Keď som pred takmer dvomi rokmi recenzovala Nefritové město, dala som mu hodnotenie 100 %. Hoci sa v mojom osobnom rebríčku prvý diel Ságy zelených kostí vyšplhal vysoko, na českom a slovenskom knižnom trhu sa mu až tak nedarí. Môžem len hádať prečo: či za to môže fakt, že autorka doteraz publikovala skôr v žánri YA, vyššia cena kníh všeobecne, ktorá nás núti viac si vyberať, alebo iné faktory. V každom prípade som veľmi rada, že vydavateľstvo Host zatiaľ na túto sériu nezanevrelo a v marci do kníhkupectiev dorazilo pokračovanie, Nefritová válka.
SVET ZELENÝCH KOSTÍ
Nefrit. Zelený drahokam, pekne vynikne v šperkoch, tradičná čínska medicína a niektoré ezoterickejšie zamerané hnutia mu pripisujú magické účinky. Čo keby ich ale naozaj mal? Vo svete, ktorý pre nás vytvorila Fonda Lee, popri obyčajnom nefrite existuje ešte takzvaný bioenergetický nefrit. Ak ho nosíte, môže vám prepožičať nadľudské schopnosti. Funguje to však komplikovanejšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Ložiská tejto vzácnej suroviny sa nachádzajú len a len na malom ostrove Kekon, nikde inde na svete ich nenájdete. A jedine jeho obyvatelia voči nemu majú prirodzenú odolnosť. Ak totiž na bioenergetický nefrit nie ste zvyknutí, kontakt s ním postupne povedie k závislosti, takzvanej nefritovej horúčke, šialenstvu, smrti… Najúžasnejší minerál na svete je totiž zároveň tá najnebezpečnejšia droga.
Fonda Lee okolo tohto nápadu vybudovala dejisko pre svoj príbeh – celý do detailov premyslený, bohatý a pestrofarebný fiktívny svet. Pritom sa jej podarilo nepadnúť do najväčšej pasce svetotvorby: čitateľov nezahlcuje informáciami a vysvetľovačkami. Hodí ich priamo do vody a nechá, aby si znalosti aj terminológiu osvojili postupne, takpovediac zdola nahor, od jednotlivých postáv až širšie súvislosti.
Kým v Nefritovom meste sme sa mali možnosť zoznámiť najmä s kekonskou kultúrou, v Nefritovej válke lepšie spoznávame aj jeho vzťah k ostatným krajinám. „Nefritový“ svet sa, podobne ako ten náš, globalizuje a aby v ňom Kekončania nosiaci nefrit (zelené kosti) prežili, musia sa viac zaujímať o to, čo sa deje navôkol. Do „zahraničia“ sa dokonca presunula jedna z hlavných dejových línií, zobrazuje život kekonských prisťahovalcov na druhom konci sveta, v spriaznenej veľmoci Espenii.
Už len pre prešpekulovaný world-building séria podľa mňa stojí za vyskúšanie. Predností ale má podstatne viac.
„Kdyby neexistoval kmotr, tak by Nefritová válka byla tím, čím dnes definujeme generační příběhy o organizovaném zločinu.“ (National Public Radio)
Kekonské zelené kosti majú v spoločnosti prominentné postavenie. Nefrit im ale nedáva oficiálnu politickú moc, skrátka a dobre, buď môžete nosiť nefrit, alebo riadiť štát. Oficiálny panovník a parlament tvoria „nefrituprostí“ občania. Nefritoví bojovníci sa naproti tomu združujú do klanov a vytvárajú v spoločnosti ďalšiu významnú silu, a to najmä dva najsilnejšie – Hora a Nezdolní.
Klany sú v podstate legálne mafie, jakuzy. Ich členovia a vodcovia sa v kekonskej civilizácii tešia veľkej úcte, ale v zásade fungujú ako staré dobré „puzovské“ rodiny. Bojujú o vplyv, územie, dostávajú sa do pouličných potýčok, vedú súboje, týrajú, za svojimi cieľmi idú aj cez mŕtvoly.
Prvý diel sa týkal generačnej výmeny vedenia klanu Nezdolných. Po tom, ako Hilo a jeho sestra Šae prebrali vedúce postavenie po starom otcovi, národnom vojnovom hrdinovi, vypukla medzi klanmi otvorená pouličná vojna. Nefritová válka sa začína uzavretím prímeria. Pozor, nie však mieru! Namiesto otvorených bojov sa skôr intriguje, hľadajú sa spojenci, ničia pridružené podniky, podrážajú nohy a dôjde aj na nejakú tú streľbu a nefritové súboje. Mnohí recenzenti preto sériu prirovnávajú ku Krstnému otcovi a ja s nimi môžem len súhlasiť.
Fonda Lee mi v tomto kontexte dokázala predať dva motívy, na ktoré som už pomaly alergická. V prvom rade bojové scény. Píše ich veľmi dobre, neuspokojí sa iba so suchým opisom pohybov, a keďže je sama majsterkou bojových umení, rozhodne sa jej fantázia nekončí pri „elegantnom kope z otočky“. Pekne do nich vkladá nefritové schopnosti a napätie zabezpečuje silný vzťah čitateľa k postavám, o ktorom si povieme neskôr.
V druhom rade sú to zápletky založené na túžbe po pomste. Bežne ma už táto motivácia nebaví, ale v Nefritovej válke som ju zhltla aj s navijakom a dokonca pomstiteľom fandila.
SÁGA ZELENÝCH KOSTÍ NIE JE YOUNG ADULT
Fonda Lee predtým napísala niekoľko kníh pre mládež. Sága zelených kostí k nim ale, a nemôžeme to opakovať dostatočne veľakrát, nepatrí. Áno, postavy sú, najmä v prvej knihe, ešte pomerne mladé. Autorka a ani svet sa s nimi nijako nemazná. Na každom kroku to schytávajú a často musia prijímať ťažké rozhodnutia. Romantické vzťahy sa v sérii síce nachádzajú, rozhodne ale nie v centre záujmu, držia sa pri zemi a nekončia sa vždy šťastne.
Násilné scény sú často opísané veľmi naturalisticky, podrobne a graficky. Postavy, aj tie hlavné, občas urobia takú vec, že by ste ich za to najradšej zavesili za viete-čo do prievanu (čau, Hilo!). Rozhodne teda žiadne modely správania pre decká. V niektorých prípadoch na mňa ich činy pôsobili až traumatizujúco. Berte to ako trigger warning. Text sa nevyhýba ani hrubým nadávkam a sexu. Cieľový čitateľ je teda určite dospelý.
DOBRÉ POSTAVY – VŠETKO DOBRÉ
Dej Nefritovej války máme možnosť vnímať z pohľadu viacerých postáv, tých hlavných línií je približne šesť. Postavy majú veľmi dobre prepracované charaktery, sú od seba dobre odlíšené a majú rôzne svetonázory. Boss klanu Hilo je horúca hlava, keby mohol, všetko by najradšej riešil súbojom na nože. Jeho sestra Šae je nútená pôsobiť ako jeho rozvážnejšia protiváha, ale je nepopulárna a nevyhne sa chybám. Ich bratanec Anden hľadá svoje miesto vo svete bez nefritu. Každý z nich má viacero stránok, pozitívnych aj negatívnych, a autorka ich v príbehu naplno využíva.
Keďže knihy sú pomerne rozsiahle, s postavami strávite veľa času a máte teda aj dosť priestoru, aby ste si k nim vytvorili vzťah. Práve to ma hladko prenieslo aj cez pomalšie pasáže, napínavé scény boli ešte napínavejšie a tragédie i momenty šťastia som spolu s postavami prežívala skutočne naplno. Hlavne druhá polovica a koniec knihy predstavujú skutočnú emočnú horskú dráhu.
Už pomerne dávno sa mi nestalo, aby som sa s postavami až takto zžila, a už len to by robilo zo Ságy zelených kostí vynikajúce čítanie. Keď sa k tomu pridá prepracovaný svet, čaká vás solídna knižná zábava. Ak hľadáte dobré urban fantasy, máte radi Krstného otca a neodradí vás zopár menej komfortných krvavých scén, rozhodne odporúčam.
YaYa Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky, na streamoch filozofuje o Fantastickej poviedke a organizuje Poviedky na počkanie.