Na zamrznutej kamennej dlažbe zazvonili podkovy, keď sa na malé nádvorie vrútil ušľachtilý čierny vraník nesúci vysokého jazdca zahaleného v tmavom plášti. Erdžanie vyčerpaného koňa prerušilo volanie z druhej strany dvora: „Podarilo sa? Našli ste to?“ volal zadýchaný postarší gróf utekajúci priamo cez zasnežený trávnik. „Áno, pane!“ hrdo hlásil mladý jazdec, ktorý medzitým elegantne zosadol z koňa, „mám celý zvitok, je neporušený.“ Grófovi sa na tvári objavila zmes radosti a obrovskej úľavy. „To je úžasné! Konečne sa dozvieme, ako to v skutočnosti bolo.“
Príroda je plná významných či zdatných hudobníkov. Niekedy postačí sa započúvať do ticha a väčšinou postrehnete dákeho muzikanta vyhrávať. Že ho nenájdete?… Asi si dajú záležať na súkromí a anonymite.
Juraja Jánošíka oživila víla Krasava. No miesto pokojného života, ktoré malo naznačovať trochu pozmenené meno, bokom od ľudí mu osud prichystal úlohu vyriešiť záhadu zakliatej hradnej panej.
Prešla doba, keď sa ľudia mágom klaňali, neskôr ich aspoň s úprimnou pokorou obdivovali. No nastali zvláštne časy, keď ich nejeden obyvateľ kráľovstva považoval za sluhov pracovitého ľudu a ich občasná neochota vyhovieť človeku v tom či onom, bola automaticky braná ako drzosť alebo povýšenosť chamtivých bosorákov.
Mladá rodina sa musela presťahovať na osamelé miesto. Spojenie so svetom okolo nich im zabezpečuje jedine internet, televízia a sociálne siete. No čo ak začne byť ich obsah upravovaný a sledovaný?