Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2018)

Letné dovolenky, voda, oddych... a k tomu knižka. Jurko Malíček prežil s niekoľnými na dovolenkách pocity úžasu a chce sa s vami o ne podeliť. A čo vy, ktoré letné knižné dobrodružstvá vám navždy ostanú v pamäti.

Júl 1984 - rodinná dovolenka v Bulharsku zapísaná v pamäti ako peklo v Burgase. Bývame v lôžkovom vagóne odstavenom kdesi na slepej koľaji, čo znamená pískanie parných rušňov a predovšetkým sadze – keď je okno otvorené, hnusné ťažké mastné sadze, ktoré v okamihu zasvinia všetko, alebo neskutočný hic, keď sú okná zatvorené, aby sa dnu do vagóna nedostali sadze. Jeme malé v múke obaľované rybičky, pražia ich v stánku rovno pred našimi očami a balia do veľkých papierových kornútov, náramne mi chutia. Neobjedol som sa ich za celých štrnásť dní.

Vynálezy uja Elektróna - Obálka - SK Disclaimer

Toľko k prvej pozitívnej spomienke. Druhá je spojená s Vynálezmi uja Elektróna, s knižkou Jozefa Repka, Cyro a Miro, Trumbádia, vynálezca ujo Elektrón, hlavné úlohy v seriály hrali Ivan Krajíček ako ujo Elektrón a Cyra alebo Mira hral Marián Zednikovič a na meno toho druhého herca si nespomeniem. A googliť ho nebudem, o seriál aj tak nejde, ale o knižku, ktorú sa pamätám takú výbornú, že sa k nej bojím vrátiť. Prvýkrát som ju prečítal vo vlaku už cestou tam, do Burgasu, a potom ešte tak dva-trikrát, lebo inú knižku som si na dovolenku nevzal. Rok 1984, som na dovolenke v Bulharsku, jem rybičky a čítam si dokola to isté scifíčko.

Kryptonomikon - Obálka - CZ / Zdroj Disclaimer

Jún 2004, už to tak vyšlo, takmer na mesiac presne som na dovolenke v Bulharsku. Ženatý mladý muž, o mesiac tridsiatnik, dedina Obzor pôsobí z časti ako socialistický skanzen, miestni sa len pred rokom- dvoma rozhodli, že sa stanú turistickou destináciou. V prvý deň nášho pobytu kladú posledné kusy dlažby na čomsi, čo má byť akési miestne korzo. Počiatočné rozpaky sa menia na nadšenie hneď po prvej večere; v Obzore je až komicky lacno, doslova nevieme, čo s peniazmi a tak sa opíjame na pláži pálenkou, ktorá mi nikdy pred tým ani po tom nechutila. Jeme malé rybičky, volajú sa caca, už ich nebalia do papierových kornútov, ani nepražia priamo pred našimi očami, ale sú stále výborné. Čítam Neala Stephensona, Kryptonomikon a Chinu Mievilla, tri hrubé bichle sa mi pred odchodom zdali na dvanásť dní dosť, ale bolo to málo, tak čítam Krytonomikon znova. Úžasná knižka, celé dni nerobíme nič iné, len čítame a pokúšame sa minúť hotovosť, čo sme si vyčlenili na dovolenku, čo sa nakoniec aj tak nepodarí a tak si domov donesiem dosť na to, aby som si mohol kúpiť figúrky Futuramy. Raj v Obzore, úžasná dovolenka, najlepšia, na akej som dosiaľ bol, rodí sa znova nedosiahnuteľný dovolenkový ideál. Rok 2004, po dvadsiatich rokoch som po druhýkrát v živote na dovolenke v Bulharsku, jem rybičky caca a čítam si scifíčka.

Sān tǐ - Plagát - české vydanie / Zdroj Disclaimer

August 2018, neubehlo ďalších dvadsať rokov, ale iba štrnásť a vyzerá to, že táto dovolenka bude čímsi medzi Peklom v Burgase a Rajom v Obzori. Ešte v stredu to vyzeralo, že nikam nejdeme a v noci zo štvrtka na piatok už hysáčime na letisku. Dnes je pondelok, sedím na balkóne hotela, z okna síce vidím more, ani nie na horizonte, ale celkom blízko, najprv však vidím hradskú cestu, hlavný ťah z Burgasu do Obzoru, spojnicu, na ktorej by sme našli tie najfrekventovanejšie letoviská. Nesebar, Slnečné pobrežie, všade by bolo lepšie, lebo toto tu, Ravda, je letovisková prdel sveta, miesto, kde skapal dovolenkový pes a tak sa tu predáva každá tretia-štvrtá budova. Letovisko okolo cesty, kde rodinný hotel a rodinná dovolenka znamenajú, že dovolenkujúci sa nemá kam ísť večer prejsť. Ešte sa tu vznáša taký ten povedzme balkánsky odér, v zásade príjemný mix globálneho a lokálneho, kde sa našinec má šancu dozvedieť, aké všetky modely Lega sa v Číne veselo kopírujú, aby sa tu predávali, ale už tu prevláda pachuť invázie z Východu. Bulharsko, prvá ruská enkláva, čo je členom Európskej únie. Nevadí mi, že sú všade, vadí mi, ako sa správajú, ale asi neslobodno paušalizovať, tak to uzatvorme s tým, že som mal tú smolu a skončil dovolenkovať na tom istom mieste, kde asi ďalších tisíc Rusov. Len zhodou okolností sa tu zišli akurát tí, čo ani za svet nepozdravia, ešte pred raňajkami obsadia lehátka okolo bazéna, principiálne si naberajú toľko jedla, aby aspoň tretina z neho šla na vyhodenie a vôbec nechápu koncept odpadkových košov. Vyzerá to tu podľa toho, niežeby sa miestni nesnažili, to zas nie, všetka česť, odpadky ale pribúdajú rýchlejšie, ako ich stačia zbierať. A to som si naivne vzal prenosný popolník, nech nesviním na pláži s vajglami. Ale užijem si to, užijeme si to. Večer na izbe hráme spoločenské hry, v takom našom súkromnom rodinnom azyle a sú tu aj rybičky caca, aj mám scifíčka na čítanie. Liou Cch´- Sina som si vzal, prvé dva diely fyzicky, tretí si kúpim do čítačky rovno odtiaľto.

Čisté sci fi, nielen vzhľadom na rok 1984, ale aj na ten 2004. Cestovanie v čase samozrejme existuje, ale len jedným smerom - do budúcnosti - a trvá to tak dlho, že keď tam človek príde, už sa mu to zdá ako prítomnosť.


Juraj Malíček
Teoretik pokultúry, azda jediný človek na svete, ktorému sa podarilo dva krát priviesť ku koncu ten istý časopis. R.I.P. Fantázia - on za to môže. Príležitostne publikuje, rád nakupuje v papiernictve a vo videohrách preferuje brokovnicu.

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB

Ďalšie články a poviedky v téme Pocit úžasu Jurka Malíčka

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2019)

Nové pokračovanie Terminátora opätovne rozrušilo hladinu starých dobrých frančíz z rokov dávno minulých, ale podľa Jurka Malíčka to deväťdesiatky však naozaj nie sú a nový Terminátor nie je ani zďaleka taký dobrý ako starý.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2019)

Postupný presun geekovských a nerdovských častí popkultúry do dnešného mainstreamu prostredníctvom dospievajúcej generácie so sebou neprináša len pozitívnu publicitu. Ohrozenie v podobe apropriácie symbolov, postáv či tém do hlavného prúdu je reálne.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2019)

Popkultúra dnes zahŕňa aj to, čo by ešte pred pár desaťročiami bolo okrajovým žánrom nerdov a geekov, a dokonca sa z týchto záležitostí dôb minulých inšpiruje. Pretože má z čoho. Nad fenoménom referencovania sa v tohtomesačnom stĺpčeku zamýšľa Jurko Malíček.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2019)

Ako veľmi prístupný je mainstream k fantastike? Alebo sa fantastika už tak votrela do mainstreamu, že ju už v ňom ani nevnímame, aj keď na nás kričí priam excelentným spôsobom? Jurko Malíček tému exemplifikuje na príklade aktuálneho filmu Yesterday.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2019)

Už sa o ňom napísalo a nahovorilo veľa a ešte sa toho aj veľa povie. Hovoríme o Game of Thrones (Hra o tróny), veľdiele, ktoré si získalo mnoho fanúšikov aj medzi publikom hlavného prúdu, aby ich tento rok v poslednej sérii dorazilo. Čo na to Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2019)

Tak nám znova idú regulovať internet. Znova problém s autorskými právami, znova najblbšie možné riešenie, z ktorého autori aj tak nič nebudú mať, a znova sa časť počítačovo gramotnejších užívateľov presunie hlbšie. Na Dark Web, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2019)

Nie všetci to pochopia, nie všetci si tým prešli a budú prežívať tú bázeň, ktorú opisuje Jurko Malíček vo svojom pravidelnom stĺpčeku u nás v magazíne tento mesiac. A je to aj dobré, že pre mladú generáciu bude toto tá ich Duna.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2019)

Takže 2019? No dobre, opäť nás čaká extrémna hojnosť, prakticky niet týždňa, čo by v kinách nemal premiéru minimálne jeden film, čo treba vidieť. Do kina teda pôjdem minimálne 52 krát a nič na tom nemení ani skutočnosť, že päť krát už som tohto roku v kine bol.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (december 2018)

Píšete aj vy list Ježiškovi alebo si len ukladáte veci do "Zoznamov prianí" na online stránkach a tajne dúfate, že ich tam niekto z Vašich blízkych nájde? V oboch prípadoch je pocit úžasu pri splnenom prianí na mieste. A aký darček by si prial Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (november 2018)

Stan Lee bol skutočne niekto, muž Marvelu, emblematický a symbolický hrdina, autor, ktorému sa podarilo zmeniť komiksy dramatickým spôsobom.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2018)

Fantastika je pre ľudí, čo ich realita nudí, zvykol som si zaveršovať, keď mi niekto znova položil otázku a nerozumel odpovedi.

42, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2018)

Predátor je späť, štvrtý film, tretie pokračovanie v priamej línii, alebo siedmy, ak vezmeme do úvahy aj tie nešťastné crossovery s Votrelcami, čo sa na rozdiel od videohier, knižiek a komiksov tak zúfalo nepodarili. Vlastne celé to nie je najšťastnejšie, Predátorova filmová séria totiž akoby bez Arnolda nemala príliš zmysel.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2018)

Letné dovolenky, voda, oddych... a k tomu knižka. Jurko Malíček prežil s niekoľnými na dovolenkách pocity úžasu a chce sa s vami o ne podeliť. A čo vy, ktoré letné knižné dobrodružstvá vám navždy ostanú v pamäti.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (júl 2018)

Popkultúrne dokumenty. Sem smerujem – inšpirovaný bonusmi k Ready Player One – k celovečerným dokumentárnym filmom akosi tematizujúcim populárnu kultúru. Je ich mimoriadne veľa a ďalšie stále vznikajú a je na ich fascinujúce, že dokážu zachytiť a sprostredkovať čaro fanúšikovstva v tých najrozmanitejších podobách.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2018)

Tak som zase neoslávil Uterákový deň. Už je to viac ako mesiac, teda stará, až mŕtva záležitosť, dávno zabudnutá vec, ktorú som mal dávno vypustiť z hlavy, ale akosi to nejde. Ten 25. máj totiž akoby bol zakliaty, evidujem ten dátum samozrejme, značím v kalendári, aj v poznámkach a tak ďalej a napriek tomu sa mi ešte nepodarilo ten uterák vytiahnuť a prehodiť si ho cez tašku...

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2018)

Luke Darth Vaderov syn? Čo ti hrabe? Nehrabe, v trojke sa to vysvetlí, na konci je tam už dobrý Vader aj s Yodom, sú mŕtvi, ale ako duchovia, čo znamená, že v roku 1985 už som mal pravdepodobne za sebou aj Návrat Jediho, a dôležité je to iba preto, že si uvedomujem, že Hviezdne vojny sú súčasťou môjho života už minimálne tridsať tri rokov.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (apríl 2018)

Máte aj vy svoju záležitosť medzi dielami žánrov fantastiky, ktorá vás drží natoľko, že vás núti sa do jej hlbín ponárať stále viac a viac, hlbšie a hlbšie a odkrývať tak jednotlivé poklady, ktoré do nej ()možno chcene alebo nechcene) zapracovali autori? To dielo, ktoré vo vás vyvoláva pocit úžasu?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2018)

Keby som chcel byť patetický, napísal by som, že na zelený štvrtok ide do kín film, ktorý túžim vidieť po celý život. Lenže patetický byť nechcem, tak budem len jednoducho osobný. Ako nakoniec vždy, ale čo mám byť cudzí?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2018)

Jurko Malíček sa tentokrát vo svojej rubrike zameria na odpracovanie svojich knižných restov. Určite máte vy tiež také knihy, ktoré čakajú na to finálne sklapnutie ich väzby, aby ste ich zo stola mohli odložiť na správne miesto v knihovničke. Ktoré z nich to budú ale u neho?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2018)

"Fantastický fantastický rok za nami" - tak začína svoju prvú rubriku Jurko Malíček na scifi.sk v roku 2018 a myslí to od srdca. A to nie sú plané slová do vetra, pretože je za nimi pocit úžasu, ktorý je iskrou prebúdzajúcou v dušiach nových fanúšikov zanietenie pre vec fantastickú. Ale o tom, aký úžasný bol ten predchádzajúci rok by ste si mali sami prečítať...