Hnev
Ticho prerušili približujúce sa kroky.
Dum. Dum. Dum.
Zneli hrozivo a úplne narušili pokojnú atmosféru knižnice.
„Hí! Už ide. Rýchlo!“
Dvere sa rozleteli, až tresli do steny. Dve malé postavičky sa ledva stihli schovať.
Dnu vkročil mohutný tieň. Hlavu zdobili dva zakrivené rohy a oči v šere žiarili.
„Kde v riti to je?!“ Knižnicou zaburácal krik, pri ktorom tuhla krv v žilách.
Deti sa ešte viac prikrčili za hŕbou kníh na zemi.
„Vidíš?“ jedna z nich zašepkala. „Ja som ti vravela, že to máme upratať!“
„Aue minue sme to upuataui a aj tak bouo zue,“ odpovedala druhá kvílivým hlasom.
„To preto, že si to nedala podľa abecedy!”
„Aue ja nepoznám písmenká,” mladšia sestrička sa takmer rozplakala.
„Dobre, pšt, lebo nás tu nájde.“
Démon kráčal pomedzi knihy, sem-tam nejakú zodvihol a prečítal názov. Rad radom ich odhadzoval a zlosť v ňom očividne vzrastala.
„Tak kde to je?! Keď vás nájdem, tak si ma neprajte!“
Staršie z detí uvažovalo, ako sa z toho najlepšie vykrútiť. Rozhliadlo sa okolo seba a hľadalo únik.
Ale boli v pasci.
„Hej, čo je toto písmenko?“ mladšie ho potiahlo za rukáv.
„Ty si ju našla!“ staršej sa rozžiarili oči, až svietili takmer ako tie démonove. Chytila knihu a prehodila ju spoza kopy ako granát.
Pristála rovno pri nohách obludy.
„Čo to má…?“
Deti čakali.
Vzduch v knižnici sa dostával na dýchateľnú mieru.
Opatrne vystrčili hlávky spoza kopy.
„Ahá, tak tu ste!“ Pred nimi stála mama a po rohoch nebolo ani stopy. „Konečne mám ten babkin recept! S čím chcete buchty? So slivkovým lekvárom alebo nutelou?“
Diskusia


Keď som čítala ako hľadá knihu, napadlo mi , či ten démon nehľadá tretí diel Kráľovraha :D
Inak super až na ten koniec, lebo teraz mám chuť na parenú buchtu s lekvárom :D
24.05.2026

Krátke a úderné, či už to bola len fantázia detí alebo polodémonická mama :)
24.05.2026


Bolo to pekné, hoc twist na konci mi až tak nesadol - tým, že sa to takto rozuzlilo mi to trosku zmenilo dojem inak výborného textu. Ale uvedomujem si, že je to dosť subjektívny pohľad 😅
26.05.2026

História nás učí, že tieň nezrodeného boha často nie je ničím iným, než len ozvenou hnevu smrteľnej matky, odrážajúcou sa v zrkadle detského strachu.
Tento textík s chladnou kalkuláciou splieta ilúziu prastarého zúfalstva. Povoláva tiene hrôzy a buduje dusnú atmosféru blížiacej sa záhuby, len aby toto mrazivé zbiehanie v jedinom nečakanom okamihu rozťal. Opona padá a z priepasti nevystupuje démon, lež banálna, no hlboko súcitná podstata rodinného krbu, odzbrojujúca vo svojej vtipnej obyčajnosti.
Ide o drobnú čriepku z mozaiky existencie – úder ostrý a presný ako čepeľ asasína z cechu Pazúrov, za ktorým nasleduje úľava. Text s mrazivou presnosťou zachytáva tragikomédiu neskúsenej optiky, v ktorej pominuteľná frustrácia stvoriteľa naberá v očiach bezbranných detí proporcie rozzúrenej a neľútostnej entity. Je to svedectvo o tom, ako ľahko si smrteľná myseľ pretvára všednú realitu na predimenzovaný horor, kým ju nezachráni vôňa obyčajných, sladkých buchiet. :)
03.06.2026