Príbeh prvý

Pomaly precital, vnímal chlad aj cez vrstvy oblečenia a hrubú chlpatú deku, ktorou bol prikrytý. Chvíľu mu trvalo kým sa zorientoval kde je a ako sa sem dostal.
Podporte scifi.sk
Pomaly precital, vnímal chlad aj cez vrstvy oblečenia a hrubú chlpatú deku, ktorou bol prikrytý. Oheň v krbe vyhasol už dávno. Posadil sa na okraj postele, vdýchol si do dlaní a pohybom sa snažil prekrviť skrehnuté prsty.
Do starého dreveného zrubu prenikalo len málo svetla cez zavreté okenice. Chvíľu mu trvalo kým sa zorientoval kde je a ako sa sem dostal. Vstal a podišiel ku dverám. Každý jeho krok sprevádzalo vŕzganie drevených trámov podlahy. Pootvoril ťažké vchodové dvere a oslepilo ho prenikajúce svetlo.
Po chvíli si oči privykli. Chladné severské slnko bolo tesne nad obzorom a zalievalo zasneženú krajinu. V tomto ročnom období sa ukáže iba na krátko, aby ho zase vystriedala zdanlivo nekonečná tma. Dlhé tiene neďalekých stromov pôsobili ako gigantické chápadlá prírodných slnečných hodín. Chvíľu len tak stál a dobíjal sa slnečným svitom. Tak o tomto mu tak často básnil Sven. Bola to chata po jeho starom otcovi. Sven bol kamarát z detstva a chodieval sem hlavne v lete. Priľahlé jazero bolo v dovolenkovom období ideálnou odpoveďou na preplnené letoviská. Predstavil si aké by to bolo, vytiahnuť čln, odpádlovať ďaleko od brehu a nechať sa len tak pohojdávať na vlnkách letného vánku.
Hrejivé predstavy zahnal studený poryv vetra. Všimol si ako sa slnko priblížilo k horizontu a chcel využiť posledné lúče denného svetla. Potrebuje ponosiť veci z auta, vybaliť sa a troška zabývať. Včera po dlhej ceste bol rád že našiel to najpotrebnejšie, zakúril v krbe a odpadol polomŕtvy do postele.
Najprv technika a hlavne opatrne! Pomyslel si. Minimálne motív na samovraždu by bolo sa teraz pošmyknúť. Teleskop a fotoaparát boli v hodnote menšieho auta. Mats sa živil ako servisný technik na zásobovacích lodiach, jeho vášňou ale bolo fotenie. Hlavne nočné oblohy, pre tie mal najväčšiu slabosť. Od malička dokázal tráviť hodiny sledovaním hviezd. Mal svoje obľúbené lokality v blízkosti rodného mesta, aj tieto ale postupom času zalieval svetelný smog a preto sa nevedel dočkať, kým okolie zahalí tma. Na kilometre tu nebolo ani živej duše a jasná obloha sľubovala nevídané predstavenie.
Kým ponosil ostatné tašky a krabice s potravinami, slnko už úplne zmizlo v korunách stromov. Súmrak vstupoval oveľa rýchlejšie ako bol zvyknutý. Okrem chladu, v tejto odľahlej časti, so sebou prinášal aj zosilnený pocit samoty. Mats bol rád sám, nevyhľadával davy ľudí, dneska by sa ale spoločnosti potešil. Zapálil v krbe drevo. Plamene mu zlepšili náladu a opäť vnímal ten pocit, ktorý ho sprevádza posledné mesiace. Nechápal čo má znamenať, ani odkiaľ prichádza. Ako na lodiach, ďaleko vo vlnách oceánu, tvárou v tvár obrovskej sile prírody. Bezmocný a zároveň v bezpečí, v prítomnosti niečoho nevysvetliteľného, tak si pripadal aj teraz. “Super! A to som sa bál že budem sám“. Uškrnul sa a začal radšej otvárať krabicu s jedlom.
Konzerv si priniesol toľko, že by tu prežil aj mesiac. Klasika Mats, vždy to hral na istotu. Nepatril medzi dobrodružné typy. Ak by sa konali majstrovstvá sveta v spoľahlivosti, určite by sa umiestnil na medailových priečkach. Vždy bol všade na čas. Aj sem prišiel v predstihu, nechcel nechať nič na náhodu. Premeškať udalosť ktorá sa opakuje každých zhruba 80 rokov, to by si neodpustil.
Príprava mäsa s fazuľou z konzervy nebola veľmi náročná. Všetko do jednej panvice, na miernom ohni a pomaly miešať. To zvládne. Chvíľu ho vytrápil nie zrovna aktuálny model plynového variča, ale nakoniec si poradil. Celkovo vybavenie chaty pôsobilo ako stroj času. Zo stropu viseli olejové lampy, stred miestnosti zdobil masívny drevený stôl a stoličky, po elektronike ani stopy a hlavnou dominantou bol veľký kamenný krb. Užíval si to ticho a kľud bez vynálezov modernej doby. Cítil sa viac v kontakte sám so sebou, bez neustálej ofenzívy notifikácii telefónu, či hrajúcej televízie v pozadí. Vedel by si predstaviť takto fungovať aj častejšie. Možno by bol nervóznejší keby nevedel, že sem Sven pred pár rokmi dovliekol malý naftový generátor, vraj pre prípady núdze.
Vonku už medzičasom zavládla úplná tma. Výdatnú večeru Mats podporil hltom akvavitu, prehodil cez seba hrubý kabát a išiel sa nadýchať čerstvého vzduchu. Prechod z vykúrenej chaty do mrazivej noci mu vyrazil dych prvý krát. Pocitovo aspoň mínus 20. Trvalo to iba par sekúnd a nasledoval ďalší, oveľa väčší šok. Čierna klenba posiata nespočetným množstvom hviezd pôsobila váhou vekov, po ktoré sprevádza túto planétu. Cítil ako ho pritlačila k zemi, čas akoby sa zastavil. Podlomili sa mu kolená, ľahol si do snehu a v sprievode ohlušujúceho ticha stratil vedomie.
- Známy zvuk, slabomodrý lúč svetla zosilnený okolitou hmlou. Lineárna priamka existencie sa ohýbala do stúpajúcej špirály, po stranách lemovaná víziami minulosti. Poznával ich všetky, býval ich súčasťou a oni sa stali jeho budúcnosťou. Každé vtelenie sa zrkadlilo v jeho aktuálnej podobe, formovalo jeho tvar a energetickú štruktúru. Pociťoval ich odraz ako komplexný emočný otlačok a skúsenosť z danej existencie.
„Už môžeš, vstúp“ – vtiahlo ho do jednej, ktorá svietila najjasnejšie zo všetkých. Poznával ten svet, mal to tu rád. Bol to domov troch rôznych kultúr, ktoré prinášali špecifické vedomosti a schopnosti. Cieľom experimentu bolo prepojenie ich poznaní a existencia v harmónii a súlade. Úlohou jeho rasy bola tvorivá časť, založená na princípoch smerovania a zhmotňovania energie pomocou zámeru a myšlienok. Mali neobmedzený prístup k zdroju kreativity a slobodu pôsobnosti. S ohľadom na vysoký stupeň vývoja sa podieľali aj na aktivitách v iných galaxiách. Pamätal si aj niekoľko projektov na Zemi, ktoré ľudstvo zneužilo na úplne iné účely a tak museli byt pozastavené.
Zem mu zrazu nepripadala až natoľko odlišná. Komplexita času a hmoty, doplnená o ľudské ego a myseľ, pridávala na obtiažnosti a zároveň na atraktivite. Toto predsa chcel, tak si to vybral, vedel čo má robiť a prečo tam išiel..
- Záblesk, slabnúce svetlo, nával energie a tepla v žilách. Opäť cítil váhu hmoty.
Mats neisto otvoril oči. Bola tam, obloha plná hviezd. Tá istá, no predsa úplne iná. To čo mu pripadalo ako večnosť, trvalo iba niekoľko sekúnd. Cítil absolútny kľud. Všetko znova dávalo zmysel.

Cestovateľ

Cestovateľ
Emócie do slov

Diskusia

Goran
Táto prózička (tá zdrobnenina nemá dehonestovať text, len poukazuje na malý rozsah a na fakt, že nejde o poviedku v pravom zmysle sova), je skôr črtou, než čímkoľvek iným. To je v poriadku - síce tu takmer absentuje dej a postrádam dokonca i príbeh ako taký, ale problém pociťujem v tom, že text je však len akýmsi náčrtom. Niečím, čo by mohlo byť, ale nie - lebo si to nerozpracoval. Ehm, o čo tu vlastne išlo? Je to len prvá časť - preto "Príbeh prvý"? Alebo názov neurčuje poradie nejakého Tvojho textového plánu, ale ide o prenesený význam? Potom som to nepochopil.
Píšeš celkom pekne. Áno, štylistiku treba učesať, vetná skladba je niekedy čudná a formulácia niektorých viet vyslovene nesprávna: "Celkovo vybavenie chaty pôsobilo ako stroj času." Podľa tohto vyjadrenia by mala izba vyzerať ako stroj času - lenže Ty si to iste myslel tak, že si hrdina pripadal, ako keby sa vrátil strojom času do minulosti.
Napriek tomu tam máš poetiku, ktorá ma nadchýna, hlavne zo začiatku a najmä tie lyrické opisy, áno, toto milujem. Niečo skoro pripomína báseň v próze: "Ako na lodiach, ďaleko vo vlnách oceánu, tvárou v tvár obrovskej sile prírody." No skvostné. O prirovnaní, ktoré je veľmi podarenou metaforou: "Dlhé tiene neďalekých stromov pôsobili ako gigantické chápadlá prírodných slnečných hodín." ani nevravím. Nádhera. Ale aj keď mi veľmi záleží na estetike, kráse, a špeciálne užívaniu jazyka, v próze mi chýbalo čokoľvek ďalšie. Okrem prekrásnych slov a viet - na ktoré si síce potrpím, ale to nestačí - tam už, žiaľ - a veľké žiaľ - nič ďalšie na čitateľa nečaká. A urýchlený, zmätočný, experimentálny, kváziartový záver to nezachráni... - a to je škoda.
24.05.2021

Smrtislav Pierko
Veľmi pekný text, ktorý sa dobre čítal pri šálke čaju(ktorý som zhodou okolností mal poruke). Ale na rozdiel od Matsa mi ten koniec príliš nedával zmysel. Osobne som to prvotne chápal ako precitnutie nejakej vyššej formy existencie zo simulácie ľudského bytia, no nie som si tým úplne istý.
25.05.2021

Cestovateľ
Vďaka za postrehy. Zatiaľ iba skúmam ako moje texty prechádzajú na čitateľa. Žiadna veľká snaha o hlbší príbeh, ale aj to príde. Ešte raz ďakujem že ste si našli čas a dali námahu.
26.05.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.