Dominik je chlapec v teenegerskom veku, má len 16 rokov no jedna noc sa mu stane osudná. Táto noc mu otvorí dvere do iného sveta, podarí sa mu splniť svoju úlohu?
„Tam! Pozri!“ ukázal mi na neveľkú hŕbu kostí, ktorým kráľovala ľudská lebka.
Zhíkla som. Na kapelových tričkách sme mali lebku, vo veľa piesňach sme spievali o smrti, či kostiach a klipy s horiacimi lebkami na youtube som si často vyhľadávala. No v skutočnosti vyzerala hrozivo. Čierne očné otvory nemo hľadeli na mňa. Akoby som zrazu videla oheň, čo spálil tú lebku.
„Keď som ju vykopal, bola zabalená. Myslel som si, že je tam nejaký poklad.“
Každý detektív má v svojom profesijnom živote prípad, na ktorý dookola spomína. Dosluhujúci Mal Malkiri ich má hneď niekoľko. Je známy svojou záľubou v rozprávaní zauzlených historiek, ktoré zažil počas svojej dlhej kariéry. Táto však bude mať pokračovanie, o akom sa mu ani nesnívalo, keď stane sa sám len začiatkom mysteriózneho príbehu.
Všetko sa zmenilo a Aurora bola vrhnutá do úplne iného sveta. Sveta mágie, nadprirodzených schopností a tajomstiev. Ako prekonať priepasť medzi nimi bez toho, aby sa v nej stratila naveky?
Vysoký mladý muž kráčal lesným chodníkom v žiari neskorého popoludňajšieho slnka. V pravej ruke niesol bielu košeľu.
Kým stúpal svahom popri radoch zelených viníc, chrbát mu zohrievali teplé lúče, hlásajúce, že leto je za rohom. Teraz už zišiel z hlavného chodníka do tieňa lesa, no slnko mu zostávalo v tele; v rozpálenej pokožke a v rozohriatych svaloch. O tri dni bude slnovrat, najdlhší deň v roku - noc duchov a čarodejníc. Nad dedinou, neďaleko jeho domu, začne večer veľká slávnosť, ktorá sa potiahne až do rána. Dedinčania zapália vysoké ohne, budú tancovať obradné tance a spievať staré piesne. Medovina potečie potokom a dievčatá budú krásne a roztopašne veselé. Tešil sa na to a už teraz sa cítil ako omámený vínom. Chôdzu mal ľahkú a v dobrej nálade si pohmkával do kroku.
Jorge Ramirez bol jedným z nich. Malý obézny mexikánec s hustými fúzmi pripomínajúcimi drôtenú kefu, pod nosom farby a veľkosti prezretej jahody. To čo mu príroda nadelila v ochlpení tváre, ubrala na hlave. Riedka prehadzovačka nezakryla matné svetlo odrážajúce sa od jeho holej kože, ktorá sa teraz až priveľmi rosila potom. Bol nervózny ako Judáš v noci na Zelený štvrtok.
Niekoľko minút nečujne hľadel na mohutnú horu pred sebou a po chvíli to zbadal...srdce sa mu rozbúšilo a cítil ako mu do žíl začína prúdiť adrenalín. Bola to pravda. Davidovi sa v zornom poli ďalekohľadu zrazu objavil pomaly približujúci sa ničivý stĺp.