Rád bieleho krídla
Ďakujem za postrehy, určite mi padnú k úžitku :)
Na úvod priznám, že táto poviedka je príbehový bujón z čoho môže pochádzať veľa jej nedostatkov. Námet ku mne prišiel sám od seba keď som sa z dlhej chvíle zamýšľal nad zakomponovaním pegasov do svojho fantasy sveta. Dievčatá ma okamžite chytili za srdce a prakticky zablokovali moju ostatnú tvorbu. Rozsiahlejší útvar by ale trval dlhšie a hrozilo by, že ich príbeh zostane nedokončený, alebo skončí "zastrčený v šuflíku." Tak som vybral len tie najpodstatnejšie udalosti a určil Sue ako hlavné rozprávačské ohnisko. No a zhodou okolností sa to dokonca zmestilo do súťažného limitu, čo som pôvodne ani nemal v pláne :D
Štylistika hrozne škrípala, lebo sa mi v dôsledku zahusťovania príliš často tlačilo do textu "ale". Snažil som sa s tým bojovať a obracať všemožne text, ALE na výsledku je to stále vidieť. Ešte k tomu sú v poviedke len ženské postavy, takže zozačiatku to bolo samé ju, jej, jej, ju.
Čo som prehliadol a najviac ma mrzí, je nedostatočný dôraz na to, že Ester zámerne schováva svoju jazvu pod vlasy. Keby som to ešte aspoň raz spomenul pri scéne kde ju Sue budila na chodbe, alebo keď mrzla nastúpená pred ubytovňou, bolo by to lepšie.
No a historické komentáre veľmajsterky mali dokonca niekoľko účelov.
V prvom rade boli súčasťou jej už tak dosť slabej charakterizácie(nakoľko mi musela suplovať pomyselného antagonistu). A potom ešte mali charakterizovať samotný rád, ktorý nikdy nebol v minulosti významný aj napriek jeho bohatej histórii a bol spoločnosťou silne romantizovaný(ako za nášho detstva piráti). Dokonca ani samotné členky rádu nepoznajú úplne celú jeho históriu, lebo máloktorá zablúdi do knižnice. Takže oslovenie "eminencia" ľudia používajú ani nevedia prečo.(Navyše Krvavá Brenda bola vymazaná z histórie samotným rádom)
Veľmajsterka mala ešte jeden veľmi surový výrok keď sa prirovnávala k sexuálnej otrokyni, ktorej jediným cieľom v živote je dožiť sa ďalšieho dňa. Tento výrok používal reálie, ktoré sa vôbec nehodilo v poviedke rozvíjať a po jeho úprave som si navyše uvedomil, že takto je poviedka prístupnejšia aj pre mladších čitateľov, čo som osobne pokladal za nečakané plus.
Celkovo som sa pri písaní tejto poviedky nesmierne zabával, čo je dobre. Potešil ma aj Goranov komentár keď spomenul že sa mi podarilo aspoň trošku pohladkať jeho citečky :) Nikdy to cielene nevyhľadávam, ale vždy ma poteší keď autor dokáže pracovať s emóciami čitateľa. Chce to veľa skúseností a úsilia a aj keby som sa na to teraz zameral, tak mám pred sebou ešte veľmi dlhú cestu. Kto neskúša, nikdy sa nezlepší.
14.05.2021 12:47:27
