Po Dukajovej románovej lastovičke Led, ktorú vydal brnenský Host pred štyrmi rokmi, prichádza na domáci trh ďalšie jeho oceňované dielo v podobe sofistikovanej dobrodružnej alternatívnej histórie Jiné písně.
Ešte len nedávno sme sa mohli tešiž z novbého vydania slávneho románu Gazela a Chřástal/Oryx a Crake od Margaret Atwood a už nám Argo prinieslo Rok potopy, voľné pokračovanie jej postapo trilógie.
Poznáte Mathildu Mary Shelley? Nie? Tak si prečítajte ukážku jedného z menej známych gotických diel matky science fiction a hororu, ktorú v týchto dňoch chystá na vydanie v limitovanom náklade 200 ks česká Medusa!
Fanúšikovia tvorby Adriana Tchaikovského môžu priasť blahom. Vďaka Planete9 sa len nedávno vydaný román Alien Clay sa dostane na pulty kníhkupectiev už začiatkom novembra!
Slovenských prekladov zahraničných hororov je, ak pravda nepočítame majstra Kinga, na knižnom trhu ako šafránu, a tak každé jeden kúsok navyše poteší. O to viac, ak ide o román v zahraničí renomovaného autora a ak za jeho vydaním stoja známe mená slovenských popularizátorov literatúry hrôzy. Ako si ale viedlo prekliate dieťa?
Keď sa na pódiu objaví nová mimozemská rasa, kolonizácia vesmíru naráža tvárou do múra. Dick Muller je jediný, kto už s mimozemšťanmi komunikoval. No prekliatie, ktorým ho nakazili, ho vyhnalo do tajomného labyrintu na planéte Lemnos.
Pokračovanie série Architekti svetov od majstra vesmírnych svetov Adriana Tchaikovského má v knižnici tendenciu vibrovať. Vyníma sa, vábi, nedovolí vám, aby ste ju dlhodobo ignorovali.
Výborné rýchle čítanie, plné zvratov, ktoré necháva čitateľa v napätí až do úplného konca, kedy zistí, že to neskončilo. Kniha má totiž pokračovanie. Výborné zvládnutie problematiky autorkou a osadenie do známeho vesmíru Grisha knihe ako takej len a len prospelo.
Další pekný zárez v sérii, tentokrát od 'otca zakladateľa'. Veľmi príjemné a svižné oddychové čítanie.
Hrdinovia tentokrát súčasne riešia dva paralelné prípady (teda vlastne tri:) Vo výsledku sa toho veľa nestane, a skôr ide o také to chystanie javiska pred ďalším dejstvom, ale remeselne kvalitne a vtipne napísané.
Konce oboch prípadov síce prišli celkom náhle, a vyvrcholenie jednej z liniek sa odohraje mimo záber - čo je tak trochu menší podvod na čitateľoch. Ale zase Vincencova linka pobavila a dúfam, že v budúcnosti sa s novo získanými vzťahmi ešte bude pracovať.
Krátky, ale poctivý brak pre všetkých fanúšikov!
Strašidelná vagína je zbierkou troch poviedok, v respektíve jednej novely a dvoch poviedok. Je ľahké vidieť, prečo si autor vybral za názov práve meno tej najprovokatívnejšej, Mellick proste vie, ako zaujať čitateľovu pozornosť. Jasné, každý je zvedavý, čo sa skrýva pod obálkou takejto knihy – nie každý by si ju otvoril práve v autobuse alebo v kaviarni, človek si ju nechce kúpiť v kamennom obchode, ani si ju tam možno nechce prelistovať, ale prelistovať si ju chce.
Je názov trochu zavádzajúci? Iste. Kniha je na jednej strane oveľa menej venovaná ženským pohlavným orgánom, ako by jeden očakával, na druhej strane sa venuje sexu pomerne dosť, lepšie povedané narába s ním ako s niečím nanajvýš samozrejmým, nie však do takej miery, aby prestal byť zaujímavým. Vlastne sa mi pri Mellickovej knihe nestávalo, že by som mala pocit prekročených hraníc, čo sa mi len pre porovnanie napríklad pri Stevenovi Kingovi stáva pravidelne. Mohlo by to byť tým, že Mellick na čitateľa šokantnými nechunosťami nevyskakuje spoza rohu, ale hneď na obálku nacapí, čo možno od knihy očakávať.
A potom tie očakávanie zmení.
Prvý, najdlhší text v tejto knihe s rovnomenným názvom, sa začína ako normálny román zo života študenta a jeho priateľky, ktorá je známa tým, že, nuž, jej vagína ľudí straší. Na sexuálnom živote jej to neuberá, naopak, zvedavcov a dobrovoľníkov je naozaj veľa a jej priateľ, náš hlavný hrdina, je zo všetkých najzvedavejší. Samotným problémom pomenovaným už v názve sa však autor nezaoberá pridlho, náš hlavný hrdina sa totiž pomerne rýchlo dostane do iného, šialeného sveta, z ktorého som mala po dlhom čase naozaj príjemný pocit očarenia a zoznamovania sa s neznámym. Je to svet snový, divný, vizuálne nesmierne nápaditý, čo sa darí preniesť aj cez knihu, ktorá je pre mňa inak nie veľmi vizuálne médium. Poviedka je plná zvláštnych postavičiek a skúmania, ako sa hlavná postava vyrovná so svojou novou existenciou. Na konci prichádza akýsi trochu zvláštny symbolizmus, ale dojem z poviedky do veľkej miery aj tak ostáva.
Ďalší text sa zaoberá orgiami, iste, ako už názov hovorí. Lenže sú to orgie nesmierne cielené. Táto poviedka na mňa pôsobí ako kotletovka, naozaj sa príliš nelíši témou i spracovaním od poviedky Příliš dlouhá swingers párty a zo všetkých troch mi aj najviac sadla. Na rozdiel od Strašidelnej vagíny či Porna v auguste nemá ani tak bizarné, ako skôr fantastické prvky. Odohráva sa v realite, kde ľudia získavajú šialené pohlavné choroby, ktoré by sa dali skôr než k čomukoľvek inému prirovnať k superschopnostiach. Jeden vie rozprávať iným jazykom, ďalší je superrýchly, supersilný, iný chytá rádio na svoje prirodzenie... Proste s dobrým prichádza aj to zlé. Keď sa človek s niekým vyspí, vymení si s ním všetky pohlavné superpowers, nedá sa nič vynechať. Autor sa veľmi umne a vtipne hrá so situáciou, v ktorej sa postavy prechádzajú po party a hľadajú to svoje. A, samozrejme, vonku prepukne zombie apokalypsa. No nečítajte to!
O poslednej poviedke sa autor v doslove vyjadril, že je prvou, ktorú kedy napísal sám pre seba, prvá, ktorá sa neriadi nikým a ničím iným, len jeho radosťou z písania bizarru. A hej, je absurdná! Netreba v nej hľadať žiaden zmysel, vraví autor. Len pre mňa osobne v nej nie je toho príliš veľa na kochanie, a hoci je celkom vtipná, ostáva v mojom osobnom rebríčku z tejto knihy tým najslabším príspevkom.
Nechala by som sa nahovoriť aj na ďalšie Mellickovky, ale treba uznať, že to vyžaduje byť v určitej nálade.
Mocná vec! Aj keď primárne je to jasne určené dievčatám, myšlienky Sailor Moon sú nádherné, silné a unisex. Moje obľúbené časti boli najmä keď sa v deji objavila Hotaru - Sailor Saturn. Vynikajúci príbeh ktorý v správnom pomere mieša v sebe bláznivosť aj vážnosť. Navyše v celom príbehu cítim okrem silného feministického motívu aj mimoriadnu dávku humanizmu a praobyčajnej snahy, aby sa ľudia navzájom tolerovali a mali radi. Nadčasová, vynikajúca vec.
Mechanický pomaranč vo mne zanechá silný dojem zakaždým keď ho vidím. Ide o veľmi vydarené spoločenské sci-fi, ktoré zobrazuje dve časti spoločnosti, ktoré vždy boli a budú. Na jednej strane obyčajných grázlov, sadistov a zločincov, sociopatov, ktorí na spoločnosti vlastne ani neparazitujú skôr žijú vedľa nej občas do nej kopnú či bodnú len tak pre zábavu. Na druhej strane sa venuje tomu, čo by hipíci nazvali “the Man”. Bacharovi z väznice, čo vás hodí na samotku kvôli každej blbosti, prísnemu ministrovi vnútra, čo pošle na študentský protest vodné delá, dopravnému policajtovi, ktorý vás prehľadá konečník, lebo ste nevyhodili smerovku. Kubrick ten film natočil tak, aby nebolo jasné, kto je naozajstná obeť, či mladý sadistický zločinec alebo spoločnosť, ktorá ním trpí, na druhej strane ho vytvorila. Ja osobne to nevidím, moje primitívne východoeurópske oči viac sympatizujú s fízlami, ktorýnastolia poriadok, ako s rozmaznaným spraktom, ktorý mláti ľudí pre zábavu. Každopádne, majstrovské dielo.
