Na to, ako veľmi je lovecraftovský horor populárny, ja na tuzemskom knižnom trhu prekvapujúco nedostatok takto poňatých románov. To sa pokúša napraviť české hororové vydavateľstvo Carcosa, ktoré sa rozhodlo uviesť na náš trh preklady románov zo sveta Arkham Horroru. Z prvého z nich, s názvom Žravá hlubina, vám prinášame ukážku!
Poznáte Mathildu Mary Shelley? Nie? Tak si prečítajte ukážku jedného z menej známych gotických diel matky science fiction a hororu, ktorú v týchto dňoch chystá na vydanie v limitovanom náklade 200 ks česká Medusa!
Po Dukajovej románovej lastovičke Led, ktorú vydal brnenský Host pred štyrmi rokmi, prichádza na domáci trh ďalšie jeho oceňované dielo v podobe sofistikovanej dobrodružnej alternatívnej histórie Jiné písně.
Ešte len nedávno sme sa mohli tešiž z novbého vydania slávneho románu Gazela a Chřástal/Oryx a Crake od Margaret Atwood a už nám Argo prinieslo Rok potopy, voľné pokračovanie jej postapo trilógie.
Johnny sa pokúsil predstaviť si, čo by sa stalo, keby Kirsty niekedy uniesli mimozemšťania. Pravdepodobne by vznikla galaktická ríša, v ktorej by mal každý ostré ceruzky a stále by nosil lampášik pre prípad nebezpečenstva. Alebo by vyrobili milióny robotov – kópií, ktorí by lietali po vesmíre a každému by hovorili, aby trochu rozmýšľal.
Uzatvárať veľkolepé trilógie nie je jednoduché. Tchaikovského Architekti svetov mi akosi vliezli pod kožu. Zžil som sa s ich vesmírom, putoval som po starých zabehnutých rýchlotrasách, postavil sa proti nepriazni osudu a čelil najväčšej kríze, pred akou ľudstvo kedy stálo. Ale všetko sa raz skončí...
Posledný diel knižnej Legie (ak nepočítame plánovaný komiks) je za nami. Ako dopadol? Podarilo sa Leošovi a Kristýne (a Frantovi a Gerasimovi a Age) udržať nastolené tempo, ukončiť všetky voľné konce a uspokojivo zvládnuť záver série? Alebo nie?
Túto knihu som čítala bez toho, aby som vedela čokoľvek o zápletke a príjemne ma prekvapilo, do akých tém sa autor pobral, škoda len, že stále nevidno druhý diel. Mladý teenager sa konečne začne tešiť z prvej lásky, keď mu ju vodník unesie pred očami. Vydáva sa na dlhú cestu, akú by mu závidela aj Alica v krajine zázrakov a skáče z jedného absurdného dobrodružstva bizarného, priam gaimanovského sveta, do druhého. Wordbuilding snivých kulís ma naozaj dostal, rovnako ako zápletka a jej vyvrcholenie. Dielu som stiahla hviezdičky, lebo hoci je svet veľmi zaujímavý a čitateľ čaká, či bude hrdinovo hľadanie nakoniec úspešné, ale vidina zaujímavého konca a farebné kulisy nie vždy stačia na udržanie čitateľovej pozornosti a hoci hlavný hrdina zažíva nebezpečné chvíle, je akosi jasné, že vyviazne zo zdravou kožou, veď o čom by bol zvyšok knihy. Ak by bol teda dej ešte okorenený o ďalšiu zápletku, body by boli ešte vyššie, takto je to stále výnimočný zážitok a neprestávam dúfať v pokračovanie zamýšľanej série.
Strašidelná vagína je zbierkou troch poviedok, v respektíve jednej novely a dvoch poviedok. Je ľahké vidieť, prečo si autor vybral za názov práve meno tej najprovokatívnejšej, Mellick proste vie, ako zaujať čitateľovu pozornosť. Jasné, každý je zvedavý, čo sa skrýva pod obálkou takejto knihy – nie každý by si ju otvoril práve v autobuse alebo v kaviarni, človek si ju nechce kúpiť v kamennom obchode, ani si ju tam možno nechce prelistovať, ale prelistovať si ju chce.
Je názov trochu zavádzajúci? Iste. Kniha je na jednej strane oveľa menej venovaná ženským pohlavným orgánom, ako by jeden očakával, na druhej strane sa venuje sexu pomerne dosť, lepšie povedané narába s ním ako s niečím nanajvýš samozrejmým, nie však do takej miery, aby prestal byť zaujímavým. Vlastne sa mi pri Mellickovej knihe nestávalo, že by som mala pocit prekročených hraníc, čo sa mi len pre porovnanie napríklad pri Stevenovi Kingovi stáva pravidelne. Mohlo by to byť tým, že Mellick na čitateľa šokantnými nechunosťami nevyskakuje spoza rohu, ale hneď na obálku nacapí, čo možno od knihy očakávať.
A potom tie očakávanie zmení.
Prvý, najdlhší text v tejto knihe s rovnomenným názvom, sa začína ako normálny román zo života študenta a jeho priateľky, ktorá je známa tým, že, nuž, jej vagína ľudí straší. Na sexuálnom živote jej to neuberá, naopak, zvedavcov a dobrovoľníkov je naozaj veľa a jej priateľ, náš hlavný hrdina, je zo všetkých najzvedavejší. Samotným problémom pomenovaným už v názve sa však autor nezaoberá pridlho, náš hlavný hrdina sa totiž pomerne rýchlo dostane do iného, šialeného sveta, z ktorého som mala po dlhom čase naozaj príjemný pocit očarenia a zoznamovania sa s neznámym. Je to svet snový, divný, vizuálne nesmierne nápaditý, čo sa darí preniesť aj cez knihu, ktorá je pre mňa inak nie veľmi vizuálne médium. Poviedka je plná zvláštnych postavičiek a skúmania, ako sa hlavná postava vyrovná so svojou novou existenciou. Na konci prichádza akýsi trochu zvláštny symbolizmus, ale dojem z poviedky do veľkej miery aj tak ostáva.
Ďalší text sa zaoberá orgiami, iste, ako už názov hovorí. Lenže sú to orgie nesmierne cielené. Táto poviedka na mňa pôsobí ako kotletovka, naozaj sa príliš nelíši témou i spracovaním od poviedky Příliš dlouhá swingers párty a zo všetkých troch mi aj najviac sadla. Na rozdiel od Strašidelnej vagíny či Porna v auguste nemá ani tak bizarné, ako skôr fantastické prvky. Odohráva sa v realite, kde ľudia získavajú šialené pohlavné choroby, ktoré by sa dali skôr než k čomukoľvek inému prirovnať k superschopnostiach. Jeden vie rozprávať iným jazykom, ďalší je superrýchly, supersilný, iný chytá rádio na svoje prirodzenie... Proste s dobrým prichádza aj to zlé. Keď sa človek s niekým vyspí, vymení si s ním všetky pohlavné superpowers, nedá sa nič vynechať. Autor sa veľmi umne a vtipne hrá so situáciou, v ktorej sa postavy prechádzajú po party a hľadajú to svoje. A, samozrejme, vonku prepukne zombie apokalypsa. No nečítajte to!
O poslednej poviedke sa autor v doslove vyjadril, že je prvou, ktorú kedy napísal sám pre seba, prvá, ktorá sa neriadi nikým a ničím iným, len jeho radosťou z písania bizarru. A hej, je absurdná! Netreba v nej hľadať žiaden zmysel, vraví autor. Len pre mňa osobne v nej nie je toho príliš veľa na kochanie, a hoci je celkom vtipná, ostáva v mojom osobnom rebríčku z tejto knihy tým najslabším príspevkom.
Nechala by som sa nahovoriť aj na ďalšie Mellickovky, ale treba uznať, že to vyžaduje byť v určitej nálade.
