Rodičia mi výpravali veľa príbehov, keď som bola malá. Pribehy o hrdinoch, ktory odhodlanosťou a vôľou porazili zlo. Lenže ja niesom Superman, ani žiadny iný neľudsky silný muž. Som dievča zaseknuté. Ako keby som sa na svoj život divála z pohľadu niekoho iného. Ako keby moje voľby neboli moje. Stojím pri oltári. Muža predo mnou sotva spoznávam. Och, mami. Takto si sa cítila? Ach, otec, prečo si taký krutý? Vari nechceš, aby som bola šťastná? Kedysi som bola tvoje vtáčatko, silné a voľne. Teraz som už len smutná, zvädnutá, operená bytosť v klietke z bieleho hodvábu, s prsteňom ako symbolom sľubu.

“Aj v dobrom aj v zlom—“

Vždy som chcela byť spisovateľkou –

nechať slová plynúť na papier a rozprávať príbehy iných životov, než je ten môj. Ach, aké vzdialené sa to teraz zdá.

“Aj v chorobe aj v zdraví—“

O rok budem zvyknutá. O desať rokov budeme mať rodinu. Deti, ktoré budú šťastne bežať privítať môjho manžela, zatiaľ čo ja budem v kuchyni pripravovať večeru. On ma pozdraví bozkom na líce. No aj po desiatich rokoch budú tie pery stále na mojej koži chladné.

Je mi súdené byť manželkou, poslúchať a slúžiť. Presne ako moja matka. A predsa vo mne kdesi horí oheň. Vôľa, odhodlanie. Lenže ten plamienok je príliš malý. Keby som tak bola dosť odvážna. Premýšľam, aké by to bolo, keby som namiesto lodičiek nosila čižmy; keby moje ruky neboli hladké, ale drsné a špinavé. Keby som sa nenarodila ako žena – mali by moje sny nejakú váhu? Mala by som vlastný hlas?

O rok budem mať toho dosť. O desať rokov budem mŕtva.

“Berete si túto ženu za manželku?”

“Áno.”

Jeho slová sú prazdne. Jeho výraz chladný. Keď sa na mna pozre, necítim to teplo, tu sladkosť.

Farár sa otočí ku mne. Nevnímam jeho slová, no aj tak viem, čo sa ma presne pýta.

Áno znamená podriadenosť. Dokazuje to, že som dospela v dievča, akým ma moji rodičia vždy chceli mať.

Nie znamená vzburu. Niečo, na čo nemám dosť odvahy. Pretože len veriť nestačí. Musíš byť ochotná. Musíš byť silná. Tlak tejto cirkvi ma zráža na kolená. Pod pohľadmi mojej rodiny sa cítim bezvýznamná. Prečo sa Boh nezľutuje nad takou malou dušou, ako je tá moja?