Kallocain je roman o hľadaní pravdy, ľudskej prirodzenosti, jej vyjadrenia skrz slová a tak nečudo, že jej forte leží práve v dialógoch. Skrz reakcie hlavnej postavy na to, čo sa mu vlastne podarilo vynájsť, jeho nadšenie a zhrozenie, nesmiernu úľavu tých, ktorí jeho elixir pravdy vypijú a radosť z úprimnosti, hoci i tej deštruktívnej, nám dáva autorka výživnú potravu pre dušu. Dôležitosť tohto diela z filozofického a morálneho hľadisku je nepostrádateľná, no o to lepšie je, že ide o skutočne napínavé, miestami tiesnivé čítanie. Postavy sa pohybujú v malom priestore, no I ten stačí na vyvolanie záujmu čitateľa. O vojve, veľkých strojoch, futuristickej spoločnosti či technoogiách sa toho nedozvieme príliš vela, čo mne osobne celkom vyhovuje – na vykreslenie technických detailov si nepotrpím a atmosféra spoločnosti je vystavaná cez správanie postáv. Až nakoniec spadneme do scifi bojov, ktoré ulahodia snáď aj väčším hard scifi fanúšikom.
