„To je úžasné,“ rozprával nadšene doktor Zobadov. „Viete, nikdy by nás ani len nenapadlo, že Marťania, ak tí skutoční Marťania budú...“ Vedľa kráčajúci Marťan ktorému vraveli Sha´či-tara len zodvihol obočie.
Tento deň mal byť pre Sediaceho Havrana výnimočný. Jeho malá zverenkyňa konečne dosiahla potrebný vek, aby mohla byť konečne uznaná za právoplatnú členku kmeňa Zlomeného Zubu, prijať meno a zaradiť sa medzi dospelých. Podarilo sa jej zložiť zatiaľ všetky kmeňové skúšky a šaman bol na ňu hrdý. Už zostávala len posledná, aby mohlo dôjsť k rituálu zaradenia. Ona však meškala.