Hádovi sa podlomili kolená. Len tak-tak, že udržal rovnováhu. Nakoniec mohol za Kerberovu smrť on sám. Keby sa mohol aspoň porozprávať s jeho dušou, poprosiť ju o odpustenie. Lenže mýtické príšery nemajú dušu. Nemôžu sa slobodne preháňať po planinách mŕtvych. Ak aj náhodou mali nejaké svoje podsvetie, Hádes tam vstúpiť nemohol. A tak ostal sám ako prst. Ako krivý kostnatý prst vztýčený k rozkazu: „Si sám!“ Takto už ďalej nemohol. Už sa trápil dosť. Možno by mal svoju zbytočnú existenciu ukončiť. On sám to však nedokázal, už to kedysi skúšal. Ale ak nie on, tak kto potom?