Na to, ako veľmi je lovecraftovský horor populárny, ja na tuzemskom knižnom trhu prekvapujúco nedostatok takto poňatých románov. To sa pokúša napraviť české hororové vydavateľstvo Carcosa, ktoré sa rozhodlo uviesť na náš trh preklady románov zo sveta Arkham Horroru. Z prvého z nich, s názvom Žravá hlubina, vám prinášame ukážku!
Poznáte Mathildu Mary Shelley? Nie? Tak si prečítajte ukážku jedného z menej známych gotických diel matky science fiction a hororu, ktorú v týchto dňoch chystá na vydanie v limitovanom náklade 200 ks česká Medusa!
Po Dukajovej románovej lastovičke Led, ktorú vydal brnenský Host pred štyrmi rokmi, prichádza na domáci trh ďalšie jeho oceňované dielo v podobe sofistikovanej dobrodružnej alternatívnej histórie Jiné písně.
Ešte len nedávno sme sa mohli tešiž z novbého vydania slávneho románu Gazela a Chřástal/Oryx a Crake od Margaret Atwood a už nám Argo prinieslo Rok potopy, voľné pokračovanie jej postapo trilógie.
Po získaní ceny Hugo za najlepšiu novelu roka 2024, s titulom Prekliate mamutov, nám Ray Nayler vo svojom najnovšom dystopicko-cyberpunkovom románe Where the Axe is buried pripomína, ako blízko sa nachádza dnešný svet k Zamjatinovmu My, či Gibsonovmu Neuromanceovi.
Johnny sa pokúsil predstaviť si, čo by sa stalo, keby Kirsty niekedy uniesli mimozemšťania. Pravdepodobne by vznikla galaktická ríša, v ktorej by mal každý ostré ceruzky a stále by nosil lampášik pre prípad nebezpečenstva. Alebo by vyrobili milióny robotov – kópií, ktorí by lietali po vesmíre a každému by hovorili, aby trochu rozmýšľal.
Uzatvárať veľkolepé trilógie nie je jednoduché. Tchaikovského Architekti svetov mi akosi vliezli pod kožu. Zžil som sa s ich vesmírom, putoval som po starých zabehnutých rýchlotrasách, postavil sa proti nepriazni osudu a čelil najväčšej kríze, pred akou ľudstvo kedy stálo. Ale všetko sa raz skončí...
Posledný diel knižnej Legie (ak nepočítame plánovaný komiks) je za nami. Ako dopadol? Podarilo sa Leošovi a Kristýne (a Frantovi a Gerasimovi a Age) udržať nastolené tempo, ukončiť všetky voľné konce a uspokojivo zvládnuť záver série? Alebo nie?
A znova sme pri mojej obľúbenej nadsádzke, komixovej realite, ktorá nemá s realitou nič spoločné. Dramatické intro, temné farby, silný muži, krásne ženy... Absolútne absurdné scény, ktoré s históriou nemajú nič spoločné, ale preto je aj fantasy môj obľúbený žáner. A ak patríte k tým, čo na podobné vymýšľaniny povedia, že je to proste hovadina, jedno sa tristovke nedá uprieť - je to vizuálny klenot, aký nemá obdobu.
Neviem ci tam vonku je podobne mocna kniha ako Dune pre mna. Hladam-hladam a mnohe sa priblizili, ale na taky zivot meniaci moment, ako precitanie Dune, sa nechytaju. Da zabrat, ma vrstvy a vrstvy. Ale inspiruje nekonecne. Stale sa prichytim pri upratovani, ze si dumam o Fremenoch alebo mocnom Saj-Huludovi.
Aby som bol uprimny, knihu som cital pred nejakymi dvoma rokmi. Spominam si, ze spociatku mi tam dost vadila pritomnost upira, ktory tam nejak jednoducho nepasoval. Ako stupal pocet stran, casom som si nielen ze nan zvykol, ale tato postava sa stala organickou sucastou knihy. Nakolko mam rad tento styl knih, tj. zmes space opery a hard SF (osobne preferujem stupnicu tvrdosti, na vrchole ktorej je stale neotrasitelny Greg Egan coby dokonaly diamant),m prisiel som si na svoje. za mna 9/10
V tomto prípade mi bol autor aspoň neznámy, takže som nemal prehnané očakávania.
Čiže – Na ovdrátenej strane Mesiaca je Mesto Hriechu, zločinu a bez poriadneho zákona, založené megalomanským multimiliardárom , ktorý pôsobí ako kombinácia Donalda Trumpa a bondovského zloducha. Tam nie príliš nadšene prichádza poručík Damien Zackon, stelesnenie poctivosti a tvrdej ruky zákona – v mieste, kde polícia bežne pri zločine len odvráti zrak a nepridáva si problémy. Dôjde ale k neikoľkým vraždám, kde stopy vedú do najvyšších miest politiky – k multimiliárdárskemu vládcovi Fletcherovi Mosasovi a jeho dcére Zlate. Navyše sa Mesiacom pohybuje psychopatický vražedný android, púštajúci hlášky ako z Tarantinovho filmu (tu obálka naozaj neklamalaä. Jeho cieľ a úmysel sú neznáme, no desiatky mŕtvol pôsobia jednoznačne.
Viacero príbehových liniek vytvára dosť živý obraz „temnej strany“ a napokon aj dospejú k záveru, ktorý dáva zmysel.
Oproti Weirovej Artemis je tento mesačný kúsok naozaj detektívny a naozaj noirový, i keď tiež nie bez chýb. Androidove hlášky postupne prestanú byť originálne a najmä Zackon, hlavná postava, je dejom viac posúvaný, než by ho sám ovplyvňoval.
Záver? Osviežujúca mesačná detektívka, kde je občas priveľa efektných kecov na úkor deja a zápletky, ale rozhodne dokáže chytiť a nepustiť.
PS. Prekladateľ sa pekne pohral s menami, tak aby sa tieto myšlienkovo zhodovali s originálom. Preto sa z Fletchera Brassa (brass= mosadz), posadnutého mosadznou farbou, stal Fletcher Mosas. Z detektíva Damiena Justusa (anglicky vyslovované to znie takmer ako „justice“, spravodlivosť) je Damien Zackon (=zákon). Palec hore
