Tajomstvá lesa

Strážcovia už celé veky strážia les a chránia ľudí pred všetkým zlých, čo v ňom číha. Aleš však jedného z nich napadol, keď bránil svoju milú Lesanu, a narušil tak tento dlhoveký mier. Aj keď konal s dobrým úmyslom, musí niesť následky za svoje činy. Čo všetko musí vykonať, aby si znovu udobril les? A čo na to Lesana?
Panteón majstrov hrôzy
„Čo si to spravil? Prečo si napadol strážcu?“ opýtal sa nahnevane a zároveň i súcitne žrec nešťastníka, ktorému ošetroval rany.
„Ublížil by Lesane. Zahnal ju do rohu a chcel jej ublížiť. Keby som nič neurobil...“
Aleš nechcel ani pomyslieť, čo by bolo, keby nezasiahol. Ešte teraz mal tu strašnú scénu pred očami. Strážca, obrovská beštia rútiaca z lesa. Strašný rev, z ktorého tuhla krv v žilách, mráz sa rozliezal po tele a všetko svalstvo zrazu ochablo. Lesana, neschopná pohybu, zahnaná príšerou do kúta, bez možnosti úniku a navyše znehybnená strachom.
„Nič by sa jej nestalo! Čo som ťa nič nenaučil? To čo si urobil nebolo odvážne, ale hlúpe! Lesanu si tým len ohrozil. A nie len ju, ale hlavne seba! Strážca predsa na ľudí neútočí. Práve naopak, chráni nás pred všetkým zlým, čo sa nachádza v lese. Ktovie, aké nebezpečenstvo vám hrozilo, keď na vás tak vybehol.“
„Jediné nebezpečenstvo, pred ktorým nás mohol brániť, bol on sám! Nič iného tam nebolo! A tieto rany mi urobil on, žiadny lesný démon ani nič podobné!“
„Len sa bránil, pretože si ho napadol. Nemyslíš, že keby ťa chcel zabiť, bol by si už mŕtvy? A ktovie, čo tam na vás číhalo. Nebezpečenstvo nie je vždy vidieť na prvý pohľad. Skrytá hrozba je o to smrtonosnejšia, pretože ťa zastihne nepripraveného a bezbranného.“
Aleš mlčal. Je pravda, že ho tá beštia svojimi parohmi len odhodila, aj keď mu určite mohla spraviť niečo oveľa horšie. Oproti obrovskej hore mäsa, väčšej než žrecova chyža, nemal Aleš najmenšiu šancu. Stále si však nebol istý tým, že by sa ho strážca snažil chrániť.
Starcovi neušli pochybnosti v Alešových očiach. „Povez mi ešte raz, ako sa to stalo. Niečo nám mohlo uniknúť. Čo vlastne Lesana robila za hranicou? Prečo prekročila potok? Veď vám dookola opakujem, že chodiť na druhú stranu je nebezpečné.“
„Ja neviem. Prechádzali sme sa popri potoku. Ja som potreboval... Potreboval som sa vymočiť, tak som ju na chvíľu nechal samú. Len na chvíľu! A potom som začul ten strašný rev a Lesanin výkrik. Ihneď som sa rozbehol tým smerom. A tam tá príšera... “
„Strážca.“ napomenul ho žrec. Nemal rád, keď strážcov nazývali „príšerami“. Len on vedel, čo sú v skutočnosti zač a čo všetko museli obetovať, len aby chránili les a všetko, čo je jeho súčasťou. A oni boli súčasťou lesa rovnako, ako hociktorý iný tvor v ňom. Ľudia vedeli len málo z toho, za čo všetko môžu byť strážcom vďační, ale i to málo stačilo na to, aby ich mali v úcte.
„Strážca.“ opravil sa Aleš. Žreca si vážil a nechcel si ho rozhnevať.
„Musím sa o tom porozprávať priamo s Lesanou. Neskôr za ňou zájdem. Poviem jej, že ťa môže navštíviť.“ dodal žrec, pretože videl na mladíkových očiach, že ho osud Lesany trápi viac, ako jeho vlastné rany.
„Môžeme ísť s tebou, dokážem sa postaviť na nohy.“ vychrlil zo seba Aleš a hneď sa začal dvíhať z lôžka. Túžil vidieť Lesanu. Chcel vedieť, že je v poriadku.
„Nie!“ dôrazne ho zarazil žrec. „Ešte si ťa tu chvíľu nechám. Navyše sa s tebou potrebujem porozprávať ešte o jednej záležitosti. Nech už boli tvoje úmysly akékoľvek, napadol si strážcu.“
„Ale veď strážcovi sa nič nestalo, čo sa nedá povedať o mne. Ja som ten, ktorý je na lôžku a lieči si rany!“ oponoval Aleš. Svojím útokom možno na chvíľu upútal jeho pozornosť, ale nijako vážne mu neublížil. Alešov útok pre obrovského tvora nepredstavoval žiadnu hrozbu. Preňho to bolo ako uštipnutie komára – otravné, ale neškodné.
„To, že strážca nie je vážne ranený, nemení nič na tom, že si ho napadol. Mohol si tým rozhnevať duchov lesa a les si veru nechceme znepriateliť. Musíme sa uistiť, že je stále na našej strane. Ak nie, musíme si ho rýchlo udobriť, inak sme všetci v nebezpečí – zvlášť ty a Lesana.“
„Nechcel som Lesanu ohroziť, chcel som jej pomôcť!“ obhajoval sa Aleš. O seba sa nebál, ale vystaviť nebezpečenstvu Lesanu bolo to posledné, čo by si prial.
„Veď ja viem, že si to neurobil so zlým úmyslom. Čo sa stalo, stalo sa. Otázkou však je, ako budeš čeliť následkom svojich činov. Zatvoríš oči pred problémami a skúsiš im utiecť, alebo sa im postavíš čelom a pokúsiš sa všetko napraviť?“
Aleš nevedel, čo má žrecovi odpovedať. Samozrejme, že by sa rád pokúsil všetko napraviť. Ale ako? Čo mohol robiť? Skutok predsa už nešiel odčiniť.
„Porozprávam sa s duchmi.“ pokračoval žrec po tom, čo Aleš bez slova prikývol. „Zistím, či sa les hnevá a ak áno, ako si ho môžeme udobriť. Bude však potrebná obeť a taktiež by veľmi pomohlo, keby si bol súčasťou rituálu. Si ochotný mi pomôcť a urobiť čo bude treba?“
„Samozrejme!“ súhlasil horlivo. „Pomôžem ako budem môcť.“
„To rád počujem. Avšak predtým než začneme musím vedieť, ako ďaleko si v prípade potreby ochotný zájsť. Akú veľkú obetu si ochotný podstúpiť, aby sme si udobrili les?“
„Aby bola Lesana v bezpečí? Spravím hocičo!“
Lesana sedela pri brehu potoka a pozerala na miesto, kde to všetko začalo. Sama nevedela, prečo sa tam vrátila. Nemala na toto miesto príjemné spomienky, ale i napriek tomu sem chodila každý večer. Cítila, akoby ju niečo k tomuto miesto priťahovalo.
Spomínala na ten večer, keď prekročila potok. Na rozzúreného strážcu, rútiaceho sa z lesa priamo na ňu. Ako zahnaná do kúta cítila na sebe jeho horúci dych, ktorý ju zbavil všetkej odvahy. Na ten hrozný rev, ktorý jej odobral zo svalov všetku silu a znemožnil jej akýkoľvek pokus o útek. Na Aleša, letiaceho vzduchom, keď ho strážca svojimi parohmi odhodil do potoka.
„Ach, Aleš...“ zabedákala nahlas a z očí jej začali tiecť slzy.
„Mňau!“ ozvalo sa kúsok od nej.
„Drapko!“ prekvapene zvolala Lesana. Na uslzenej tvári sa jej objavil jemný úsmev, keď zbadala čierneho kocúra, kráčajúceho smerom k nej.
„Nesmieš sa ku mne takto zakrádať! Vyľakal si ma!“ vynadala mu, keď ho brala do náruče. Bola však rada za jeho prítomnosť.
Lesana mala kocúra rada. Pomenovala ho Drapko, kvôli jeho ostrým pazúrikom. Často jej robil spoločnosť, keď sa bola prejsť popri potoku do lesa. Vlastne na druhú stranu chodila len kvôli nemu. Kocúr sa totiž veľmi bál vody a odmietal sa priblížiť príliš blízko k potoku.
Raz ho zobrala do náruče a pokúsila sa ho preniesť cez vodu, aby si ho mohla vziať domov. Kocúr totiž nemal pána, ale žil si divokým životom v lese. Lesana si ho chcela prisvojiť a dať mu domov. Ten jej však ukázal ostrosť svojich pazúrov, vymanil sa z jej zovretia, utiekol do lesa a pár dní sa jej neukázal. Odvtedy ho radšej chodila len navštevovať a nepokúšala sa divoké zviera skrotiť.
Teraz bol však kocúrik krotký a prítulný. Spokojne priadol, keď ho Lesana škrabkala za ušami. Malá guľôčka chlpov jej na chvíľu pomohla zahnať smútok a upriamila jej myšlienky iným smerom. Rozptýlenie však nevydržalo dlho. Spomienky na Aleša sa vrátili a jej oči sa znova zaplnili slzami.
Lesana si to nevedela odpustiť. Len kvôli nej sa Aleš vystavil takému riziku. Snažil sa ju ochrániť a takmer ho to stálo život! Ona mohla za to, že sa musel niekoľko dni zotavovať na žrecovom lôžku. Keby vtedy neprekročila potok, nič z toho by sa nestalo.
Alešov pobyt u žreca na lôžku však nebolo to najhoršie, čo Lesana spôsobila. Kvôli nej napadol strážcu! Každá bytosť v lese mala strážcov v úcte – tak ich to učil žrec. Napadnúť jedného, to bolo proti všetkému, v čo verili. Aleš to však kvôli nej urobil a teraz za to niesol následky.
Keď tú správu počula prvý krát, odmietala sa s tým zmieriť. Snažila sa Aleša prehovoriť, aby to nerobil, ale on bol neoblomný ako skala. Stále len opakoval, ako musí odčiniť čo spravil a že to robí pre jej bezpečie. Darmo ho presviedčala, že sa nebojí žiadneho nebezpečenstva, ak ostane s ňou. On sa však nenechal obmäkčiť jej prosbami či plačom.
Nakoniec na neho nakričala, nech si teda ide a opustí ju, keď ju nemiluje. S hnevom, ktorý prekrýval slzy v jej očiach, od neho odišla a už sa nevrátila. Teraz toho ľutovala, pretože to boli posledné chvíle, ktoré spolu strávili, kým ju navždy opustil.
„To, že Aleš daruje sám seba lesu, je od neho veľká obeta, ale taktiež je to preňho i obrovská česť. Nie každý má možnosť stať sa dieťaťom lesa a osobne slúžiť strážcom. Tak či onak, ja ho k ničomu nenútim. Je to jeho voľba.“ povedal jej žrec, keď sa ho snažila po neúspechu s Alešom prehovoriť, aby mohol Aleš zostať.
„Ak chceš vidieť Aleša, môžem ti pomôcť.“ ozval sa odniekadiaľ neznámy hlas.
Lesana okamžite vyskočila na nohy a hľadala zdroj neznámeho hlasu. Nikoho však nevidela. Žeby sa jej to len zdalo? Začala už z toho všetkého blúzniť?
„Je tu niekto? Ukáž sa!“ zvolala rozhliadajúc sa okolo.
„Som tu, priamo u tvojich nôh.“ ozval sa hlas znova.
Lesanine telo ovládol strach a začala pomaly ustupovať. Teraz už vedela, odkiaľ hlas prichádza, ale vôbec ju to neupokojilo. Slová totiž prichádzali od jej malého čierneho kocúra Drapka.
„Neboj sa ma. Nechcem ti ublížiť. Chcem ti pomôcť.“ snažil sa kocúr upokojiť vystrašenú dievčinu.
Lesana tam chvíľu len tak stála. Pozerala na hovoriace zviera a snažila sa upokojiť. Bola vystrašená, zmätená, ale z nejakého dôvodu vôbec nemyslela na útek. Nebolo to ako vtedy so strážcom, keď jej strach nedovolil hýbať sa. Toto bolo iné. Mala strach, ale zároveň chcela i ostať a zistiť viac. Čo ak naozaj vie niečo o Alešovi?
„Ty... Čo si zač?“ odvážila sa nakoniec prehovoriť.
„Priateľ.“
„Ty... Ty si démon?“
Lesane sa zrazu v hlave vynorila spomienka z toho osudného dňa, keď ju napadol strážca. Veď Drapko tam bol s ňou! Držala ho predsa v náručí. Čo ak strážca vôbec nechcel napadnúť ju, ale jeho? Čo ak ju len chcel chrániť pred démonom z lesa?
„Som priateľ. Chcem ti pomôcť. Vidím, ako smútiš kvôli Alešovi. Môžem ťa za ním zaviesť. Je v nebezpečí, ale ty mu môžeš pomôcť.“
„Aleš je v nebezpečí?“
„Strážcovia. Žrec vás klame. Nie sú tí, za ktorých ich považujete. Majú Aleša a chcú z neho urobiť jedného z nich. Premena už začala.“
„Aleš? Premena? Aká premena? Vôbec ti nerozumiem...“
„Chcú z Aleša urobiť jedného z nich. Len ty mu môžeš pomôcť. Ja sa strážcom postaviť nemôžem, tebe však neublížia.“
Lesana bola zmetená ešte viac ako predtým. Jeho slová nedávali zmysel. Už len to, že sa rozprávala s kocúrom, bolo pre ňu psychicky náročné. Ale ten navyše tvrdil, že je Aleš v nebezpečí.
„Nerozumiem... A prečo mi vlastne chceš pomôcť?“
„Pretože moju pani Rosálku väznia tiež.“
Kocúr a dievčina kráčali lesom. Noc bola jasná, hviezdy i strieborný mesiac im osvecovali cestu. Už boli hlboko, kam by sa bežný človek neodvážil. Tento les patril duchom lesa a ľudia, s výnimkou žreca, sem nechodili. Drapko ju však viedol ďalej, ešte hlbšie do lesa. A Lesana ho nasledovala.
Stále nevedela, či má kocúrovi, či démonovi, či čokoľvek už Drapko bol, veriť. To, čo jej tvrdil, bolo proti všetkému čo ich žrec učil a čomu celý život verila. Láska k Alešovi však zvíťazila nad jej strachom, neistotou a pochybnosťami. Nevedela, či jej Drapko hovorí pravdu, musela si to však overiť.
„Už sme skoro na mieste.“ oznámil Drapko a zastal.
„Tak prečo stojíme?“ čudovala sa Lesana.
„Už sme príliš blízko. Musím sa preto uistiť, že keď ťa budem musieť opustiť, urobíš správnu vec.“
„Čo tým myslíš?“ čudovala sa Lesana. Nepáčilo sa jej, že ju chce Drapko nechať samú uprostred lesa.
„Pôjdem s tebou tak ďaleko, ako len budem môcť. Je však len otázkou času, kedy ma strážcovia nájdu. Teba nechajú prejsť, nemôžu ti ublížiť. Ja sa však až do svätyne nedostanem. Keď k tomu dôjde, musíš ísť ďalej a o mňa sa nestarať. Musíš pomôcť mojej pani Rosálke a taktiež Alešovi.“
Lesanu naplnil náhly príliv sympatií ku kocúrovi a nedôvera sa vytratila. Vedel, že kráča priamo v ústrety nebezpečenstvu, no pre svoju pani bol ochotný to riziko podstúpiť.
„Môžem ísť sama. Stačí ak mi vysvetlíš ako...“ skúsila navrhnúť Lesana, no kocúr jej nedovolil vetu dokončiť.
„O mňa sa neboj, viem si poradiť. Strážcovia sa ma snažia dostať už dlho a stále neuspeli. Navyše, ešte si nepočula, že mačky majú deväť životov?“
Drapko nečakal kým Lesana zareaguje. Namiesto toho sa rozbehol do lesa a Lesana musela bežať za ním, aby sa nestratila v tme.
Netrvalo dlho a Drapkove slová sa naplnili. Obaja kráčali po vyšliapanom lesnom chodníčku, ktorý mal viesť priamo k svätyni. Zrazu Drapko zastal a spozornel. Zdalo sa že načúva a pátra očami v tme, keď znenazdania vystrelil ako šíp opačným smerom.
Lesana ostala prekvapená, no o chvíľu sa z miest, kde sa kocúr predtým pozeral, ozval vzdialený dupot. Hluk silnel. Bežiaca bytosť, ktorá ho vytvárala, sa rútila priamo k nej, až sa napokon zjavila priamo pred ňou.
Strážca zastal, otočil hlavou a pozrel sa priamo na Lesanu. Tá zmeravela strachom, ale nevykríkla. Len tam tak stála a hľadela netvorovi do očí. Tých pár sekúnd jej pripadalo ako večnosť. Po chvíli však strážca niečo zavetril. Odvrátil z nej svoj zmrazujúci pohľad a rozbehol sa do lesa po Drapkovej stope.
Lesane nejaký čas trvalo, kým znova pozbierala odvahu. Ďalšie stretnutie so strážcom z nej akoby vysalo všetku silu a odhodlanie kráčať ďalej. Navyše bez Drapka sa cítila v lese stratená a sama. Potom si však spomenula na jeho slová, ktoré jej dodali odvahu. Musí predsa pomôcť Alešovi i Rosálke!
Lesane stačil jediný pohľad, aby vedela, že je na mieste. Lesný chodník ju doviedol až do údolia, kde nepochybne ležala svätyňa. Vyzerala však úplne inak, ako si ju v mysli predstavovala. Uprostred bolo krištáľovo čisté jazero, z ktorého akoby vyžarovalo vlastné svetlo. Ako keby mesiac zostúpil z oblohy a ukryl sa na jeho dne.
Lesanin pohľad však najviac priťahoval stred jazera. Ležal tam ostrovček, na ktorom vyrastal strom gigantických rozmerov. Bol taký obrovský, až mala Lesana pocit, že jeho konáre siahajú až k oblohe. Niečo podobné nikdy v živote nevidela. Bola tak ohromená, že takmer zabudla, prečo sem vlastne prišla. Našťastie ju však zo zasnenia prebudil detský hlas.
Vôkol sa rozliehal detský spev. Lesana sa ihneď spamätala a vybrala sa za ním. To, čo našla, ju však prekvapilo ešte väčšmi, než mesačné jazero, či obrovský strom rastúci k nebesám.
Bola to veľká drevená klietka, tvorená koreňmi stromu vyrastajúcimi zo zeme a poprepletanými medzi sebou. A tam, uväznené vo vnútri, spievalo malé dievčatko. Bosými nôžkami poskakovalo po machu a vôkol neho tancovali motýle a svetlušky.
„Rosálka?“ oslovila ju ohromená Lesana.
Dievčatko ihneď prestalo spievať a pozrelo sa priamo na ňu.
„Si Rosálka? Ja som Lesana. Poslal ma Drapko. Ehm, čierny kocúr...“
„Počuli ste priatelia?“ rozosmialo sa dievčatko a dalo sa do tanca. „Lesana! A poslal ju náš priateľ! Ona nám pomôže! Pustí nás von! Znova budem voľná behať lesom...“
Lesana sa len pozerala na tancujúcu Rosálku a usmievala sa. Nevedela, čo si ma o zvláštnej situácií myslieť, ale tešilo ju pozerať sa na nefalšovanú detskú radosť. Potom si však spomenula, prečo je tu a znova sa jej prihovorila.
„Rosálka, Drapko hovoril, že sem strážcovia priviedli aj môjho priateľa Aleša a chcú mu ublížiť. Nevidela si tu ešte niekoho?“
Veselé dievčatko hneď prestalo tancovať a pozrelo sa Lesane do očí. Potom vystrela ruku a prstom ukázala smerom za seba k hromade machu a húb.
Lesana najprv nechápala, čo po nej dievčatko chce. Potom sa však pozrela pozornejšie. To čo zbadala, jej vyrazilo dych. Podlomili sa jej kolená, zrútila sa na zem a z očí jej vytryskli slzy. V tom, čo považovala len za mach a huby, spoznala Aleša. Alebo skôr niečo, čo bývalo Alešom. Telo mu okrem machu a húb pokrývala aj srsť a z hlavy mu začínali rásť parohy.
„Čo mu to urobili?“ vzdychla Lesana.
„Strážcovia chcú z neho urobiť jedného z nich.“ vysvetlila Rosálka. „Premena už začala. Nie je však dokončená, ešte stále jej môžeme zabrániť. Stačí ak ma pustíš.“
„Ale ako?“ opýtala sa Lesa, pretierajúc si pri tom nešťastné oči a snažiac sa osušiť si slzy. „Ako ťa mám oslobodiť? Ako mám preťať také hrubé korene?“
„Samé má musia pustiť. Ťať do nich nesmieš – musíš ich presvedčiť. Iba krv strážcov má tu moc.“
„Krv strážcu?“ nechápala Lesana. Ako by taká drobná dievčina ako ona mohla získať krv obrovského netvora?
„Krv strážcu.“ zopakovalo dievčatko. „Tú však našťastie máme. Tvoj kamarát Aleš! Ešte nie je úplne jedným z nich, no ich krv mu už prúdi žilami. Už má tu moc!“
„Ale je to môj priateľ, nechcem mu ublížiť!“
„Stačí malá kvapôčka, aby sa korene napili a samé nám cestu otvoria.“
Lesane sa stále nepáčilo, že musí zraniť svojho milého Aleša, ale pristúpila na to. Bola to predsa len jediná nádej, ako ho zachrániť. Vzala preto ostrý kamienok, pristúpila k ležiacemu telu a porezala ho do prsta.
„Daj ochutnať krv koreňom.“ radila jej Rosálka, celá nedočkavá, kým opustí klietku.
Lesana ju poslúchla. Otrela Alešovú krv zo svojich rúk o kôru koreňov, ktoré tvorili mreže Rosálkinho väzenia. Ta sa ihneď vpila dovnútra a korene sa začali pomaly sťahovať späť do zeme.
„Voľná! Rosálka je voľná!“ zaradovalo sa dievča a dalo sa do tanca.
„Teraz pomôžeš Alešovi?“ pripomenula jej Lesana sľub, ktorý jej dala.
Rosálka nachvíľu prestala tancovať a prikývla. Potom veselým krokom priskackala k Alešovi, zohla sa k nemu a ostrými pazúrmi mu rozsekla hrdlo.
Lesana vykríkla hrôzou. Alešova krv vystriekla smerom nahor a zafarbila mach do tmava. Rosálka sa celá červená od krvi dala znovu do tanca. Lesana s plačom a zdesením volala Alešove meno, zatiaľ čo lesný démon s telom nevinného malého dievčatka radostne poskakoval okolo, smial sa a veselo si pospevoval:
„Červené kvapky padajú, krvavá je rosa. Voľná už je Rosálka, tancuje v machu bosá!“

Matej Klago

Matej Klago
Hakuna Matata!

Diskusia

Veles
Páčilo sa mi to. Rád by som vedel ako tí Strážcovia vyzerajú, ale je lepšie že každý si ich môžme predstaviť po svojom. Videl som tam nejaké chybičky v priamej reči, keď si ju ukončoval bodkou a nie čiarkou, ale to je asi všetko. Možno by som pridal trocha viacej opisov, inak asi nemám čo dodať.
11.11.2021

Lukáš Polák
Pekný, aj keď dosť predvídateľný, príbeh. Bavilo ma to čítať a čakal som vyuzlenie (či teda bude totožné s tým, čo som očakával). Teším sa na ďalšie diela.
11.11.2021

ama_rilla
Ako plus hodnotím magickú atmosféru v lese, stret so strazcom, Rusalkou a zaver. Trochu som mala problém s tym že vo mne príbeh nevyvolal ziadne pocity :D keďže sme sa ani nestihli nejako spoznať s postavami, ich osud mi bol ľahostajný. Ale je to veľmi pekne napísané, čítalo sa dobre a ľahko , za mňa určite jedna z tých lepších poviedok :)
11.11.2021

Goran
Jéj, druhý hovoriaci kocúr v tejto súťaži :), hoci v tomto štvornohom beťárovi som sa trošku sklamal :(
Oceňujem tajuplnú, skoro mystickú atmosféru. Za to dávam véééľa bodov :) - bola pekne vykreslená. Príbeh plynul ako taká tajomná rieka... koniec bol mimoriadne predvídateľný, ale to mi nevadilo. Je to určite nadpriemerná poviedka, ale mne sa príliš nepáčil spôsob, akým bola napísaná. Na tom ešte treba popracovať. Je tam veľmi veľa opakujúcich sa slov a to ma brzdilo v čítaní - príklad: "...sa rútila priamo k nej, až sa napokon zjavila priamo pred ňou." A hneď za tým máš zas: "...priamo na Lesanu." Časticu "len" máš použitú toľkokrát, že by stálo za to spočítať ten výskyt. A potom - ohromne často duplikuješ už povedané. To potom nudí a točíme sa stále v kruhu a tak sa na veľa miestach dozvedáme to isté - zaútočil na nich strážca a nevedia prečo. Čitateľovi stačí informáciu povedať raz, max. dvakrát. Je mi jasné, že toto bola pre postavy kritická a nevysvetliteľná situácia, tak o nej rozprávali a premýšľali častejšie, ale stále zdôrazňovať už zažité je súčasť Tvojho štýlu, mal si to na viacerých miestach textu. Neviem ako to vnímajú ostatní čitatelia, ale spomaľovalo to inak pekné plynutie toho rozprávačského toku.
Napriek tomu to vôbec nie je zlá poviedka a bavila ma.
Na záver spomeniem jednu situáciu, ktorá na mňa zapôsobila (nechcene) komicky. Samozrejme, toto nevnímam ako negatívum, len si je dobré dať na takéto veci v texte pozor.
„Ach, Aleš...“ zabedákala nahlas a z očí jej začali tiecť slzy.
„Mňau!“ ozvalo sa kúsok od nej.
To iba ja som si predstavil zakrádajúceho sa a mňaukajúceho Aleša? :D Aleš, is that you, Aleš?! :D:D:D
11.11.2021

Aleš Horváth
Meno Aleš vzniklo z gréckeho Alexeín, čo znamená strážca, ochranca. Neskôr z neho vzniklo Alexej a rusi z neho spravili Alioša. A až niekedy koncom stredoveku sa udomácnilo v Čechách. Domnievam sa, že poľské Leszek(Lech) vzniklo z českej zdrobneniny Alešek.
Takže je nereálne aby v dobe žrecov existoval muž s menom Aleš, hoci by sa mi to páčilo.
Okrem toho čo spomenul Goran, dialógy sa mi zdali umelé, viacmenej bez emócií a nadnesené. A podobne ako meno hrdinu, nepatriace k dobe deja.
To že by bol koniec predvídateľný by nevadilo, skôr je problém ten, že bol málo dramatický ako väčšina textu. Nedalo sa oprieť ani o umeleckú stránku aj keď náznaky tam boli.
pre mňa jedna z tych horších tohto kola. potenciál tam je ale chcelo by to veľa preškrtať.
Goran, paradoxne viem pochopiť Aleša a má niektoré moje povahové črty. Ale určite som ako predloha nebol a ani kvôli mne sa tak hrdina nevolal.
11.11.2021

Matej Klago
Ďakujem všetkým za spätnú väzbu :)
Som rád za všetky postrehy, návrhy na zlepšenie, pozítívne aj negatívne reakcie.
Napríklad tá veta "...sa rútila priamo k nej, až sa napokon zjavila priamo pred ňou." už aj mne teraz trochu reže oči, len niektoré veci si človek uvedomí až keď ho na ne niekto upozorní :D Predtým som to mohol (aj prečítal) stokrát a nevšimol som si :)
To s tým pôvodom mena Aleš zase napríklad tak tragicky neberiem, dej sa odohráva vo fiktívnom fantasy svete, ktorý je trochu podobný tomu nášmu (keďže je ním inšpirovaný) a nie na území Slovesnka/Česka pred X storočiami, tak neviem prečo by mala byť chyba to, že sa na územie Česka dostalo meno Aleš až v stredoveku :)
Len preto, že som použil rýdzo slovanské meno Lesana a pre náboženskú autoritu som použil označenie žrec (pokojne som mohol použiť šaman, druid, čarodejník, kňaz, zaklínač alebo vymyslieť vlastné pomenovanie) to nemusí znamenať, že dej sa odohráva niekedy pred vznikom Veľkej Moravy na našom území :D Aleš aj Lesana sú proste mená, ktoré som zobral z nášho kalendára a hodili sa mi k prostrediu - napríklad Lesana do tej "lesnej" atmosféry :) vymyslel som len Rosálku :) To že Aleš znamená "ochranca" je celkom pekná šťastná náhoda :D
Pôvod mena by som považoval za chybu, ak by som písal nejakú alternatívnu históriu a naozaj sa odohrávalo na území Slovenska, alebo ak by to naozaj reazalo uši a nehodili sa k sebe (napr. Chosé, Dede, Francis, Janko a Ho Tchi Min :D )
Mňau :)
11.11.2021

Aleš Horváth
a ešte jedna nelogickost: Prečo by strážcovia nechávali Aleša počas premeny bez dozoru? Navyše blízko klietky s nebezpečným väzňom? podľa textu ich bolo veľa, aspoň jeden by mohol byť v blízkosti a dozerať či premena prebieha v poriadku.
takisto mohol žrec ísť vysvetliť, respektíve vyjednávať, keďže Aleš konal pudovo(Nomen omen) a stražcovi išlo o kocúra. takže mohli mu vymyslieť miernejší trest. Iné by bolo, keby videl Aleš v strážcovi milenca Lesany a zaútočil na neho, ale podľa textu sa len bránil.
mimochodom, kľudne v závere tam mohlo byť ako Rusalka odišla za kocúrom a zistilo by sa že sú frajeri.
Žrec inak prinášal obety na uzmierenie, takže sa mi to zdalo od žreca dosť alibistické, že jednoducho Aleša pustil k vode len tak. Teda ak nemal zálusk na Lesanu.
Podľa všetkého, ľudia ani netušili kde je hranica pokiaľ môžu ísť, čo je tiež dosť čudné. Toto je vec, ktorú by si ľudia určite povedali.
Navyše slovania(keďže spomínaš žreca tak ide o slovanov) boli lesným národom a les bol veľkým zdrojom či už dreva alebo jedla, takže ďalšia otázka je, ako mohli ľudia fungovať bez prístupu do lesa.
11.11.2021

Matej Klago
OK Aleš, tvoj názor :) Ja uznávam viaceré nedostatky čo tá poviedka má, ale tieto konkrétne čo ty píše mi "nelogické" neprídu.
Napr. ak by si pozorne čítal, zistil by si, že žrec Aleša len tak "nepustil k vode". Na začiatku nebolo jasné, kto sú strážcovia a odkiaľ sa berú - aj Drapko Lesane v podstate neklamal, aj napriek tomu že ju využil, keď jej hovril aby neverila žrecovi a že sa snaží premeniť Aleša na jedného z nich (aj keď zamlčal, že to robí z vlastnej vôle). Tu su teda dozvedáme, že strážcovia bývali ľuďmi, ktorí sa rozhodli slúžiť lesu, obetovať svoju ľudskoť, prekonať magickú premenu a strážiť les i ľudí pred lesnými démonmi. Žrec je jediný y dediny, ktorý vie, akú veľľkú obetu museli títo muži a ženy urobiť. Aj Aleša nenútil iba ho vyzýval aby prijal zodpovednosť za svoje činy a on tak urobil. Aleš bol jednou z tých "obetí lesu".
Potom to že nikto nestrážil Rosálku - jediným nepriateľom strážcov sú lesní démoni, a tí, ako vieš sa do "svätyne" nedostali (ako si videl pri Drapkovi keď upozorňuje Lesanu, že je bude musieť zachvíľu opustiť). Démoni tam proste nedokázali preniknúť, strážcovia ju bránili. Taktiež aj keby sa ku klietke dostali (čo je nemožné) tak len strážcovia (ich krv) ju dokázali otvoriť. Slabinou bolo to (ako je v príbehu ukázané), že Drapko Lesanu zmanipuloval (ľudí strážcovia nenapádali a mohli do svätyne) a že Aleš bol "oslabený" strážca, takže jeho krv tiež fungovala.
A nakoniec - títo ľudia sú slovanmi inšpirovaný, ale ako som už písal v predchadzajúcom komentári, nie sú to slovania :D Nikto taktiež netvrdí, že nechodia do lesa a fungujú bez dreva - len že žujú v súlade s prírodou a že nechodia do "zakázaného lesa" ktorý začína za potokom, lebo je to nebezpečné a varuje ich pred tým žrec. Isto si počul o množstve kultúr (či už skutočných alebo vymysledných) čo sa snažia žiť v súlade s prírodou, ale to neznamená, že najedia a nepoúživajú drevo omg :D Aj elfovia (napr.v pánovi prsteňov) majú luky z dreva, lovia a zbierajú drevo :) Aj druidi musia jesť :) Aj primitívne kmene využívajú čo im dá príroda, len prírodu neničia ako my v dnešnej dobe...
11.11.2021

Matej Klago
K tomu poslednému -> videl si Atelixa a Obelixa :D ? To síce nie je slovanská ale Galská kultúra, ale dobrý príklad :) Tam boli tiež Druidi ktorí boli takou náboženskou autoritou a ľudia ich uznáívali. Taktiež žili v súlade s prírodou. Taktiež mali les kde ľuďom zakayovali chodiť, mohli tam len oni.
Ale ynamenalo to že vôbec nepoúživali drevo? :D Že nejedli? :D Či kúril v kotli keď varil elixír sily? :D A ten "zakázaný les" asi nebol jedniný les v Gálii že? Inde ľudia mohli :D
11.11.2021

Veles
Ja by som mená a zasadenie ani neriešil, hodili sa mi tam všetky. To prečo ho nestrážili by som neriešil, ani to zasadenie. Mám rád keď si autor dá záležať a premyslí si všetko, najmä mená, ale nemám problém s tým ak sú tam mená z rôznych časových období.
11.11.2021

Aleš Horváth
matej, ak to neboli slovania, mal si toho žreca pomenovať inak a vysvetliť, ze ide o nejakého duchovného.
lebo na jednej strane tam otláčas slovanské znaky a potom keď tam niečo nesedí tak zrazu to slovania nie sú?
resp. aj mená vybrať neslovanske alebo ich zosúladiť s dobou/prostredím. ono je jedno či sa volajú Janko a Marienka, alebo Ľubana a Jasej. Ale problém je Janko a Ľubana či Jasej a Marienka. teda problém to nie je, ale pôsobí to rušivo.
Galovia boli kelti, preto sa ich duchovný volal druid a predstupeň druida bol vates.
Žrec, druid, ... - v podstate sa tieto pojmy dajú jednotne nazvať pojmom šaman, každý národ mal pre nich vlastné pomenovanie. u slovanov existoval aj pojem Vedomec(nepliesť so Sapkowského Witcherom) a mal iné poverenie ako žrec.
myslím si že každá kultúra prechádzala vývojom keď mala užší vzťah s prirodou. s tým problém nemám a to že tam mali prístup len vyhradeni ľudia je samozrejme. tam išlo o to, že v texte je to prezentované zakaždým inak (na začiatku nemôže nik do lesa a na konci môže bežný človek až do svätyne) a to tak, ako to vyhovuje tebe pri posune deja. to akoby na začiatku bol Aleš uprostred Matej a v závere by to bol Goran.
a to aké to je, musíš to ozrejmiť čitateľovi a držať sa toho po celý čas(alebo ak sa niečo zmení tak informovať čitateľa). lebo keď raz pomenuješ niekoho žrecom tak musíš rátať s tým, že ľudia to majú spojené so slovanmi a aj ostatné veci budú brať ako slovanské, či brať tú dobu ako historicky zasadenú do doby, keď existovali žrecovia. Proste ako keď napíšeš tráva, každý si predstaví zelenú trávu. v tvojom svete môže existovať fialová tráva, ale treba o tom informovať čitateľov aby o tom vedel.
11.11.2021

Matej Klago
Pozri, to stým zosúladení s dobou/prostredím sa už nechcem opakovať, lebo to bude nekonečná diskusia, ale proste si treba uvedomiť, že sa nachádzaš vo fiktívnom fantasy svete, kde si môžeš pomenovať ľudí ako chceš, neriešiš historický kontext. Samozrejme nejaká logika tam musí byť, stačí ak budú znieť ako z jedného kraja (čo znejú, sú slovenské :D ) Aleš mi (a vyzerá že i ostatným) tam nepôsobí rušivo (aj keď samozrejme je to subjektívne, vyzerá že tebe to rušivo pôsobí), je to tam dokonca jediné mužské meno tak nie je s čím porovnávať. Rušivé by pre mňa bolo, keby napr. v jednej odľahlej dedine ako tá v príbehu boli mená poskladané tak, že by bolo jasné, že nemôžu byť z jedného kraja (napr by tam bol Jean Cloude Van Dam, jeho sused Chosé, jeho syn Kim Chon-In a bratranec Chalres so synom Jankom Hraškom :D ) Takýto mix by sa mohol nachádyať možno niekde v nejakom rušnom prístavnom meste kde vzkvetá obchod a zbiehajú sa tam cudzinci, ale nie v malej dedinke v lese :) Alebo keby som aj vymyslel vlastné, ale nadal im logiku (napr. Vranoslava, Játrnička a Trnka by asi moc neladili s Abrtaxedamosom, Mrsivieusom a As Der Mahonom) :)
_
K tomu, že som mal žreca pomenovať inak. Už som písal, že sú to v podstate synonymá (len iné kultúry používali viac iné slovo). Kľudne to mohol byť kňaz, vedomec, čarodej, zaklínač, druid, rabín.... Keďže táto bol dosť inšpirovaná slovanmi, hodilo sa mi tam žrec. Z textu si myslim bolo jasne čo je žrec zač aj pre tých, ktorí to slovo v živote nepočuli - čitateľ je informovaný dostatočne.
Aj druidi sú z keltskej mytológie a pritom aj v X fantasy kde nie su kelti. Aj elfovia sú nejakí škriatkovia z germánskych bájí a pritom v koľkých sú fantasy? A ako rôzne sú vyobrazení, raz ako vznešený a múrdi, inde ako veselí škriatkovia (a to sú len 2 príklady :D je x variácii na elfov.... ). Napr. Tolkienoví elfovia asi nie sú ti istí, čo tí od Santa Clausa na severnom póle, že? :D Proste sa nimi niekto inšpiroval... Napr. ty si pod pojmom kňaz vybavíš asi toho "kresťanského", ale sú aj kňazi iných cirkví. Môže byť katolícky, evenjelický, pohanský... Samozrejme, majú aj iné synonymá - napr. ak si vygooliš to naše pekné slovo žrec, tak je definované ako "kňaz u pohanský slovanov". Kľudne som si mohol vymyslieť do nejakej poviedky vlastnú cirkev, úplne odlišnú, temnú... A jej duchovní predstavení by sa volali kňazi - lebo ľudia to slovo poznajú. Alebo by to mohli byť drujdi, rabíni, pastori... Alebo si môžem vymyslieť aj vlastné pomenovanie, trebars "habani" ale potom musím aj vysvetliť v poviedke čo to znamená (alebo to musí vyplývať z textu).....
_
V skratke - chcem len povedať, že keď sa niečím inšpiruješ (napr. kultúrou) tak to neznamená, že to okopíruješ (nemusíš z tej kultúry zobrať všetko, len nejaké rysy). AK v ďalšej poviedke vytvorím národ, nazvem ho trabrs "Variáni", budú používať krátke gliadiusy a obdĺžnikové štíty ako rimania, ale mená nebudú mať rímske ale napr. ako indiáni Sediaci Býk, Rýchly Šíp, Železná Ruka, Orlie Oko tak to bude ok --- zoberiem z rímskej kultúry ich zbrane, ale ostanú kultúru si upravím podľa seba :D A pre mňa za mňa môžem jedného z ich bohov pomenovať Veles :D Škaredé bude, ak poruším vlastnú logiku a Orlie Oko bude mať syna Fera :D
11.11.2021

Matej Klago
Asi by som to zrhnul slovami: "Zhodneme sa, že sa v tomto nezhodneme" :D
11.11.2021

Aleš Horváth
no lenže Aleš je meno české, aj keď v slovenskom kalendári mám tiež meniny. tu tvrdiš že si chcel mená slovenské a pritom o žrecovi tvrdiš že to už nemal byť slovan.
my sa nezhodneme práve preto, lebo každý vidíme problém inde.
cit :Alebo si môžem vymyslieť aj vlastné pomenovanie, trebars "habani" ale potom musím aj vysvetliť v poviedke čo to znamená (alebo to musí vyplývať z textu).....
no veď o tomto hovorím. alebo dať najavo ze to nie su slovania
aj keď v konečnom dôsledku ani nejde o to či sú slovania. išlo o ten les. a v tom sa menili pravidlá. to že som si vysvetlil na základe viacerých znakov že išlo o slovanov je irelevantné, ale chcel som poukázať na to, že ľudia museli v tej dobe koexistovať s lesom. o to viac že slovania napríklad využívali les aj ako úkryt v boji. to bol hlavný problém. na začiatku bolo zle že nesmeli ľudia prekročiť ani potok a už bolo zle a potom Lesana ide hlboko do lesa a stále nič. a pritom v oboch prípadoch kocúr s ňou, akurát že do svätyne už nemohol.
12.11.2021

Matej Klago
Ach, ja už neviem ako to napísať :) Ani jeden z nich nie je slovan, vidíš v texte nekde slovo slovan spomenuté? :D Nikde som nedal najavo že sú to slovania :D
Ty si proste zbadal slovo žrec (vieš že sa tak hovorilo slovanským kňazom) a vsugeroval si si, že to sú slovania. Pritom som si zo slovanskej kultúry zobral len toto pomenovanie ich duchovného... To mi už potom môžeš vytýkať aj to, že tam mám nejak príšerky nazvané "strážcovia" a pritom v slovanskej kultúre nie sú...
Môžeš vytákať Tolkienovi jeho trpaslíkov a elfov, môžeš vytýkať Warcraftu orských šamanov... Môžeš vytýkať Sapiowskému (ktorý sa tiež inšpiroval slovanskou kultúrou), že hľadal inšpiráciu aj inde (napr. Džinovia asi nie sú zrovna slovanskí)
Keby som písal fantasy na štýl "Slovania", (ten seriál čo tento rok bežal), že to naozaj slovania sú aj to má historický základ, tak vtedy by si mi mohol meno Aleš vytýkať :)
A stále nechápem čo je zle na tom, že nemohli prekročiť potok, že existovala časť lesa (hranicu tvoril potok) kde proste nechodili, lebo im to kázal žrec a lebo to bolo nebezpečné (sú tam lesní démoni). Môžem ti tu vymenovať stovky príkladov (či už z fantasy alebo reálneho sveta), kde to je podobne. Spomenutý Astelix a Obelix, kde si Obelix veselo behá po lese a loví diviaky, ale do zakázanho lesa kde môžu len Druidi nevkročí (až dokým ho do toho situácia nedonúti a nemá na výber). V Harry Potterovi tiež študenti nechodia do Zakázaného lesa, iba vo výnimočných situáciach s doprovodom, lebo je to nebezpečné a škola im to zakazuje (a aj tak sa tam Harry s kamošmi vyberie). V Pánovi prsteňov tiež hobiti z Rádovska nechodili do starého hvozdu - báli sa a hovorilo sa že stromy sa tam hýbu - ale aj tak sa tam Frodo s kamarátmi vypravil. Taktiež to neznamenalo že nepoúživali drevo, nebol to jediný les v okolí :D Ja si tiež veselo behám po lese, ale keď je tam plot a ceduľa "súkromný pozemok" tak tam väčšinou nejdem :D Proste v X prípehoch či kultúrach je nejaké miesto, kde ľudia nechodia pretože je to zakázané/straší tam/je to jebezpečné/je to posvätné miesto/dejú sa tam divné veci/kolujú o tom povery atď.
12.11.2021

Goran
Aká brutus vojna sa tu strhla, rúbeme do Maťa, rúbeme, ale jeho stromy v posvätnom lese to ustoja :D Nejaké nelogickosti aj mne vŕtali v hlave, ale vedel si si to dobre obhájiť a vysvetliť, Maťo, teraz k tomuto nemám výhrady, ale tie výhrady, čo som uviedol vo svojom komentári stále platia. Aleš rýpe ešte viac, ako to ja zvyknem :D ale to je aj dobre, aspoň sa môže rozprúdiť zaujímavá diskusia. Chápem jeho výčitky smerované voči menám a reáliám, ja sa skôr ale prikláňam k Tebe, Maťo. Ináč, Aleš - zaujímavý exkurz ku genéze mien, ja osobne sa rád hrám s menami a viem oceniť i umelé jazyky, to je fascinujúce na fantasy lit., tá kreativita, ten proces tvorenia. Autor je ako malý boh, ktorý vytvára vlastnú realitu. Len malý výlet k tomu, ako tieto veci vnímam ja:
Drapko - roztomilé, takto by som kocúrika i ja pomenoval :)
Aleš - to sa mi tu nehodí, predsa len je to meno prisilne spojené s konkrétnym historickým obdobím a konkrétnym národom. Viem si to vážne oveľa lepšie predstaviť pri texte, ktorý bude zasadený do českého novoveku.
Lesana/Rosálka - mená majúce síce silnú náväznosť k slovanstvu, ale môžu sa spokojne derivovať i do fantasy sveta. Evokuje to totiž spojitosť s prírodou, lesom, tzv. to primitívne, pohanské, prvotno-pospolné spoločenstvo, ktoré môže byť v podstate akékoľvek - koreň slova, viď. les. A Rosálka zas pripomína rusalku, prírodnú bytosť, lesnú vílu či niečo podobné. Tieto mená sa už hrajú s podvedomím čitateľa.
Označenie žrec sa aj mne silne a automaticky spája so slovanmi, napriek tomu to nemusí byť čisto "slovanské". Je v poriadku, keď je použité takéto označenie, slovanskou terminológiou inšpirované, ako označenie pre kňaza. Keby to bol iba "kňaz" je to azda najlepšie, lebo to je úplne univerzálne. Vo fantasy literatúre sa udomácnilo používanie napríklad druidov, ako Maťo spomína. Pritom nemajú nič alebo len máločo spoločné s historickými druidmi. Dlho, v podstate desaťročia, dominovalo fantasy literatúre názvoslovie, ktoré pochádzalo zo škandinávskych, germánskych, prípadne keltských mýtov a bájí, je to pochopiteľné, lebo vznikalo na západe a takéto výrazy boli prítomné v povedomí čitateľa, veď to bolo ich domáce prostredie. V poslednom čase, a logicky najviac v slovanských krajinách, začalo byť zas populárne čerpať z nášho bájoslovia. Robí to tak x poľských, ruských, ale aj trebárs českých a slovenských autorov. Už to zľudovelo. Takže ak sa v príbehu objaví šarkan namiesto draka, baba jaga namiesto čarodejnice, černokňažník namiesto temného mága, divožienka či rusalka či jezinka namiesto povedzme elfky, je to úplne v poriadku a môže/nemusí sa to odohrávať v slovanskom prostredí konkrétneho hist. obdobia. Náš problém je v tom, že tie "západné" výrazy sa už stali súčasťou kánonu fikčného fantasy sveta, zatiaľ čo, keď sa stretneme so žrecom, bohatierom, ohnivou saňou, stále predpokladáme, že to musí byť príbeh z nejakých ruských bylín. Nemusí.
Áno, ak robím historické fantasy ako napr. Červenák, musím si dôkladne naštudovať tie ktoré dejinné a mytologické súvislosti a odchýliť sa od nich tam, kde si to nežiada literárna fikcia je chyba, prípadne až diletantstvo. Ak ale robím čistú fantasy, ktorá sa odohráva v pseudo starovekom/stredovekom čisto imaginárnom svete, nie nejakej alternatívnej realite, no moje kulisy sú inšpirované slovanskými rozprávkami a povesťami, alá Sapkowski, je úplne v poriadku, keď s nimi nakladám tak, ako to robil Maťo.
Nie je ale pravda jedno: pokiaľ použijeme tak silne zafarbené a späté slová pre kňaza ako je rabín či trebárs farár, tak to je natoľko vzťažné na konkrétne náboženstvo, že jeho prevediteľnosť do sekundárneho úplne vymysleného fantasy sveta je nulová. Kánon fantasy dovoľuje použiť druida a analogicky k tomu aj žreca, hoci univerzálny "kňaz" či ešte lepšie vlastný, celkom nový, názov je najšikovnejší. Ale rabín či farár, to je EE!!! Celé zle, ako sa hovorí :D Treba rozlišovať nakoľko konkrétne či doslova špecifické, alebo naopak všeobecné je to ktoré slovo, a nakoľko silno je v podvedomí, alebo už nevedomí(?) späté s reálnymi pozemskými javmi.
Z tohto hľadiska mi nesmierne vadia anglikanizmy a anglicky znejúce mená. Ak si vymyslím rýdzo umelý fantazijný svet s vlastnými jazykom/jazykmi, ale vopchám tam Džona, Džeka, Bila, tak akútne treba obmedziť popkultúru a Netflix!
Z tohto hľadiska je Eddings čistý magor, že svojho rytiera pomenoval Sparhawk. To ako príklad za všetky. Znie to síce cool a chápem, že sa to ani do češtiny dosť dobre preložiť nedá, ale keď tam máte mená ako Thalesia, Rendor, Cimmura, a prásk! - do toho zrazu Sparhawk, tak sa za hlavu chytám a je mi za autora trápne. Ale dobre, dá sa to vysvetliť ešte tak, že to mal niečo ako bojové indiánske meno - Kopija jastraba či napríklad aj Moorcockov (to radšej neprekladať :D) hrdina Hawkmoon - čiže Jastrabí mesiac. Ale keď Čech alebo Slovák nazve svojho hrdinu Nighteagle, tak by som ho nechal na polienku dva dni kľačať pre výstrahu všetkým gýčiarom a nevkusníkom!
12.11.2021

Aleš Horváth
Goran, a mám ešte argument v neprospech Aleša. Zober si, že hlavný hrdina bude Goran, ty sa s ním stotožniš a najprv z teba spravia lesného mutanta a aj toho ešte podrežú. no ako by si sa cítil?
Goran, mne nevadí že to nie sú slovania, alebo že je tam žrec. to nie je žiadny problém. Slovanov som zatiahol omylom, lebo mi použité znaky naznačovali slovanov a tí by ako lesný národ veľmi ťažko fungovali bez symbiozy s lesom. Pôvodný problém bol inde - že na začiatku sa nemohli priblížiť k lesu, potom od polovice tam bola Lesana aj s kocúrom a zrazu Lesana mohla do svätyne, čo je výsada len zasvätenej osoby.
12.11.2021

Matej Klago
Áno Goran, s tým čo píšeš úplne súhlasím :) Približne to isté som sa snažil aj ja povedať... Ako je žrec "slovanský kňaz", tak je druid "keltský kňaz" a pritom sa pomenovanie druid nachádza v X fantasy, ktoré nemajú inak s keltami nič spoločné :) Proste sa autor keltmi išpiroval a tým autorom sa inšpiroval ďalší autor atď... Aj napr. "šaman" myslím pochádza od inuitov, a pritom sa to už teraz vo fantasy (aj vo svete) používa všeobecne ako nejaký "mág" ktorý vie hovoriť s duchmi. A keďže v tejto poviedke tí duchovní mali blízko k "lesu" tak sa mi tam najviac hodilo "druid" alebo "žrec" - druid je síce rožšírenejšie (keďže vo svetovej fantasy literatúry je asi viac ako slovenskej), ja som slovák a aj mená som použil slovenské v poviedke, tak sa mi tam viac hodilo žrec a priklonil som sa tomuto výrazu. Ako píšeš, napr. nejaký "rabín" by sa hodilo menej, aj keď vo svojej podstate je to tiež kňaz, ale menej sa to v ľuďoch spája s prírodou a viac s judaizmom :) Veľa vecí by som na poviedke upravil, keby som ju písal znovu (na základe spätnej väzby z komentárov) ale s týmito vecami čo písal Aleš proste nesúhlasím, tie by som nemenil - aj kedby som dopredu vedel, že mi dá menej bodov, tak pomenovanie žrec by som nechal lebo sa mi tam hodí :D
12.11.2021

Matej Klago
Aleš - k poslenému komentu - prečítaj si znova (nechem opakovať čo som už napísal) tie moje príklady s Astelixom a obelixom, hobitmi v starom hvozde a s Harry Potterom v zakázanom lese :)
Je tu spoločenstvo ľudí, žijú v lesnatej oblasti. Žrec ich varuje aby nechodili do určitej časti lesa lebo je to nebezpečné - z príbehu je jesné, že strážcovia ľuďom síce neublížia ale démoni áno. To že je niečo zakázané a nebezpečné neznamená, že to nemôžu porušiť. Tak ako Harry, Obelix i Frodo, aj Lesana (keďže je k tomu donútená, ma motiváciu riskovať a porušiť pravidlá, chce zachrániť Aleša) sa do lesa napriek varovaniam vyberie. Drapko ju k tomu takpovediac zmanipuluje, lebo vie, že do určitej časti tohoto lesa (do svätyne) má on veľmi malú, ba priam skoro nulovú, šancu sa dostať. V celom lese sa možno strážcom dokáže pomerne úspešne vyhýbať (aj keď i tam ho prenasledujú), ten celý neustrážia, ale ako si čítal, vchod do svätyne je strážený veľmi dobre. Zato Lesanu strážcovia nechajú pokojne prejsť, pretože ju nepovažujú za hrozbu.
12.11.2021

Aleš Horváth
Matej, ja viem o tvojom svete iba toľko, koľko mi ty prezradis. ja tie veci si nevycucam z prsta ani neviem čítať myšlienky z tvojej hlavy.
HP mal Zakázaný les, to je pravda, ale v knihe bolo spomenuté, že je zakázaný. čiže do textu bolo vhodné zakomponovať pár slovami, že iba časť je zakázaná kvôli svätyni.
lebo vznikne potom taký wtf moment, že človek nechápe že je zrazu niečo inak.
12.11.2021

Aleš Horváth
matej, ale ja nemám nič proti žrecovi. len na základe toho žreca som si to omylom spojil so slovanmi. to je vsio.
12.11.2021

Matej Klago
Áno, súhlasím, že to nemôže byť len v mojej hlave, že čitateľ má len toľko informácii koľko mu poskytnem. Problém je, že ja to tam všetko napísané vidím :) Preto som to aj tak obhajoval... Nebudem tu robiť úplný rozbor poviedky, už aj tak sa dosť rozpisujem :D, ale nejaké príklady ti dám :) Príklady:
--PRÍKLAD že žrec ich varuje aby nechodili za potok:
-"Čo vlastne Lesana robila za hranicou? Prečo prekročila potok? Veď vám dookola opakujem, že chodiť na druhú stranu je nebezpečné.“
--PRÍKLAD, že Drapko vie, že sa nemá šancu dostať do svätyne a preto to musí urobiť Lesana
-„Pôjdem s tebou tak ďaleko, ako len budem môcť. Je však len otázkou času, kedy ma strážcovia nájdu. Teba nechajú prejsť, nemôžu ti ublížiť. Ja sa však až do svätyne nedostanem. Keď k tomu dôjde, musíš ísť ďalej a o mňa sa nestarať. Musíš pomôcť mojej pani Rosálke a taktiež Alešovi.“
--PRÍKLAD že žrec vedel, okiaľ sa strážcovia berú a čo sú zač
-Nemal rád, keď strážcov nazývali „príšerami“. Len on vedel, čo sú v skutočnosti zač a čo všetko museli obetovať, len aby chránili les a všetko, čo je jeho súčasťou. A oni boli súčasťou lesa rovnako, ako hociktorý iný tvor v ňom. Ľudia vedeli len málo z toho, za čo všetko môžu byť strážcom vďační, ale i to málo stačilo na to, aby ich mali v úcte.
--PRÍKLAD že žrec Aleša len tak "nehodil cez palubu" ale že Aleš šiel dobrovolne slúžiť lesu (aj ked Lesane neprezradil že sa premení na jedného z nich, čo využil Drapko)
-„To, že Aleš daruje sám seba lesu, je od neho veľká obeta, ale taktiež je to preňho i obrovská česť. Nie každý má možnosť stať sa dieťaťom lesa a osobne slúžiť strážcom. Tak či onak, ja ho k ničomu nenútim. Je to jeho voľba.“
---
- „To rád počujem. Avšak predtým než začneme musím vedieť, ako ďaleko si v prípade potreby ochotný zájsť. Akú veľkú obetu si ochotný podstúpiť, aby sme si udobrili les?“
„Aby bola Lesana v bezpečí? Spravím hocičo!“
---
„Strážco via. Žrec vás klame. Nie sú tí, za ktorých ich považujete. Majú Aleša a chcú z neho urobiť jedného z nich. Premena už začala.“
12.11.2021

Matej Klago
Ale aj tak vďaka za hodnotenie a komentáre - aj keď sme sa vo väčšine asi nezhodli (predpokladám že ani hodnotenie nebude vysoké :D ) tak je dobré vedieť ako sa ostatným páči poviedka. S niektorými propomienkami súhlasím a posunú ma ďalej, s niektorými nie a zostanem si pri svojom :) Nuž, tak aby bol každý 100% spokojný sa asi nič ani napísať nedá, každému sa páčia iné veci :)
12.11.2021

Goran
To je v porááádku, jasné, sto ľudí, sto chutí. Ale dostali sme sa k jadru, Aleš tvrdí, že tam máš isté nelogickosti a naozaj to tak môže vyznieť (viď. štatút lesa ako tzv. "tabu" a (ne)prekročiteľnosť tohto zákazu). A naozaj to tak môže vyznieť... vieš si to ale pomerne dobre obhájiť. Možno ale až tu, dodatočne, v komentároch. Zaujímalo by ma, ako túto konkrétnosť vnímajú iní čitatelia. Len sme nečítali pozorne, alebo to vnímame ako chybu, alebo je to úplne v poriadku? Ako by sme sa zachovali na mieste hlavných hrdinov? A je možné sekulárneho, logicky a racionálne zmýšľajúceho človeka napasovať do správania a premýšľania ľudí s magickým myslením plného povier, iracionálna a symboliky? Ťažko povedať, a to je tiež jedna vec, ktorá mne osobne na mnohých súčasných fantasy príbehoch vadí. Ich protagistami sú absolútne typickí moderní ľudia z veľkomiest 21. storočia. Nie, ľudia žijúci v preindustriálnom magickom svete by mali úplne inú mentalitu. Povedzme si na rovinu, že náboženský zákaz by porušili len absolútne výnimočne a len keby išlo o život, najmä život milovaného. Prípadne by to ešte mohla byť nejaká čierna ovca kmeňa :) - vždy sa vyskytujú výnimky, čo idú proti prúdu. Tu je potom na mieste zamyslieť sa akí boli hrdinovia našej poviedky a či mali dosť silný motív. Podľa mňa mali, navyše Lesana bola zavádzaná kocourkom. Či to niekomu neštimuje, a zdá sa mu, že autor ohýba logiku svojho príbehu tak, ako sa mu to hodí, to je už vec druhá. Ako hovorím, som zvedavý i na názory ostatných čitateľov.
A, Aleš, nie, skutočne by som nechcel, aby môj menovec dopadol v príbehu takto :D ale vždy lepšie ako byť obeťou Velesovej ukrutnej krvavej pomsty... :D (viď. jeho Keď zhasne svetlo)
12.11.2021

Aleš Horváth
len ja neviem, kde je ten potok. či je na začiatku alebo prechádza cez les. a to mi z textu nevyplýva. v mojej hlave bol pred lesom, v tvojej prechádza možno časťou a môže byť niekde hlboko v lese blízko pred svatyňou. who knows.
12.11.2021

Aleš Horváth
Goran, tie motívy boli. to tu nikto nerieši. Takisto neriešim tabu, ani štatút lesa. jedine co riesim je nekompletnosť textu.
len hoci môže mať Matej pravdu, má bežne autor možnosť obhájiť sa? nie. proste má písať tak, aby nebol dôvod obhajovať sa.
12.11.2021

ama_rilla
Bože to čo je tu za súboj komentárov ? :D Veľa poviedok, príbehov atď má v sebe isté chyby, alebo veci, čo si čitateľ vyloží inak. Ja som napr tomu porozumela tak, ako písal niekde Matej, že ľudia mohli chodiť do nejakej časti lesa, za potok už nie. Aleš je čudné meno v tejto poviedke, ale nie je to historický román, je to fantasy poviedka, takže neviem, či má úplne zmysel sa zaoberať takýmito detailmi. Iné meno by tam možno pasovalo lepšie, ale popravde asi nikdy som sa nezamýšľala nad tým, prečo niekto dá svojej postave nejaké meno, pokiaľ to nie je zásadným spôsobom dôležité. Podľa mňa je táto poviedka dobrá, rušilo ma len povrchné spracovanie postáv, t.j. že absolútne som s nimi nedokázala súcitiť, ani si predstaviť, čo a či niečo prežívajú, chcelo by to väčšiu drámu (môj vkus). Ale veci, ktoré spomína Aleš, mňa osobne nevyrušili, páčila sa mi magická atmosféra príbehu. Škoda, že sme sa nedozvedeli viac o akte premeny.
12.11.2021

Baška
Z môjho uhlu pohľadu to bol zaujímavý príbeh, viem si predstaviť, že aj román alebo súbor poviedok v tomto štýle by našli svoje publikum :). Trošku mi chýbali opisy, ale to je len moja subjektívna potreba, mám rada, keď sa môžem ponoriť do odstavca šumiacich konárov stromu a podobne. Držím palce :)
13.11.2021

Terry Chrapúňzel
Príbeh dobrý, a dávam tomu jeden veľký lajk za kocúrika Drapka (Aaaaawww :3 ) ale rušili ma opakujúce sa slová.
Máš tam priveľa krát slovesá „je“ a „bol“. Pritom mnohé z tých viet sa dajú ľahko napísať aj bez nich, napríklad:
- Ja som ten, ktorý JE na lôžku a lieči si rany! / Ja som ten, čo sa musí lízať z rán.
- JE to jeho voľba. / Sám sa rozhodol.
- JE v nebezpečí. / Hrozí mu nebezpečenstvo.
- čo by BOLO, keby nezasiahol. / Čo by sa stalo, keby nezasiahol.
- BOLA tak ohromená, že takmer zabudla / Od úžasu takmer zabudla
- pomohlo by, keby si BOL súčasťou rituálu / pomohlo by, keby si sa zúčastnil rituálu.
Občas sa tam nakopí aj slovo „les“ (niektoré tie lesy sa pritom môžu úplne vyhodiť alebo nahradiť slovom "hora")
„Kocúr a dievčina kráčali LESOM. Noc BOLA jasná, hviezdy i strieborný mesiac im osvecovali cestu. Už BOLI HLBOKO, kam by sa bežný človek neodvážil. Tento LES patril duchom LESA a ľudia, s výnimkou žreca, sem nechodili. Drapko ju však viedol ďalej, ešte HLBŠIE do LESA.“
„Kocúr a dievčina kráčali LESOM. Noc BOLA jasná, hviezdy i strieborný mesiac im osvecovali cestu. Už prenikli do končín, kam by sa bežný človek neodvážil. Tento LES patril duchom a ľudia, s výnimkou žreca, sem nechodili. Drapko ju však viedol stále HLBŠIE do hory.“
Potom by sa zišlo prepísať aj pasáž, kde je po sebe dvakrát "snažiť" a "upokojiť"
...SNAŽIL sa kocúr UPOKOJIŤ vystrašenú dievčinu / chlácholil vystrašenú dievčinu
A ešte taký malý preklep - namiesto „zmetená“ (zmetená metlou z nejakého povrchu) má byť „zmätená“ (popletená, vykoľajená).
13.11.2021

Terry Chrapúňzel
Čo sa týka tej búrlivej diskusie, podľa mňa je fajn, keď autor ukotví príbeh pomocou reálií, vďaka ktorým vie čitateľ ľahko dekódovať, či ide o alternatívnu verziu skutočného sveta, alebo úplne vymyslený svet mierne inšpirovaný nejakou kultúrou.
Napríklad keď Geralt z Rivie príde do Vizimy – hlavného mesta Temérie, je nám jasné, že ide o vymyslené geografické názvy a príbeh sa odohráva v imaginárnom svete, v ktorom sa netreba rozčuľovať nad prípadnými anachronizmami.
Keď ale v Radhostovom meči Vlastislav volá do boja proti Prahe a Vyšehradu, vieme, že sa to odohráva na území Čiech a tam už človek určitú mieru historickej autenticity má právo očakávať, aj keď ide o fantasy.
13.11.2021

Aleš Horváth
Terry díky za tie bol, je, atď. pomôže to aj mne. Mne ktosi raz vysvetľoval, že ideálny rukopis slová "bol, mal" by text obsahovať nemal. a odkedy sa toho držím tak ľudia pristupujú inak k tomu, čo napíšem. samozrejme, ja som expert, ja si to dovržem iným spôsobom.
k tým anachromizmom: si neviem predstaviť Geralt Hufnágel, Geralt Konečný.... proste meno priezvisko. aj keď je to úplne vymyslený svet. teda malo by to zodpovedať dobe, v ktorej sa to odohráva. a nie do starovekého deja zasadiť novoveké meno iba ak by samozrejme hrdina cestoval v čase
13.11.2021

Anitram
Pekná poviedka, pekné prostredie, len koniec mi prišiel taký odseknutý. Mám rada prekvapivé konce, ale tu mi niečo chýba. A dosť mi vadili čechizmy: "Som tu, priamo u tvojich nôh." "Lesana najprv nechápala, čo po nej dievčatko chce."
15.11.2021

Kika sci-fi
Tvoj príbeh mal výborný dej,dobre si ho spracoval,nevedela som sa odtrhnúť z čítania,teda to bolo pre mňa zaujímavé. Bavilo ma to,ďakujem ,len tak ďalej
15.11.2021

Smrtislav Pierko
Tá diskusia je dlhšia ako samotná poviedka :D Takže som ju len tak popreskakoval a vopred sa ospravedlňujem keď napíšem niečo, čo tu už bolo rozoberané :D
Text bol dosť priamočiary. Hneď mi bolo jasné, že sa nachádzam v nejakej komunite žijúcej v blízkosti lesa obývaného mystickými stvoreniami. Zápletka bola priamočiara(čo nepovažujem za zlú vlastnosť) a dokázal som tak bez problémov a úplne prirodzene rozoznať zmenu scény aj keď nebola graficky zvýraznená. Ja osobne by som skôr vytkol príliš veľa vysvetlenia a hneď to vysvetlím. Keby Lesana nevedela, alebo keby jej nebolo tak úplne jasné, že Drapko je démon, mohli sa veci vyvíjať trošku ináč. Drapko by ju presvedčil aby mu pomohla a potom by jej navrhol, že on odláka strážcov, lebo je v tom šikovnejší a ona zachráni ich dvoch kamarátov. Čiže, keby nám nebolo tak silno vsugerované, že Drapko je démon, Rosálkin čin by bol o čosi menej predvídateľný a koniec mohol mať o to väčšiu váhu namiesto toho aby len vyšumel dostratena. Ale keď som to teraz po sebe prečítal, tak niekedy je lepšie nebrať radu od človeka, ktorý sa pravidelne stretá s nepochopením. Vetu "Veď je to tam napísané!" by som tiež veľakrát použil, ale keď musí človek vtip vysvetľovať, tak sa ten druhý na tom aj tak nezasmeje.
19.11.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.