Asi každý pozná to porekadlo; keď sa nevšedné zážitky stanú príbehmi predávaný u posedenia. Neskôr sa stanu povesťami. Potom z nich budú mýty a až keď dozrejú, stanú sa z nich legendy. Avšak čím sa stanú ak sa z znenazdania vrátia k vám?
„Ako berú?“ spýtal sa ma.
„Nič mi nezobrali,“ ospovedal som nechápavo.
„To sa tak hovorí. Nikdy si o tom nepočul?“ spýtal sa a pri tom si odložil vedro a prút na mostík.
„Nie. Ja vlastne o chytaní rýb nič neviem.“
Je horúci augustový deň. Paľko a jeho šéf by si najradšej zašli na jedno chladené. Ale namiesto toho musia vyniesť klavír na druhé poschodie po zadnom schodisku divadla.
Hlava mi dunela ako po dvoch litroch červeného vína. V živote som nevypil také množstvo, ale tá bolesť bola neznesiteľná. Na spánky mi tlačila žeravá obruč a ja som vstával z postele ani storočný dôchodca. Nenamazané kĺby sa len ťažko rozhýbavali a pohyb po byte pripomínal skôr orientačnú chôdzu.