Igor a Melanchomer

Senilný vedátor, hrbatý asistent a ďalšie dielo skazy pripravené na súťažnú účasť. Nie je isté či to spôsobí skazu, alebo vezme skazu. (Paródia?)

Ilustračné obrázky k spacenews - Inšpirované - Igor a Melanchomer Disclaimer

Nad istým pochmúrnym sídlom istého diabolského, ale zaiste i šialeného vynálezcu, sa zmrákalo, dodávajúc miestu zlovestnú atmosféru. V jeho útrobách senilný vedátor práve dokončil svoje ďalšie veľké dielo skazy. Aspoň si to tak myslel, pretože u neho nikdy nebolo isté: či to spôsobí skazu, alebo vezme skazu.

"IGOOOOOR!!" Zvolal na svojho hrbatého asistenta, aliass poskoka, aliass sluhu či komorného. "IGOOOR, KDE SA FLÁKAŠ!! OKAMŽITE SEM PRÍĎ!!"

Prešla chvíľka než sa hrbáč konečne došuchtal do kvázi laboratória jeho panovačného pána. Slabo osvetlená miestnosť plná prístrojov i vybavenia, ktoré by mohli byť staršie než on sám, mala melancholický nádych. „Volali ste môj pane?“ Vyšušlal zo seba pokorne pristúpiac k nemu na niekoľko krokov.

Vedátor stál pri okne dívajúc sa von, na pochmúrne počasie. V rukách držal ovládač od svojho vynálezu. Z jeho pózy vyžarovala teatrálna aura dlho očakávaného úspechu. „Konečne Igor!... Konečne!... Konečne je to hotové!“ Dramaticky sa otočil. „Moje majstrovské dielo je konečne HOTOVÉ!“ Len čo to dopovedal, tak sa ako na povel, priamo za oknom: zablýskalo, nasledované hlasným hrmením. To dodalo celej scéne u okna ten správny zlovestný dramatický moment.

„Oho?... Smiem sa spýtať, čo že ste to dokončili, Môj Pane?“ Nadchol sa jeho asistent v nacvičenom teatrálnom nádychu potiahnuc poslednú časť otázky do zlovestne chladných sfér.

"Hmm..." Zamyslel sa na sekundu, potešený záujmom jeho údajne hlúpeho a oddaného asistenta. "Myslím, že by som si mohol precvičiť dáku tu prezentačnú reč pre slaboduchých. Nakoniec, pri prezentácií pred ostatnými vynálezcami to budem práve JA!... kto im vytrie zraky. Tak teda, pozorne nastraž svoje uši!“ Postavil sa do víťazoslávnej rečníckej pózy, ako keby sa už chystal preberať cenu: diabolského vynálezcu roku. „Ja, vo svojej genialite, som vytvoril niečo o čom azda sníva každý, kto si potrpí na správnu zlovestnú atmosféru.“ Naplnený pýchou sa zhlboka nadýchol doprajúc neexistujúcemu publiku moment napätia.

„Oóóóó, a čo je ten neuveriteľný vynález o vznešený majster skazy?“ Tľapkal v aplauze sluha, nadšene očakávajúc odhalenie.

Namiesto okamžitého odhalenia sa ale rečník zatváril ako keby si spomenul na niečo nepríjemného. „Pre lepšie pochopenie uvediem príklad. Iste si spomínate na scénu, keď sa dáky k ničomu dobrák opováži z nejakého dôvodu vojsť do vášho diabolského brlohu. Chcete ho postrašiť, alebo ako sa patrí zlovestne privítať, ALE!... Nanešťastie sa Vám nedarí nastoliť správnu atmosféru, pretože vonku je očarujúco jasný SLNEČNÝ DEŇ!!“ Zakričal zlostne zovrúc päsť. „HOVORTE MI O ZABIJÁKOVY NÁLADY!!“

„Presne.“ *smrk* Priznalo v dojatí jednočlenné publikum a utrúsilo dokonale hranú slzu.

„ALE TOMU JE KONIEC!!“ Zvolal hlasito a moment na to čo stlačil tlačítko na ovládači, sa za oknom znovu zablýskalo. „Dámy a páni! Drahé kolegyne a kolegovia! Ctená komunita... Predstavujem Vám môj vynález... MELANCHO... mer.“ Jeho víťazoslávnej reči sa dostalo zakoktania, keď si uvedomil, že ten svoj vynález ešte nepomenoval. Ale i cez to rozhodil ruky do strán a za oknom sa znovu zablýskalo.

„Bravó, bravó. O pán úžasný čo to všetko ešte dokáže?“

Vedátor si odkašlal aby nabral druhý dych. „V istých úpravách v rámci možností môže stvoriť presne to po čom vaše srdce, v ten moment prahne. Efekty búrky, alebo víchrice sú samozrejmosťou. Dokonca i vlčie vytie, kvílenie podláh, dverí, okien či tajomný šepot nie sú nemožnosťou.“ Okamih na to sa roznieslo sídlom vzdialené vlčie vytie. Nadšene poukázal prstom na publikum, aby ešte viac upútal ich pozornosť. „Predstavte si: že ste v predsieni vášho temného sídla a stojíte na vrcholku schodiska. Niekto predstúpi pred Vás, zastanúc ešte pred schodmi, alebo ešte priamo v strede predsiene a pohliadne smerom na hor, na Vás. Hoci je vonku slnečný deň vo vnútri po ňom nie je ani pamiatky. Za oknom sa odohráva nočná víchrica, zatiaľ čo interiér sídla osvetľuje len slabé svetlo sviec, či účelne vzdorná občasne blikajúca elektrónka. Prudký lejak bičuje sklá, cez obloky nepríjemne piští vietor, zatiaľ čo ojedinelé blesky v správnych momentoch vybielia celú scénu do biela.“ S nádychom melanchólie si na okamih zaspomínal. „Za pomoci tohto kompaktného ovládača si navolíte všetko potrebné pre žiadanú atmosféru a teda..." Pozdvihol prst nahor. "V konečnom dôsledku... POČASIE NÁZ UŽ NEBUDE OBMEDZOVAŤ!!“

„Bravó môj pane, Bravó! Úplne ste sa prekonali. Je úžasné, že pre zmenu Váš vynález funguje tak ako má.“ Velebil Igor ideu a doprial si i zahvízdanie na prsty.

„ČOŽEEEE? Ako sa len opo-... ty jeden... AH!" Rozčúlil sa vedátor od zlosti si i dupnúc. "Nemôžem za to, že tí z posudkovej sú zaslepený slaboduchý ignoranti! Dávať mojím vynálezom tak slabé ohodnotenie. A-a-a čo ty vôbec o vynaliezaní vieš? Nooo?!“

„No, môj posledný vynález mal celkom dobré ohodnotenie.“ Zavrtel sa v rozpakoch.

„Pche, určite ti dali pár bodov len za snahu, aby nevyzerali ako rasisti.“ Zamával zamietavo rukou ako sa snažil ihneď na to zabudnúť.

„Stále to bolo viac, než dali čokoľvek čo ste stvorili Vy za poslednú dobu, môj Pane.“

„A-aká to nehoráznosť ti naničhodník! Tento vynález je tak dokonalý, že ho dokáže bezchybne ovládať i taká kopa prázdnych rečí, ako si ty!“

„Skutočne? Môžem si to vyskúšať?“ Nadchol sa asistent nasadiac výraz plný očakávania.

„Čo si to povedal??!“

„No táááák. Sám ste povedal, že to dokážem bezchybne ovládať. Oh!... už viem: berte to ako test. Test, či Váš vynález skutočne dostojí vášmu tvrdeniu.“ Pokorne sa uklonil.

Vedátor takmer sčervenel od takej rozsiahlej nehoráznosti ale nakoniec si vydýchol. Po chvíli premýšľania uznal, že jeho pomocník má v niečom pravdu. „Hmm. Hádam, že pokiaľ to prežije i teba tak sa tí ignoranti už nebudú môcť na nič vyhovoriť a prvá cena bude moja. Tak teda dobre! Ukáž čo v tebe je, nech sa ti vysmejem do tváre!“

Po rýchlej inštruktáži si tí dvaja vymenili miesta i role a teraz to bol Igor čo stál pri okne, zízajúc ním von. Obloha za ním potemnela do odtieňov čiernej noci a i miestnosť v ktorej obaja stáli sa ponorila do pochmúrnej tmy. Jediné čo ich osvetľovalo boli slabé rôznofarebné svetlá od vybavenia labáku, ktoré prebíjali i chorľavú stropnú lampu. Zvuk dopadajúc dažďových kvapiek na sklo doplnil atmosféru.

Asistent presunul svoj pohľad na vedátora a so šialene nebezpečným výrazom v tvári spustil. „Konečne...“ Jeho hlas bol chladne krutý. “Konečne nastal čas, kedy sa hrdinovia z príbehov už nebudú schovávať vo svetle dňa! Konečne nastal čas, kedy to ich otravné predvádzanie sa v tých ich naleštených brneniach bude celkom zbytočné. Rozlúčte sa so svetlom drahý hrdinovia, pretože práve... práve prišla DOBA TEMNA!!“ Ozvalo sa zahrmenie.

Vynálezca potešený výstupom svojho asistenta sa neubránil aby mu nevykĺzlo hmknutie uznania. Sledujúc ho ako je obalený v zlovestnej zlomyseľnej aure mu nepatrne skrivilo kútiky úst do úsmevu.

Samozrejme si toho komorný všimol, teatrálne si priložil ruku na tvár spôsobom akoby mal predstavovať manipulátora čo za všetkým stojí a len teraz sa odhalil hrdinovi. Jediné oko démoním svitom prebodávalo pozorovateľa. Zatiaľ čo tou druhou rukou na neho namieril ovládač ako by šlo o žezlo spečaťujúce nebožtíkov osud. Hvízdavo sa nadýchol a zvolal s nevídaným odhodlaním. „Toto... JE NAŠE VÝTAZTVO!!“ Oblohu za oknom vyplnila séria hrmení a bleskov vrážajúc oslnivé svetlo priamo dnu, vybieľujúc všetko do biela, oberúc okolie o farby.

Vedátor, ohromený čierno bielou scénou ustúpil o krok vzad, načože sa Igor víťazoslávne rozrehotal v neskrývanom šialenstve. Za jeho hysterického smiechu blesky zasypali celú oblohu.

Bolo to až tak intenzívne, až niečo niekde poriadne zaiskrilo a nastal výpadok prúdu... Celá miestnosť sa prepadla do čierno čiernej tmy, že ani tí dvaja na seba nevideli.

Trvalo len chvíľku než sa asistent prestal smiať a teraz už lapal po dychu. „Eh... fuj... to bolo dobré... cha, cha... to stálo za to... uj, moje pľúca... moje chrupavky... to zas budem aspoň týždeň bez hlasu, ale čo už... Eh?... Prečo je tu tma ako v rohu?... uf, vyzerá to... že sme bez prúdu a zrejme to okno sa bez elektriny nenavráti do priehľadného stavu. Ach jaj... Uf... Vyzerá to, že tento vynález má ešte stále dáke tie muchy. Za takéto nedostatky na príkone bude posudková zlomyseľne škrtať body. Hmm... môj pane, radšej by sme mali skontrolovať poistky. Ale pevne dúfam, že nevyhorel i celý transformátor. Bol by problém ak by ho ten váš vynález odkruhol, alebo nedaj bože ešte viac, to by projekt zahodili do koša z ekonomických dôvodov. Čo vy na to pane?... Pane?... Halooo?... Pane, ste v poriadku? Prečo nič nehovoríte?“

Do úplnej tmy zaznelo plesknutie, keď si vedátor sám sebe dal facku na plocho na tvár - (facepalm). „Krucifix IGOOOOR!“

Koniec


Dretnoth

Diskusia

Zdeno Jašek
Najprv ma to potešilo, že niekto ďalší skúša vtipné fantasy. Lebo pravdupovediac, to ponuré fantasy, kde každú chvíľu niekto zomiera, alebo aspoň niekomu ide o život, je dosť depresívne a nudí ma.
SPOILER
Neviem, či som pointu iba nepochopil, alebo celá spočíva v tom, že sa vybili poistky. Lebo tak mi to pripadá.
Postava asistenta je dosť chaotická. Najprv je vykreslený ako slaboduchý chudák a pritakávač, potom sa dozvedáme, že vo vynálezoch predbehol svojho pána, ale v závere je zase trochu prostomyseľný. Tak teraz neviem.
02.12.2018

Zdeno Jašek
Ešte pár technických pripomienok:
1. Ak niekto šušle - ako to bolo uvedené o asistentovi na začiatku - mali by byť aj jeho repliky písané šušlavo: "Volali šte ma?"
2. Slová ako "Vás" sa píšu veľkými iba v osobných listoch, nie v poviedkach.
3. "zaslepený slaboduchý ignoranti!" ... ktorí píšu ypsilon tam, kde má byť mäkké i.
4. „Toto... JE NAŠE VÝTAZTVO!!“ - toto rozhodne žiadne víťazstvo nemôže byť.
5. Veľké písmená v dialógoch by som radšej nepoužíval.
02.12.2018

Zdeno Jašek
Ešte som zabudol zdôrazniť tie klady: podľa mňa dobrý nápad na paródiu. Chcelo by to ešte na tom popracovať.
02.12.2018

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.

Ďalšie články / poviedky v téme

Senilný vedátor, hrbatý asistent a ďalšie dielo skazy pripravené na súťažnú účasť. Nie je isté či to spôsobí skazu, alebo vezme skazu. (Paródia?)

Naše životy sú tvorené množstvom rozhodnutí. Každé jedno nás posúva do nepoznaného. Čo je však to najťažšie rozhodnutie? V určitom čase sa zjaví u každého človeka a spôsoby mu vážnu dilemu...

Dospelí tvrdia, že tínedžeri nemôžu mať ešte skutočné problémy, nemajú svojich démonov. Mali by iný názor, keby vedeli… keby zažili to, čo ja. Alebo keby stretli ju.

Veci, ktoré hľadáme, sa často ukrývajú na miestach, kde by sme ich nečakali. Možno preto nám tak často unikajú. Našťastie.

Čo spôsobilo úhyn všetkých v záhrade Anglického šľachtica? A akú spojitosť s touto udalosťou majú zvláštne chrobáky, ktoré sa v nej objavili? Nájde sa vedecké vysvetlenie, či ide snáď o niečo za hranicami ľudského poznania? Čítajte ďalej a zistíte.

"Binárne vzťahy" je počítačový program vyvinutý na Výskumnom ústave sociálnych väzieb. Simulácia lásky a zaľúbenosti umožní konečne ľudstvu pochopiť tieto komplikované vzťahy. Komplikované vzťahy však majú svoje muchy. Ako v živote, tak aj v počítači.

Buď v strehu, pretože lúsknutim prstov skĺzneš zo spokojného života na miesto, kde ani tma nechodí.