte mi. Viem, že žiadam nepatričnú vec... ale mňa to už, kurva takto nebaví! Lada, pani lásky a krásy, prosím, pomôž mi. Je mi jedno akú mi vyberieš. Či to bude žena z mäsa a kostí, rusalka, nymfa alebo hoci aj succubus, mne je to už všetko jedno. Len ma, prosím, vyslyš,“ šepkajúc som prosil božstvá pred vchodom na diskotéku. Našťastie aj tam bol dosť veľký hluk, plus prebiehala bitka, takže si ma nikto nevšímal. To by bolo to posledné, čo by som teraz potreboval, aby sa niekto začal starať do môjho vierovyznania.
Keď som dokončil modlitbu, išiel som sa pozrieť kto sa to bije, a dúfal som, že to nebude Bonbón. Samozrejme, že to bol on, no aspoň už skončil, súper mu ležal pri nohách a prosil ho, nech ho nechá na pokoji. Vyzeral, že by si ešte kopol, ale akonáhle ma zočil, vykašľal sa na bitku a pribehol ku mne.
„Jarik, kamarát móóój, ja som ti vybavil kurvu!“ zrazu len zreval, až sa hlavy za nami otáčali.
„Super, môžeš kričať ešte hlasnejšie? Mám taký, pocit že diskdžokej ťa nepočul,“ sarkasticky som mu povedal.
„Jeb na také pičoviny, nepočuješ, že som ti vybavil jebačku?“ povedal mi, zatiaľ čo sa na mňa hrdo škeril.
„No počul, neboj sa. Ale akú, a kde?“ spýtal som sa ho.
„To nerieš, vysvetlím ti to na mieste. Tak čo, chceš ju, alebo tam mám ísť ja?“ a pozrel sa na mňa. Nevedel som, čo na to povedať, zvažoval som to a premýšľal som, či sa na mňa už konečne usmialo šťastie. V tom von vyšli aj Jakub a Ciko, ktorí nám oznámili, že raper nepríde skôr ako o hodinu. To mi stačilo aby som sa rozhodol.
„Poďme teda, aj keď tomu stále neverím,“ povedal som a silno som stisol Ladinu modlu, ktorú som mal vo vrecku nohavíc.
„Čo? O čom trepe? Kam sa ide?“ pýtal sa Ciko a pozeral sa striedavo na mňa a na Bonbóna. Ten sa na neho usmial a povedal: „Jarik si ide zajebať.
----
Cesta bol krátka, netrvala nám ani desať minút a už sme boli na mieste. Chalani sa bavili a smiali sa celou cestou, no ja som bol každým krokom vystrašenejší.
,Čo keď si urobím hanbu? Čo keď sa mi nepostaví? Čo keď sa urobím prirýchlo?´ lietali mi myšlienky hlavou. Srdce mi vystrašene bilo, dlane sa mi potili a krv sa valila raz jedným, raz druhým smerom. Ani som si nevšimol a už sme boli na mieste, pri autobusovej stanici. Zľakol som sa že budem musieť niekde cestovať, a mal som chuť vykašľať sa na to. Bonbón ma však upokojil, pristúpil rýchlo ku nenápadným dverám asi v strede ulice, rýchlo na ne zaklopal a podišiel ku mne.
„Sme na mieste,“ povedal mi a zaškeril sa. Keby mi to neoznámil, ani by som nevedel, že tu niečo je. Predo mnou boli len tri jednoduché schodíky, obyčajné biele plastové dvere, a to bolo všetko. Vlastne nie, nad dverami svietila malá, do karmínova sfarbená výveska s nápisom OPEN. Nič viac. Pozrel som sa naspäť na kamarátov a spýtal sa: „No, a čo teraz? Mám taký pocit že neotvárajú.“
„Néboj sa, oni si pre teba prídu,“ odpovedal mi Bonbón.
„No, Jarik, ďalej už nejdeme. Už je to len na tebe, tak nám neurob hanbu“ povedal mi Jakub, potľapkal ma po pleci a odstúpil.
„Poriadne si to uži, a vyjeb ju aj za mňa,“ opito pokračoval Ciko, objal ma, a takisto o krok ustúpil. Ako posledný prišiel Bonbón, objal ma a šeptom mi povedal: „Musím sa ti s niečím zveriť. Nevybavil som ti obyčajnú kurvu, vybavil som ti niečo extra. Neviem presne, čo bude zač, no sľúbili mi, že si užiješ.“ Nestihol som na to nič povedať ani sa spýtať, pretože sa za mnou už otvárali dvere. V nich stál vyhadzovač, poriadny kus chlapa, takmer sa nezmestil do dverí. „Dy ist dnu?“, spýtal sa ma so silným prízvukom, tipoval by som že pochádza z Kaukazu. Bez slova som prikývol, a vošli sme dnu.
Vnútro bolo presne také, aké som si predstavoval, keď niekto spomenul erotický salón. Tma, po stenách tlmené červené svetlo, stíšená hudba, desivo vyzerajúca ochranka. Hneď za dverami som ostal stáť, nevediac čo robiť. Vyhadzovač sa však vyznal, už asi mal skúsenosti s takými ako som bol ja. Takmer úctivo mi ukázal nech ho nasledujem, nuž som sa vybral za ním. Vošli sme do prvej miestnosti s otvorenými dverami, z ktorej sa vykľul bar. Za pultom bola barmanka a ďalší vyhadzovač, ešte väčší ako ten, čo ma sprevádzal. Barmanka vyzerala vedľa neho ako malé dievčatko. V boxoch po miestnosti sedelo dovedna asi tucet ľudí, príliš zabraných tým, aby si ma všímali. Nemal som ani čas si poriadne prezrieť miestnosť a už ma gorila za pultom oslovila:
„Dy objednad extra?“ spýtal sa ma úctivo i hrozivo zároveň. Nevedel som, čo myslí, no na poslednú chvíľu som si spomenul, čo mi Bonbón hovoril a tak som bez slova prikývol.
„Kolko dy byd? 30 minudy, hodina?“
„P-pol hodina bude stačiť,“ vykoktal som zo seba.
„Zedemedesaz evri,“ povedal a načiahol ku mne ruku. Poslušne som mu do nej vložil sedemdesiat eur, rýchlo si ich prepočítal, schoval do vrecka a povedal jediné slovo. „Jenny.“ Počul som ako sa mi za chrbtom odsunula jedna stolička a ako klepocú opätky po dlážke. V ušiach mi to znelo ako údery kladiva do gongu. Klep. Klep. Klep. Nakoniec sa zastavili a ja som pocítil niečiu ruku na ramene. Zhlboka som sa nadýchol, vyslal poslednú modlitbu ku Lade a otočil sa. Za mnou stála Jenny.
Bol som asi slepý, keď som Dominiku považoval za krásnu. Jenny ju prevyšovala v každom možno ohľade. Bola nádherná. Dokonalá. Božská. Síce vôkol nás bolo prítmie, no aj tak som videl, že je čierna ako ebenové drevo, až sa zdalo že pohlcuje svetlo a tak upriamuje pozornosť len na seba. Na sebe mala akési prapodivné oblečenie, ledva zakrývajúce to najdôležitejšie. Vlasy na štýl dredov, oči boli ako jazierka čistej živočíšnej vášne, takmer akoby jemne svietili. Celú pokožku, teda tú ktorú som videl, mala pokrytú akýmsi prapodivným, neuveriteľne komplikovaným tetovaním, ktoré mi však na moje prekvapenie iba zvyšovalo libido. Do toho mala dokonalé plné pery, priam stvorené na bozkávanie. Uši boli obsypané náušnicami, až sa v nich strácali, a nenápadne pretiahnuté dozadu.
„Hi baby, I am Jenny. What´s your name?“ spýtala sa, a ja som len matne počul vyhadzovača, ako mi vraví, že ona po slovensky nevie. Priam som cítil ako vo mne vrie vášeň, tak som len zašepkal, „Jerry.“ Zatvorila oči, pootočila hlavou ako keby o niečom premýšľala, a sama pre seba si prikývla. Zrazu sa ku mne pritisla, rukami ma objala. Aj cez všetko oblečenie na sebe som cítil aká je horúca, priam v nej pulzovala vášeň. Rukami mi hladila chrbát, prsty mi norila do vlasov, skúmala celé moje telo, až som mal pocit akoby mala nie dve, ale tri ruky. No tie myšlienky sa vo mne dlho neudržali, akoby som stratil schopnosť premýšľania. Jediné čo ma trápilo bol vzrastajúci tlak v nohaviciach, a myšlienka či si to Jenny už všimla. Ako keby mi čítala myšlienky, priložila svoje zvodné pery ku môjmu uchu, zľahka po ňom prebehla jazykom, ktorý bol rozdvojený, a spýtala sa, „Shall we go, baby?“
„Y-yes madam,“ horko-ťažko som zo seba dostal von, no ona sa len zasmiala, zľahka ma pobozkala na pery a už ma viedla po chodbe do svojej izby. Vyprevádzali nás do jedného žiarlivé a túžobné pohľady.
Cestu na izbu si ani nepamätám, prišiel som k sebe, až keď som nahý stál pred posteľou, na ktorej ležala taktiež vyzlečená Jenny. Už som sa chcel na ňu vrhnúť, no v poslednej chvíli som si spomenul na obavy a zveril som sa jej, že som panic. Iba sa zasmiala na mojich rozpakoch, a povedala mi, že miluje panicov. Viac mi nebolo treba, vliezol som do postele a začal ju bozkávať. Krásne vzdychala, hladila ma svojimi jemnými prstami po celom tele, nabádala ma, aby som preskúmal jej telo. Nemusela mi to dvakrát hovoriť. Maznal som sa s ňou, bozkával ju, hladkal, lízal. Jej bradavky chutili ako škorica a klinček, med a mlieko, mala ich krásne tvrdé. Pokožku na brušku mala jemnú a pružnú, zvláštne teplú. Tetovania sa jej tiahli po celom tele, nenápadne vystupovali a zdalo sa mi, že pulzujú. Postupne som prechádzal nižšie a nižšie, bozkávajúc každý kúsok jej bruška. Ona ma stále hladila po chrbte, a čo bolo zvláštne, aj po nohách, no vtedy som už bol kompletne v jej područí, stačil som len poďakovať bohom, a už som sa jej znova venoval. Potom som prešiel na stehná, rozpálené od vášne. Celé som ich vybozkával, až predo mnou ostávalo posledné miesto. Najprv som bol jemný a len nežne ju láskal s jazykom, no vášeň ma čoskoro premohla a konečne som uplatňoval znalosti získané rokmi pozerania porna. Celé to sprevádzali jej slastné vzdychy a jej jemný šepot v reči, ktorej som nerozumel, len kde-tu sa mi zdalo že som zachytil niečo známe, ako napríklad Ladino meno. Po chvíľke vášnivého láskania mojim jazykom som cítil, ako na ňu prichádza uspokojenie. Odtiahol som sa a priblížil som sa ku jej tvári, v ruke som zvieral svoju pýchu.
„Don´t be shy honey,“ pošepkala mi Jenny, keď som do nej vnikol. Poviem vám, takú rozkoš som ešte nezažil. Bol to ten najlepší pocit na svete, byť v nej. Vnútro mala vášnivo žeravé, až som si myslel, že ma spáli, no v tej chvíli mi to bolo jedno. Svojimi bokmi vyrážala ku mne, cítil som, že dlho nevydržím. Nemal som kondóm a tak som sa chcel odtiahnuť, no nohami mi obopäla zadok, takže vyvrcholenie prišlo v momente posledného prírazu, priam som cítil ako zaplavujem jej vnútro. Muselo sa jej to páčiť, pretože ňou prebehla triaška a dosiahla uspokojenie. Len čo som skončil, bezvládne som sa zvalil vedľa nej, s pocitom akoby ma opustil život. Ona sa otočila ku mne, pobozkala ma, a v tom som videl ako spoza jej chrbta, niekde v oblasti zadku čosi vytŕča a pohybuje sa. Len s vypätím síl som na to dokázal zaostriť. Bol to chvost. Ladný, elegantný, tenký ako prútik, no ohybný, zakončený niečím, čo malo tvar srdca, aké kreslia deti. Jenny sa na mňa usmiala, nasadla na mňa, moja mužnosť bola prekvapivo opäť schopná akcie. Znovu sa mi obtrela o ucho a zašepkala: „I am your gift from Lada. Enjoy your wish,“ načo ma dlho a vášnivo pobozkala. To je posledné, čo si pamätám.
------------------------------------------------------------------------------------------
Zobudil som sa na druhý deň v izbe na byte, vyšťavený, takmer neschopný pohybu. Netuším, ako som sa dostal vôbec na byt, alebo koľko času som s ňou strávil. Kamaráti ma vraj čakali takmer do rána, a keď som stále nechodil, rozhodli sa ísť spať a potom ma ísť hľadať. Keď som im hovoril, čo sa stalo, vynechal som informáciu o pravej podstate Jenny. Pochybujem že by mi uverili, iba čo by si zo mňa robili dobrý deň.
Neviem, čo si o tom všetkom myslieť, no odkedy som sa vrátil zo Žiliny, môj sexuálny život nabral raketový spád, každá, s ktorou som bol, si ma nevedela vynachváliť, ale Jenny sa nevyrovnala žiadna.
A to najzaujímavejšie nakoniec. Keď som to miesto na druhý deň navštívil, plný otázok, tvrdili mi že tam žiadna Jenny nepracuje, a ani nikdy nepracovala. A tak jediné miesto, v ktorom Jenny je, zostáva v mojich spomienkach.

Veles

Veles
Fear is ever-changing and evolving

Diskusia

Goran
Spolu s Keď zhasne svetlo Tvoja zatiaľ najlepšia. V oboch máš veľmi zaujímavo a funkčne ako motto použitý aj latinský citát, čo sa mi páči. Oceňujem humor, naturalizmus a záver (tie ti príliš nejdú, tu je ale skvelý!).
Viem si predstaviť, že toto je materiál, ktorý sa dá ľahko pokaziť a za normálnych okolností to je presne to, čo neznášam - ľahkovážna mladosť, chľast, vulgarizmy, sex bez lásky, banálna opilecká príhoda... LENŽE, takto podané je to autentická spoveď chalana, ktorý má problém, je z toho frustrovaný a čaká ho erotické dobrodružstvo jeho života, ktoré je ako z ópiových snov a nejeden muž by mu závidel. Keď sa aj trochu pochybná téma dobre uchopí, výsledok je potom potešujúci. Som prekvapený a som v dobrom prekvapený.
07.03.2022
Marco Ottra
Dosť dobré čítanie. Autentické a prirodzené. Počas toho úvodu som si akurát vravel, že už by sa mohlo ísť do deja a na ďalšom riadku sa tak aj stalo. :) Celkom neprirodzene mi tam pôsobil výraz šenkárka, ale to je len drobnosť. Všimol som si aj chýbajúce čiarky, ale ja som asi posledný, kto sa môže ozývať. :)
Trošku ma znepokojuje, že aj v mojom veku sa dokážem pri zmienke o prde nahlas zasmiať, no to už je iná kapitola.
07.03.2022
Veles
Goran, ozaj? Toto je moja najlepšia tvorba? :D Ale ako povieš, nebudem sa hádať :D A som rád že oceňuješ zasa tú latinčinu, teraz to bolo ešte ťažšie ako minule nájsť ten dobrý citát.
Marco, snažím sa zlepšovať sa s tými čiarkami, ale to je ešte beh na dlhú trať :) A výraz šenkárka? Nuž, to som tam dal akosi automaticky, ani som nad tým nerozmýšľal, asi hlavne preto lebo chodím len do šenku :D
07.03.2022
Terry Chrapúňzel
"dokonalé bradavky ich dekorovali ako jemné púčiky na mladej čerešni." Awww, to je normálne že poetické :D Kde sa to v tebe berie, človeče?
Musím zahanbene priznať, že sa mi táto fantasy erotika páčila. S hrdinom súcitím, ani mne so ženami šťastie nikdy nežičilo. Teda... raz mi jedna lesba povedala, že mám pekné kozy, ale tým moje úspechy u nežného pohlavia končia.
Ani si nemôžem rypnúť do nejakých chýb, lebo kvôli šteklivému obsahu mi nepodarilo sústrediť na gramatiku. Podarilo sa mi tam akurát tak zahliadnuť subštandardné slovo "akonáhle" (vhodnejšie ekvivalenty sú: len čo, sotva, hneď ako).
07.03.2022
Veles
Tak občas mám aj ja poetickú chvíľku Terry :D A to som ešte ten šteklivý obsah statočne orezával, nech ho tam nie je priveľa :D A akonáhle zbadám nejaké podobné slovo v ďalšej poviedke, okamžite ho zamením :D
07.03.2022
ama_rilla
Nuž mne sa teda tento mladícky erotický sen až tak nevidel po obsahovej stránke, ale myslím, že je poviedka veľmi dobre napísaná. Čítala sa fakt sama, ani som sa nenazdala a už bol koniec. Trošku málo fantasy by som povedala, nebyť toho chvosta, možno by ti to ani neprešlo :D ale vidím, že mužské publikum zaujala, tak asi splnila svoj cieľ :D
07.03.2022
Veles
Som si vedomý že to je najväčšia slabina poviedky, ten fantasy prvok je tam naozaj minimálny, ale zase som to nechcel prestreliť a natlačiť tam toho veľa, to by tiež asi nebolo moc dobré.
07.03.2022
Unknown
"Po chvíľke vášnivého láskania mojim jazykom som cítil, ako na ňu prichádza uspokojenie." Priznam sa, ze tu som sa nevedel prestat rehotat. Neviem, ci to bol zamer, ale takyto kostrbaty opis ''toho'' som este necital. Akym jazykom ju lizes, ked nie svojim? "Prichadza uspokojenie" - uff, to sa kto kde takto vyjadruje?
Vazne to na mna cele posobi strasne smiesne. "Svoju pýchu", alebo "moja mužnosť bola prekvapivo opäť schopná akcie". No nedalo mi sa neozvat, kedze pisem porno poviedky.
07.03.2022
Veles
Tak ja som to potom dosť orezával, ako som už povedal, snažil som sa to orezať ako sa len dalo, a môže byť že niektoré frázy znejú smiešne :D Tak ja vítam každý feedback, čiže ja sa nesťažujem :)
07.03.2022
Terry Chrapúňzel
A počuj, Unknown, kde sa tie Tvoje porno poviedky dajú prečítať? Teda... ehem... kamarátka sa pýta. Ja porno nečítam. Ani nepozerám. Ja vlastne ani netuším, čo to porno je - idem si to pohľadať v Krátkom slovníku slovenského jazyka :3
08.03.2022
Terry Chrapúňzel
Inak, vzhľadom na to, že Veles píše väčšinou horory, mi informácia, že hrdina lízal ženu svojím jazykom, nepríde až taká nepodstatná o.O
08.03.2022
Aleš Horváth
Terry, presne 😂😂😂
08.03.2022
Terry Chrapúňzel
Pozerám v tom Krátkom slovníku slovenského jazyka, ako by sa spisovne dalo napísať, že Jarikov penis bol opäť schopný akcie, ale s hrôzou zisťujem, že tam vôbec nie je slovo stoporiť sa! A dokonca tam chýba aj erekcia!!! :O Toto súdruhovia z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra nejak nedomysleli...
08.03.2022
Veles
Myslím že by si asi mali doplniť znalosti aj slovník, zhodou okolností viem kde sa dá jedno aj druhé...
08.03.2022
B.T. Niromwell
Myslím, že takýto štýl ti rozhodne sedí. Toto je tvoje. Toje jedno, aká téma, ale tento neformálny jazyk. Použil si ho aj v prvj poviedke, no tam sa nehodil, dohrdinskej fantasy to veľmi nesedí. Tuto to bolo super. Bolo to dobre napísané, akože nauč sa čiarky, prosím ťa, ale inak to odsýpalo, znelo to prirodzene, bolo to zaujímavé… A potom sa to skončilo. Ako po celý čas čakám nejaký príbeh, ako sa niečo zamotá, a ono nič. An čo tam vlastne bola tá prvá ženská? Fanservice. Hra na efekt. Nevermind. Setting už ovládaš. Keď ešte aj nejaký príbeh k svojmu písaniu vymyslíš, bude to super.
25.04.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.