Knihy

keyko @keyko

Spočiatku som sa medzi množstvom postáv a neznámych rás cítil trochu stratený, no po čase do seba všetko postupne zapadlo a vytvorilo ucelený a presvedčivý celok. Tchaikovsky sa nezdržiava dlhými opismi; namiesto toho udržiava rýchle tempo poháňané akciou a nečakanými zvratmi, pričom svet, jeho politika aj vzťahy sa prirodzene odhaľujú popri tom. Jeho univerzum je pestré, no zároveň pochmúrne a neúprosné. V niektorých momentoch čitateľ prežíva rovnaký pocit beznádeje ako hlavné postavy, len aby bol krátko nato povznesený iskrou nádeje – ktorá je však vzápätí opäť zadusená... Záverečných sto strán ubehne rýchlo; keď sa k nim dostanete, je takmer nemožné knihu odložiť. Prastaré, dávno zaniknuté civilizácie, mocné entity stále číhajúce v temnote a náznaky niečoho ešte väčšieho, čo má len prísť – sem s tým!

keyko @keyko

0 Tu bola pre mňa 'bleskom z jasnho neba'. O autorovi som dovtedy nepočul, ani jeho svet Coraabie a hru z jej prostredia som nepoznal. O to väčšie a príjemnejšie prekvapenie to bolo. K domácej fantastike pristupujem opatrne, ono tých fakt kvalitných vecí veľa nebýva, a aj keď je niečo vynášané do nebies, často to býva nanajvýš priemer. Tentoraz ale dostávame z ničoho nič, bez nejakých predchádzajúcich náznakov, poviedok, čohokoľvek, hotové dielo od 'vypísaného' autora, ktoré má potenciál preraziť aj v zahraničí. Príbeh sleduje osudy generačných lodí, putujúcich na akýsi mýtický skladkový svet Coraabie, plný surovín a bohatstva. Román je písaný formou denníku ctihodnej Tal Kusa-Gammah, vodkyne klanu, ktorý ovláda jednu z lodí. Prvá kniha sa venuje jej detstvu a dospievaniu, kedy naivnému dieťaťu postupne padajú klapky z očí a pomaly spoznáva celkom nehostinný a krutý svet v ktorom žije. Učí sa na vlastných chybách a neúspechoch, ktoré ju posúvaju ďalej a pripravujú ju tak na jej ďalšiu životnú rolu. Často mimo zrak dospelých, bez ich vedenia a usmernenenia. Tak ako Kusa-Gammah postupne objavuje a spoznáva svet, máme ho možnosť aj my pomaly objavovať. Ide tak o skvelý spôsob world buidingu, ktorý autor zvolil. Zo začiatku sa trochu zdá, že tempo je pomalšie, a často sa nič nestane, no aj tie najmenšie náznaky majú dopad v budúcnosti. V poslednej tretine sa príbeh už poriadne rozbehne, dôjde na intrigy, násilie a aj celkom silné momenty poznačené krutosťou. Kniha konči v podstate v polovici, kedže oba diely tvoria jeden ucelený román, rozdelený, zrejme kvôli lepšej predajnosti do dvoch kníh. Čo sa týka samotného vydania, tak tu Argo odviedlo skvelú prácu. Pevná väzba bez prebalu, zato s výraznou obálkou a farebnou oriezkou. Titulná čierno biela ilustrácia od francúzkeho ilustrátora Johann Bodina, ktorého práce su ladené skôr do temnejšieho tónu, okamžite upúta pozornosť. Kniha je doplnená o nakresy a mapy, ktoré pomáhajú s orientáciou vo svete Coraabie. Kapitoly su výrazne oddelené, občas doplnené o akési citáty a celková typografická úprava zaujme už na prvý pohľad. Spolu so soundtrackom od autora, tak kniha tvorí uceleny zážitok a výnimočný počin na domácej scéne. Vec ktorú by mal mať každý fanúšik sci-fi vo svojej knižnici. Niektoré članky 0 Tu prirovnávajú k Dune, a aj keď to može pôsobiť len ako čisto marketingový ťah, musím povedať, obzvlášť ako veľký fanúšik univerza Duny, že náznaky a potenciál tam sú, a nemôžem teda namietať. Samotný autor pri osobnom stretnutí pôsobil veľmi pokorne, ale zato cieľavedomo, a želám mu veľa úspechov a daľších zárezov v jeho Coraabskom univerze.

B.T. Niromwell @Niromwell

Kallocain je roman o hľadaní pravdy, ľudskej prirodzenosti, jej vyjadrenia skrz slová a tak nečudo, že jej forte leží práve v dialógoch. Skrz reakcie hlavnej postavy na to, čo sa mu vlastne podarilo vynájsť, jeho nadšenie a zhrozenie, nesmiernu úľavu tých, ktorí jeho elixir pravdy vypijú a radosť z úprimnosti, hoci i tej deštruktívnej, nám dáva autorka výživnú potravu pre dušu. Dôležitosť tohto diela z filozofického a morálneho hľadisku je nepostrádateľná, no o to lepšie je, že ide o skutočne napínavé, miestami tiesnivé čítanie. Postavy sa pohybujú v malom priestore, no I ten stačí na vyvolanie záujmu čitateľa. O vojve, veľkých strojoch, futuristickej spoločnosti či technoogiách sa toho nedozvieme príliš vela, čo mne osobne celkom vyhovuje – na vykreslenie technických detailov si nepotrpím a atmosféra spoločnosti je vystavaná cez správanie postáv. Až nakoniec spadneme do scifi bojov, ktoré ulahodia snáď aj väčším hard scifi fanúšikom.

keyko @keyko

Rozprávka, ktorá sa veľmi rýchlo mení na horor. Začína sa pomaly a pomerne zdĺhavou expozíciou, ktorá sa následne náhle presunie do ešte dlhšej akčnej sekvencie. Práve tu výrazne zlyháva. Väčšina knihy pozostáva zo zdanlivo nekonečnej hry na mačku a myš. Hoci si spočiatku dokáže čitateľa okamžite získať, čoskoro vyvoláva otázku: prečo? Aký je zmysel toho všetkého? Objavujú sa náznaky širšieho príbehu v pozadí, no čím viac sa blížite ku koncu, tým viac narastá frustrácia z toho, že autor neposkytne uspokojivé rozuzlenie. Namiesto toho sa rozprávanie opiera o neurčitú, takmer mýtickú atmosféru a snaží sa čitateľa zahltiť násilnými a explicitnými scénami. Samotný príbeh je však slabý a chýba mu súdržnosť. To je obzvlášť zrejmé v momentoch, keď sú konflikty riešené pomocou pohodlných deus ex machina prvkov, ako aj opakujúcimi sa naháňačkami a opätovnými „vzkrieseniami“. Moje očakávania boli vysoké, o to väčšie bolo sklamanie. Ku koncu som už len čakal, kedy sa to celé skončí.

Victoria Paolini @vpaolini