Nepravdepodobný Hektor

Ak si túto poviedku neprečítate, ušetríte šesť minút svojho drahocenného času. Keď si ju prečítate, tak sa nesťažujte, že ste neboli informovaní.
Filmová história scifi
Traktor sa rútil dychberúcou rýchlosťou d v a d s a ť p ä ť kilometrov za hodinu. Na prvý pohľad bolo jasné, že dych bol zobraný jeho šoférovi astmatikovi Hektorovi.
Pre objektivitu je nutné dodať, že Hektor sa pravdepodobne nevolal Hektor, ale to je úplne jedno lebo Hektor v skutočnosti neexistoval. Bol iba súčasťou príbehu, ktorý sa snažil autor, s pomerne intenzívne zabiehavým myslení, napísať.
Vráťme sa späť.
Traktor sa rútil po jednosmernej ulici druhy triedy a vektor jeho jazdy porušoval dopravné predpisy. Po chodníku, ktorý lemoval hlavnú ulicu druhej triedy, kráčal Karol, ktorý tlačil trefotér.
Trefotér je v podstate obyčajný fúrik, tragač, táčky, kolečko či trakar. Lenže autor sa pokúša napísať poviedku s prvkami sci-fi, tak do nej musí priniesť aj vedecký, technický či fantastický prvok.
Vráťme sa znovu späť.
Po chodníku išiel Karol so svojim trefotérom naplneným hlinou. Pôvod hliny bol irelevantný.
Pristavme sa pri Karolovi. Je jeho meno reálne? Je predsa rovnako vymyslený ako Hektor? To je pravda, ale je tu jedno zásadné ale… To, že by sa niekto tlačiaci trefotér volal Karol je oveľa pravdepodobnejšie ako to, že by sa niekto kto šoféruje traktor volal Hektor.
Zasa sme odbočili. Neostáva iné než sa opäť vrátiť späť.
Astmatický traktorista s nepravdepodobným menom si to šinul svojou, teda traktorovou, maximálkou. Z jeho pravej strany vchádzal do vozovky trefotér naplnený hlinou, ktorý tlačil muž s oveľa pravdepodobnejším menom . Hektorovi bol zobraný dych a preto sa venoval viac poklesu kyslíka vo svojej krvi než riadeniu svojho vozidla. Karol vedel, že ulička, ktorú križuje je jednosmerná preto neočakával nepravdepodobné. Popiskoval si pesničku (ktorej názor autor nebude uvádzať, aby sebe ani čitateľovi nevpustil do hlavy zvukového červa) a smelo, takpovediac bez bázne a hany, vstúpil do vozovky. To čo nasledovalo bolo zrejmé nie len absolventovi vysokej školy života.
Bum.
Následky boli neblahé. (Teda nie úplne, ale k tomu sa dostaneme neskôr.) Tretofér sa prevrhol a jeho obsah sa vysypal na vozovku. Hlavnú cestu druhej triedy.
Predošlá veta by sa mohla zdať ako úplne nepodstatná, ale autor cíti potrebu ju napísať. Nie je ochotný sa tejto vety zbaviť ani po niekoľkonásobnom prečítaní celého textu. Ani po dobre mienených radách skúsenejších autorov. Dokonca ani po vyhrážkach rozchodom zo strany jeho dlhoročnej manželky.
Ako sa už stihlo stať tradíciou vraciame sa späť.
Rozsypaná hlina na hlavnej ceste druhej triedy (autor je tvrdohlavý) spôsobila jej znečistenie. To aktivovalo okamžité vygenerovanie jej sťažnosti, čo malo za následok automatický príchod dronovej policajnej hliadky. Tá skonštatovala porušenie pravidiel cestnej, vlakovej, lodnej, ponorkovej, leteckej, kozmickej a inej premávky. Na vine bol traktor. Ten sa pokúsil brániť argumentom, že on len vykonával pokyny svojho vodiča Hektora, o ktorom robotickí policajti zistili, že sa volá Ignác. Čo bolo mimochodom oveľa pravdepodobnejšie. Zásadný zvrat, ale nastal pri Karolovi. Ten sa totiž v skutočnosti volal Peter.
To bolo viac-menej rovnako pravdepodobné ako Karol, ale odkiaľ to, do výpustného otvoru, má autor vedieť? Lebo o autora si každý otrie hubu. Prečo si to napísal takto, mohlo to byť takto, alebo takto? No tak to napíš, napíš to no! Tá di , dádi di, dá. To je konec!
Nie, nie ešte nie je koniec, to len to autorove, veď viete. Už prichádza to čo očakávate, vraciame sa späť.
Diskusiu s traktorom policajti ukončili ultimátnou otázkou, či by traktor skočil do studne keď by mu to jeho vodič prikázal. Traktor začal vypočítavať pravdepodobnosť, či by taký príkaz vykonal a prišiel k záveru, že by to bolo oveľa menej pravdepodobné než to, že nepravdepodobný Hektor na traktore narazí do trefotéra, ktorý tlačí oveľa pravdepodobnejší Karol.
Len, aby sme veci uviedli na pravú mieru. Peter mal staršieho brata Karola, takže zasa až taký prešľap to nebol. A napokon ani Hektor nebol až taký nepravdepodobný. Teda presnejšie, zrejme u autora došlo k nejasnému asociačnému skoku, ktorý následne vysvetlil Ignác. Ten povedal, že si dlhý čas pri poľných prácach krátil čítaním knihy Hector Servadac. To, že autor použil fonetický prepis mena by mu azda mohlo byť odpustené. Lenže autor, hoci je založením optimista, v zásade je realista a teda radšej ani nedúfa v zhovievavosť. Už uplynula pomerne dlhá odbočovacia časť a my sa musíme vrátiť späť. V zásade nemusíme, ale väčšina čitateľov má obsedantnú potrebu všetkému porozumieť a je úlohou autora, aby to zabezpečil. Teda nie vždy, a nie príliš a zasa ani nie málo, iba tak primerane. A nie priveľmi polopate, ale zase ani nie tak, aby tomu ani sviňa nerozumela. Jednoducho tak akurát.
Po poslednom odstavci je jasné, že autor dosiahol metaúroveň zabiehavosti svojej mysle.
Vraciame sa späť, späť.
Traktor po primerane dlhom zvažovaní uznal svoju chybu a dobrovoľne navrhol, že znečistenú hlavnú cestu druhej triedy nie len, že okamžite vyčistí, ale príde aj každý párny utorok v nepárnom mesiaci a každý nepárny štvrtok v párnom mesiaci urobiť jej preventívne čistenie. Bude tak robiť až do doby kým mesiac sedemkrát vstúpi do splnu. Policajti spísali zápisnicu. Ospravedlnili sa hlavnej ceste druhej triedy za nepríjemnosti a vyjadrili svoju nádej, že týmto bude celá záležitosť ukončená. Karol odniesol trefotér do šopy. Hektor sa tešil, že jeho astmatický, dychberúci záchvat, bol nárazom razom preč. (Ak by si čitateľ náhodou nespomenul, tak autor vyššie v texte naznačil, že zrážka nemala len neblahé následky.)
A to je už asi aj všetko. Mohla by ešte vyvstať otázka, či bol pôvod hliny v Karolovom trefotéri určite irelevantný. Aby sme uspokojili čitateľa odpoveďou, tak môžeme uviesť, že hlina pochádzala z hrobu, ktorý Karol kopal. Posledná vec, ktorú potrebuje autor v závere dodať je, že jeho vzťah k hlavným cestám druhej triedy je od detstva výsostne pozitívny. Dúfa, že svojim fiktívnym príbehom nenaplnil skutkovú podstatu žiadneho priestupku či prečinu voči akejkoľvek hlavnej ceste druhej triedy. A tiež, že nebral jej meno do textu ani náhodou nadarmo.

Multy

Multy
Autor, mentor, traktor

Diskusia

Arcey
Neviem poriadne ani čo napísať. Autor sa snažil napísať humornú poviedku s minimom fantastických, či sci-fi prvkov a dôraz kládol hlavne na neustále odbočovanie k autorovi textu - otázka: načo? Niektoré veci mi boli absolútne nepochopené... prečo sa slovo dvadsaťpäť rozdeľuje písmeno medzera písmeno... ? Boli tam aj ďalšie chyby, dôsledok toho, že autor si text po sebe neskontroloval. Ten mišmas s menami je síce vysvetlený pomerne dobre, ale vôbec sa mi to nepáčilo, nemalo to žiadny efekt. Je jedno, či sa šofér traktoru volal Hektor, alebo Ignác. Keby to aspoň malo nejakú pointu, tak budiž. Dobré vety sa v poviedke striedajú s krkolomnými a ťažkopádnymi. Musím uznať, že to malo celkom dobrú atmosféru, ale v súčte predošlých vecí mi prišla poviedka nemastno-neslaná. Ale vôbec som neľutoval tých šesť minút, ktoré som strávil pri čítaní, takže autor môže byť spokojný, že jeho varovanie ma minulo.
02.11.2022
Martin Chabada
Tak neviem. Asi som mal poslúchnuť to varovanie. :-)
02.11.2022
Veles
No... nič moc. Veľa gramatických chýb, to odbočovanie ma iritovalo, príbeh tam aj bol? Nehovorím, ja sám som sem už pridal zopár dosť hrozných poviedok, no tie šokovali čitateľa dejom, nie jeho prevedením. Pripájam s k Martinovi, tiež som mal asi poslúchnuť varovanie.
02.11.2022
Olex
Ahoj,
nó, dúfam, že sa jedná o psychohygienu nejakého v e ľ m i m l a d é h o a u t o r a. Z obsahu poviedky kričí neschopnosť autora vyrovnať sa s kritikou. Myslím, že poviedka splnila účel. Určite strestala každého čitateľa, ktorý od nej niečo očakával. Na druhú stranu autor dokáže živo a s ľahkosťou vylíčiť príbeh. Škoda, že svoj talent nevyužil na napísanie nejakej zmysluplnejšej poviedky. Možno nabudúce:)
03.11.2022
Ray Janonoff
Budem extrémista - mne sa to pozdávalo, či už ako terapia, alebo pokus zaujať. V oboch prípadoch by som ale odbočky k autorovi prenechal nejakej postave - veď Karol/Peter je možno hrobár len preto, lebo sa nepresadil, nedocenený spisovateľ, ktorý práve pochoval všetky svoje rukopisy...
Aj absurdný príbeh písaný ako oddychovka môže zaujať, len tu sa dialo príliš málo. Prečo napríklad traktor neprizná, že je na strane autobotov a nezisťuje, prečo je tá irelevantná hlina napríklad práve z Rumunska? Ďalej to už pôjde samo.
03.11.2022
ama_rilla
Vo mne to trošku evokovalo snahu napodobniť Stopárovho sprievodcu... U mňa by to možno aj fungovalo, problém je ale v tom, že sa v príbehu prakticky nič nestalo. A to je trochu málo.
05.11.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.