Muž vedľa mňa len potiahol nosom. Chrcheľ dopadol na zem a prach sa ďalej usádzal na náhrobnom kameni. A ten hlúpy strom. Nechápem, prečo ho nechali vysadiť práve tu. Ani jeden z hrobov v blízkosti toho maminho neoplýval zeleňou.
Rozhranie. Miesto, ktoré dýcha, vníma a pulzuje nesmrteľnosťou. Miesto, ktoré sa dotýka každého sveta a každého života. Rozhranie; takmer neviditeľné. A takmer večné...