Terry Chrapúňzel

Nie som robot.

Info

Prezývka Terry Chrapúňzel
Web:
Členom scifi.sk: 213 dní
Naposledy online: 23.09.2021
E-mail: coronaglandis@gmail.com
Facebook:
Instagram:
Twitter:
YouTube channel:
LinkedIn:
Snapchat:
Aktivita
Index:
Zbierka: 0
Ponúka / Hľadá: 0 / 0
Komentáre: 11
Články: 0
Poviedky: 0

Zbierka - ponúka

Terry Chrapúňzel ešte nepridal žiadne dielo do zoznamu, ktoré má navyše.

Zbierka - hľadá

Terry Chrapúňzel ešte nepridal žiadne dielo do zoznamu, ktoré hľadá.

Zbierka - najnovšie

Terry Chrapúňzel ešte nepridal žiadne dielo do svojej zbierky.

Diskusia

Do poslednej súčiastky
A teraz vážne. Tá pointa, keď si postava uvedomí, že nie je skutočný človek ale len fejk, sa volá „tomato in the mirror“. Hrdina môže zistiť, že je duch (filmy Šiesty zmysel, Tí druhí), klon (film Ostrov) alebo robot (seriály Westworld, Picard, film Extinction). Aj keď je tento motív trochu ošúchaný, dá sa s ním pracovať. Príklady nájdeme aj v slovenskej fantastike. Trebárs aj v zborníkoch Fantázie nájdeme poviedky, ktoré z tohto klišé dokázali niečo zaujímavé vytĺcť – napríklad Gosbuster od Ivany Molnárovej Dubcovej, Šarha z podsvetia od Radky Horniakovej alebo Človek je len slovo od Jána Gálika. V tých poviedkach ale okrem rajčiny v zrkadle nachádzame aj čosi viac – zaujímavé postavy, ktorým človek fandí, trpké osudy, čo chytia za srdce, alebo aspoň príjemný humor. Tejto poviedke ale čosi také chýba. Možno by to chcelo viac vykresliť charaktery a vzájomnú lásku hlavných hrdinov alebo lepšie objasniť ich motivácie, prečo sa rozhodli skoncovať s robotmi. Nestačí prehlásenie, že: „Ľudstvo je nepoučiteľné! Svetová kinematografia je preplnená filmami, kde na to ľudia vždy doplatili. Vždy a za každých okolností sa im to vymklo spod kontroly.“ Podľa mňa je to trochu plytké a lenivé oddôvodnenie. Možno by pomohla nejaká osobná skúsenosť hrdinky – trebárs by bola svedkom nejakého fatálneho zlyhania robota. Ako napríklad vo flime Ja robot, kde Will Smith nenávidí androidy za to, že robot pri autonehode nechal dieťa, aby sa utopilo, a radšej zachránil život jemu – lebo matematické šance na záchranu života boli v jeho prípade vyššie. Na poviedku s povoleným rozsahom 25 000 znakov je takéto klišé možno príliš veľká výzva. (I keď, na druhú stranu, ja osobne neviem na 25 000 znakov napísať nič, čo by malo hlavu a pätu, takže aj tak klobúk dole).
21.09.2021 09:01:39

Do poslednej súčiastky
Inak, aj vás naserie, keď sa vám pri počítači nedarí odkliknúť, že „nie som robot?“ A minule... len tak si pečiem čučoriedkové muffiny, otvorím trúbu, vytiahnem plech... a kurva! Skoro ma vystrelo! Pekáč plný čivavých hláv! :O
21.09.2021 08:54:11

Zlatá horúčka
Ha! Tak to ma poser! Momentálne čítam Hradbu západu - násilie je v nej opisované extrémne explicitne, priam so sadistickým potešením. Preto mi nonšalantný mámvpičizmus, s akým boli bojové scény v tejto poviedke naschvál odfláknuté, prišiel ako svieži závan vetra na zaprdenej latríne. Rovnako ma pobavila aj analógia s RPG a to hneď z dvoch dôvodov. Jednak fantasy poviedky, zvlášť tie amatérske, občas vyzerajú, akoby niekto sucho spísal svoje zážitky z nejakej hry, a jednak preto, že občas niektoré questy v erpégéčkach naozaj dosahujú svojou stupiditou úroveň zháňania dubovej kôry na boľavú trpasličiu riťku. Čítať, ako si niekto z toho robí prdel, ma úprimne rozosmialo. A trpasličie a elfské stereotypy by síce v serióznej poviedke pôsobili trápne, do komediálne ladeného textu však pasujú ako šerbeľ na riť. Poviedke dávam desať dubových lístkov z desiatich.
12.09.2021 19:31:04

Nekromant En-dar
Niet zač. Sú to veci, na ktorých sme sa popálili asi úplne všetci. Napríklad moja prvá poviedka vyzerala ako módna prehliadka - podrobný súpis všetkého, čo mala každá jedna postava na sebe oblečené a akcia takmer žiadna. Našťastie neúspešné poviedky z literárnej súťaže SlavCon sa nezverejňujú, inač by mi neostávalo iné, len chodiť po kanáloch :D Odvtedy viem, že beta-reading je absolútna nevyhnutnosť. A tiež pomôže, keď si človek nechá poviedku po napísaní trochu odležať v šuflíku a medzi tým si prečíta nejakú dobrú knihu (najlepšie v slovenčine), pri ktorej príde na iné myšlienky. A keď sa po čase pustí do redakčnej úpravy takéhoto odležaného textu, mnohé nedostatky si zrazu všimne aj bez asistencie beta-readerov. Držím palce pri ďalšom písaní!
10.09.2021 13:37:31

Nekromant En-dar
Hodím sem príklad, ako by vyzeral úvod poviedky, kebyže ho mám vyeditovať ja: Pred bránou statku zastal bielovlasý muž v tmavom odeve. Zabúchal na bránu a načúval, či mu niekto neotvorí. Po chvíli na kamenistej zemi za bránou zaštrkotali kroky, pomedzi škáry v kolovej ohrade sa mihli tri tiene. „Kto tam?“ zrúkol hromový hlas. „Volám sa En-dar,“ odvetil bielovlasý. „En-dar z rádu Rytham-dur.“ „O takom ráde som jakživ nechyroval.“ „To sa nedivím. Som posledný žijúci člen.“ „A čo ťa k nám privodí, En-dar?“ „Prichádzam v pokoji. Zháňam len voľačo do úst. Zaplatím.” Brána sa so škripotom pootvorila. Von vykukol silný holohlavý chlap – akiste majiteľ statku. Nedôverčivo si premeral En-dara od hlavy po päty. Obzvlášť skúmavý pohľad venoval puzdru s nožom na boku pravej nohy a vrecúškam zaveseným na opasku. „Čo máš v tých vreckách?“ „Bylinky.“ „Si mastičkár? Alebo nebodaj čarodej?“ „Také čosi. Záleží na tom?“ Chlap váhavo prestúpil z nohy na nohu. „Dobre, ale bude ťa to stáť jeden strieborný. Vopred.” En-dar siahol do otvoru na vnútornej strane opasku a vytiahol mincu. Gazda sa po nej dychtivo chňapol a až potom doširoka otvoril bránu. „Vitaj u nás. To sú moji synovia,“ ukázal na dvoch zachmúrených mládencov so sekerami v rukách. „Usaď sa tamhľa v tieni pod stromom. Žena ti donesie toľko jedla a pitia, za koľko si zaplatil.” En-dar vykročil k stromu. Junáci so sekerami ho pozorne sledovali, zatiaľ čo gazda odišiel do domu. Prišelec sa pohodlne usalašil v chládku a nasadil ľahostajný výraz. - Pohostinnosť tohto kraja je hodná chvály až do nebies,- ozval sa mu v hlave hlas. Patril jeho zosnulému mentorovi – najvyššiemu majstrovi rádu Rytham-dur, ktorý ho vyučil nekromancii. Vďaka tomuto magickému umeniu sa En-dar dokázal zhovárať s majstrovým duchom i po jeho smrti. - Nesúďme ich, majster Mal-dur-kan,- odvetil v duchu, - možno na to majú svoj dôvod. Privrel oči a čakal, kým mu niekto donesie jedlo.
09.09.2021 21:56:48

Minirecenzie

Terry Chrapúňzel ešte nepridal žiadnu minirecenziu.

Články

Terry Chrapúňzel ešte nepridal žiadnu spacenews.

Poviedky

Terry Chrapúňzel ešte nepridal žiadnu poviedku.