Postapokalyptická séria vrcholí Světom v bouři!
V záverečnom diele trilógie Města sa ocitáme na studenom Islande. Hrdinov čaká neľahká misia plná tušených i netušených nástrah. Splnenie úlohy rozhodne o tom, či sa ľudia vrátia späť na povrch, alebo zostanú žiť v temnote.
Čoraz populárnejšia Kristýna Sněgoňová prišla na scénu českej fantastiky ako tsunami a je nezastaviteľná. Priaznivci tejto červenovlásky si môžu dopriať jej príbehy raz či viackrát ročne. Debutovala v roku 2018 s románom Krev pro rusalku a v súčasnosti púta najmä príbehmi zo série Legie. Tú publikuje viac-menej na striedačku s Františkom Kotletom. Nezabúda ani na vlastné romány a jedným z jej doterajších vrcholov je trilógia Města – postapokalyptické sci-fi o tom, ako po zničení Zeme ľudia žijú prevažne v mestách nad oblakmi a snívajú o návrate k pôvodnému spôsobu života.
V úvodnej časti Město v oblacích sa veľká časť deja sústredila okolo nemeckého mesta stojaceho na gigantických pilieroch vo výške dvetisíc metrov na zemou. Potomkom Germánov v snahe udržať ľudí v bezpečí a pod vplyvom moci aj za cenu prijateľných strát vládne cisár. Hlavnou postavou je v prvom dejstve vrchný vyšetrovateľ Lewenhart, člen politického tímu zodpovedného za hľadanie rebelov bojujúcich proti neférovému systému. Ako jeden z najlepších mužov v cisárstve dostane nevďačnú – a vzhľadom na jeho pozíciu – aj banálnu úlohu. Tá ho nakoniec privedie ku zabudnutej technológii a väčším problémom, ako si dokázal predstaviť. Prvý diel načrtol niekoľko zaujímavých udalostí, ktoré viedli k usporiadaniu sveta po katastrofe, ako aj k rozhodnutiam s vplyvom na zvyšok udalostí a zanechal nezodpovedané otázky.
Zatiaľ, čo prvá kniha sa niesla v duchu netradičného postapo s originálnymi prvkami, pokračovanie Země v troskách už prináša klasickú zápletku s dôrazom na prežitie a bojom s príšerami – či už v ľudskej koži, alebo nie. Nebezpečenstvo už je riadne definované, čitateľ má predstavu voči čomu musia hrdinovia čeliť, a objavujú sa prvé náznaky, ako zmeniť nelichotivú a bezútešnú situáciu. Dostávame sa do ďalšieho mesta, Višegrádu, čo je vlastne spoločný česko-poľsko-slovenský projekt. Mení sa aj hlavný hrdina a do čela diania sa postaví poľský vojak Komorowski, ktorý sa ocitol na čele trestaneckého oddielu. Druhý diel pôsobí ako úplne samostatný v rámci cyklu, udržiava si ale vysoký štandard svojho predchodcu a ukazuje možnosti riešenia hlavného problému. Množstvo nových postáv rozširuje univerzum Miest o zaujímavé charaktery, ako aj odlišný spôsob, ako sa so svetom po súdnom dni vysporiadali iné národy.
Tam, kde dvojka skončila, tretí diel s názvom Svět v bouři pomerne plynulo nadväzuje. Na začiatku zisťujeme, čo sa stalo hlavným hrdinom potom, ako dorazili k Arche, podzemnému mestu. Dozvedáme sa aj to, čomu budú musieť čeliť, ak chcú obnoviť život na povrchu. Následne sa presúvame ďaleko na sever, až ku brehom Islandu. Čitateľovi to môže prísť ako výlet úplne mimo deja, ale dôsledok tohto presunu pochopíme až neskôr.
Na Islande sme svedkami toho, ako izolovanosť ostrova a rýchla reakcia na mimozemskú hrozbu umožnila žiť ostrovanom takmer identický život ako pred katastrofou. Aj tu sa síce nachádza mesto v oblakoch, ale vzhľadom na nízku populáciu sa do neho mohol presťahovať každý, kto chcel. Šancu tak dostali všetci, nie iba privilegovaní či vyvolení obyvatelia, ako to bolo v prípade iných miest. Napriek tomu, že na ostrove sa nenachádzali žiadne príšery, problémy zvyšku sveta si našli aj Islanďanov. Popri nárastu vlny imigrantov z kontinentu sa na scéne objaví aj dávno zabudnutá hrozba. Udalosti naberú spád a začína sa výprava plná nebezpečných situácií a s neistým výsledkom.
Autorka pokračuje v poctivom budovaní atmosféry, napätia a jednotlivé zápletky do seba zapadajú ako kúsky skladačky. Prvá polovica knihy je venovaná najmä predstavovaniu nových postáv a v rámci série máte pocit déjà-vu, lebo tento princíp ste zažili v predchádzajúcej časti. Hrdinov je na môj vkus príliš veľa, pričom mnohí z nich veľmi rýchlo svoju púť končia, čo môže byť vnímané u čitateľa dosť negatívne. Postavy pôsobia skôr ako kulisa, nie je čas vybudovať si k nim vzťah či rozhodnúť sa, komu budete držať palce. Časom ich ešte pribúda a keď o pár z nich prídeme, nie je to vlastne ani na škodu, lebo sa zúžil počet kandidátov na hlavnú postavu. Úprimne ale nevieme, kto ňou vlastne je, skôr ide o kolektív, v ktorom sem-tam niekto vyčnieva. Všetky tri diely spája iba jedna figúrka na pomyselnej šachovnici, bohužiaľ nemá dostatok priestoru na to, aby ťahala celú sériu sama.
Čo sa týka jednotlivých scén, stále majú až mrazivo realistický podtón a sú plné surových až desivých momentov. Kristýna nám ukazuje príliš známe situácie zo skutočného sveta, ako napríklad rozdiel v ponímaní utečeneckej krízy, vytĺkanie politického kapitálu aj za cenu klamstiev a poloprávd či mnohé iné. A aby toho nebolo málo, zisťujeme aj to, že sa nemusíme báť iba mimozemských príšer, ale aj ľudí samotných.
Román je plný strašidelných prvkov a nejeden autor hororov by sa mohol niektorými scénami inšpirovať. Je očividné, ako sa snaží autorka dostať príbeh do logického, ale melancholického záveru spôsobom, aby nám bolo jasné, ako sú jednotlivci nahraditeľní. Veľmi dobrým prvkom je samotné zdolávanie prekážok. Niekedy máme pocit, akoby sa i napriek všetkému, čo hrdinov postretne, príbeh rútil podľa autorkinej šablóny a nevybočuje z deja na základe rozhodovania samotných postáv. Nie, že by to bolo zlé, všetky zvraty sú logickým vyústením a správne vymodelovaním postáv alebo situácií, pár zvratov naviac by knihe ešte prospelo.
Ak máte radi podobne ladené príbehy, fičíte na kotletovinách, či máte v obľube postapokalyptický žáner, určite si prídete na svoje. Samotné diely sú napísané tak, aby sa dali čítať aj samostatne, väčší zážitok si pravdaže užijete v rámci trilógie.
Svoju literárnu kariéru začala výhrou v súťaži O brahmíní vemeno poviedkou Zrůdy by měly držet spolu (2009) a po tvorivej pauze, počas ktorej sa venovala športu, napísala nespočet poviedok a noviel, pretože ocenenie vemenom zaväzuje. Pre radosť svojej rodiny z Vaultu šílené brahmíny napísala aj poviedku, ktorá sa stala základom pre Krev pro rusalku - volala sa Krvavý kožíšek a vzbudila vtedy len všeobecné sklamanie, že sa nejedná o dievčenské román o strate panenstva. Jej diela sú k nájdeniu v mnohých zborníkoch, v časopise Pevnost sa prvýkrát objavila ako víťazka súťaže Vidoucí s poviedkou Zadostiučinění (Pevnost 03/2015), v roku 2017 si to zopakovala s poviedkami O snílcích a snovačích (Pevnost 03/2017) a Sobotní směna (Pevnost 12/2017). Jej poviedky sa stále pravidelnejšie objavujú aj v antológiách, ako napríklad Ve stínu Říše (2017), kde ohromila a vydesila príbehom Na vlastní kůži, alebo vo voľnom pokračovaní antológie Ve stínu apokalypsy (2018).
V súčasnosti sa spolu s Františkom Kotletom podieľa na románovej sérii Legie. (epocha.cz)
Záver: Svět v bouři je skvelým ukončením celej ságy, čitateľ dostáva patričné odpovede a aj poctivý koniec plný zvratov a prekvapení. Kniha je prínosom v autorkinej tvorbe, v rámci cyklu ale neprekonala latku z predchádzajúcich dielov, čo vôbec ale nie je na škodu. Séria si tak udržala veľmi kvalitný ráz a už teraz sa môžeme tešiť s čím príde Kristýna nabudúce.
Hodnotenie: 88%
Kristýna Sněgoňová – Svět v bouři
Žáner: science fiction
Vydavateľstvo: Epocha
Rok vydania: 2022
Vydanie: prvé
Jazyk: český
Väzba: brožovaná väzba
Počet strán: 448
ISBN: 978-80-2780-093-3
Odkazy:
Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Epocha.
Najčítanejšie
Arcey
Som planetárny bojovník a ťažký knihožrút, ktorý sa v slabých chvíľkach snaží písať.