Pomaly precital, vnímal chlad aj cez vrstvy oblečenia a hrubú chlpatú deku, ktorou bol prikrytý. Chvíľu mu trvalo kým sa zorientoval kde je a ako sa sem dostal.
Jeden celkom obyčajný chlapec je odkojený fantasy príbehmi o neobyčajných svetoch a úžasných dobrodružstvách. Ako zareaguje, keď sa mu splnia sny a dostane možnosť stať sa hrdinom z príbehov, ktoré tak miloval? Zvíťazí jeho prirodzená odvaha, veľká vôľa a túžba pomôcť a byť užitočným, alebo ho zradí jeho neskúsenosť, naivita, pýcha a snaha si niečo dokázať? Ako čoskoro zistí skutočné výzvy totiž preveria charakter človeka...
Zajačik, tak toto si schovával. Chlapík mal pravdu. Nalejem si do pohára Janka Kráčajúceho, sadnem do hojdacieho kresla, dedičstva po otcovi, ktoré sa do môjho dievčenského bytu vôbec nehodí a rozmýšľam. Prečo dal dôkaz mne a nešiel na políciu, alebo do hocakej inej dôveryhodnej inštitúcie?
S rozšírenými zreničkami pozerám na kostru človeka ležiacu na pravej strane tvárou otočenou na východ, zrejme kult slnka, ktorá leží na čerstvo odhalenej obrovskej bronzovej krabici pripomínajúcej sarkofág. Aspoň vyzerá ako bronzový sarkofág, len je otočný opačne, hore dnom. Zvláštne. Prečo by tu bola hrobka z doby bronzovej otočená naopak, na ktorej bolo uložené telo sluhu, alebo otroka? Pri tele nie sú žiadne predmety dennej potreby, ani šperky, hrivny, či iné bohatstvo. Okolo kostry badať rozpadnuté kúsky dreva. Vyzerá to, že to bol chudobný človek pochovaný v drevenej truhle na hrobe svojho pána. Bude to ozaj tak? Nájdeme v otočenom sarkofágu kostru niekdajšieho boháča aj so svojim pokladom?
Keď v slobodnom kráľovskom meste Lehota vypukne záhadná nákaza, na miesto je vyslaný aj profesionál Havran, aby vyšetril prítomnosť pekelných síl. Sprevádza ho jeho nedobrovoľný pomocník.
Pripravila som si reč o tom, prečo by som to mala byť ja, aké by mala Európa výhody, ak by ma vybrali, prečo som vhodná, aké mám povahové črty a aké sú moje silné stránky. Je to určite dôležité, veď mali ďalších päť kandidátok. A ja som predsa len zástupkyňa malého národa.
Vedela som, že nacionálne pohľady sú v tejto významnej chvíli na vedľajšej koľaji, ale predsa, ak by mohli vybrať čistokrvnú Nemku alebo Francúzku, nevyberú jednu z nich?
Koľko príležitostí nám život ponúkne na to, aby sme ho prežili správne? Zväčša len jednu, a tak ten, čo má aj druhú šancu, získa presne o polovicu viac ako majú ostatní. Je to veľa či stále málo? Na zmenu ale azda nikdy nie je neskoro...
Spoza kameňa vylezie vysoký svetlovlasý muž s puškou namierenou na mňa a pýta sa:
“Kto ste a čo tu robíte?”
Chcem na neho namieriť talizman a potom mi napadne, že ak ma zasiahne, nebodaj zastrelí, tak budúcnosť nezachránim, preto zbraň radšej odkloním a vravím mu krotkejšie:
“Mám dobré úmysly. Nechcela som nikoho vyľakať.”
“Videl som vás vystúpiť z tej čudnej veci, ktorá sa zrazu objavila a potom zmizla, keď som bol na poľovačke. Čo ste zač a odkiaľ ste prišli?”
Jednou z mnohých čŕt sveta v ktorom opreto fajčí zvyšky marsiek v kúpeľni starého bytu, je i mnou vyššie spomenutá otázka, dilema, čo s nimi? Čo s takými ako je on? Sú to vôbec ľudia? A čo je ich osudom?
Hrdina doputoval do cieľa svojej dlhej a strastiplnej cesty. Ale pred víťazstvom, predtým než dostane vytúženú odmenu, čaká ho ešte jedna a najťažšia skúška. Veľké dobrodružstvo ešte nie je zavŕšené. Posledná a hlavná úloha je aj tou najnebezpečnejšou.