Záclona sa opäť jemne zavlnila. S hlasným vzdychnutím som vstal, strčil telefón do vrecka a namiesto ignorácie som sa rozhodol ísť zavrieť okno. Odhrnul som ju, zabuchol okno a silno zatiahol kľuku, ktorá niekoľkokrát cvakla. Otočil som sa naspäť ku gauču a takmer som vykríkol.
Na opierke gauča čupela malá chudá postava. Kolená sa jej dotýkali líc. Tenké nôžky aj rúčky mala v nepomere oproti človeku. Zažmurkal som a urobil dva kroky dozadu. So zadunením som narazil do radiátora.
Kvapky vody, tvorené z vlhka, ktoré ešte terajšie texty by opísali ako mágia, mi udierali pred nohy. Však popri nich bolo aj čosi iné, nie tvorené z vedy.
Tam to stálo.
Dante konfrontuje niečo staršie než on, mocnejšie než on, rovnako ako jeho predkovia.