„Musíme brániť živú vodu chlapi! Hej! Ty tam! Čo stojíš ako socha.“ okríkla ho veliteľka stráže. Muž stál v rohu miestnosti a pobavene zazeral na skupinku ozbrojencov. Pobehovali po sále a snažili sa všetkým možným zatarasiť mohutné vstupné dvere.
„Rád som v strede diania...“ pery sa mu skrivili do úsmevu.
„Tak dobre, dajme tomu, že máš pravdu. Dajme tomu, že to naozaj dokážeme. Ale čo potom?“ Peťo sa celý nervózny prechádzal izbou. Oproti nemu sedela Dáša, jeho priateľka a držala v rukách podivnú knihu viazanú v koži.
Pokojný večer troch kamarátov predčasne ukončila menšia hádka. Tatiana sväto-sväte vykladala o historke, ktorú traduje už niekoľko rokov, ale Braňo jej neverí, preto nahnevane odchádza. Táňa odchádza rovnako, nechápavo zatvára dvere, avšak nevie, čo sa ešte stane. Pokojný večer v trojici nie je ďaleko od masakra v trojici, či?