Ak čo i len trochu sledujete českú fantastiku, Kristýnu Sněgoňovú vám netreba osobitne predstavovať. Románový debut Krev pro rusalku tejto mladej a mimoriadne plodnej autorke vyšiel v roku 2019 a odvtedy čitateľom robí radosť minimálne jedným románom ročne. Okrem toho je spolu s Františkom Kotletom spoluautorkou spaceoperovej série Legie. V tejto recenzii sa ale pozrieme na Země v troskách, pokračovanie postapo románu Město v oblacích. Práve Město v oblacích sa mi zatiaľ z tvorby tejto autorky páčilo najviac.
Prekonal ho druhý diel?
Na rovinu, myslím si, že nie. Pozor, to neznamená, že knihu Země v troskách pokladám za zlú. Pri čítaní ma bavila a krásne mi spríjemnila dlhú-predlhú cestu chronicky meškajúcou vlakovou linkou. Prvý diel ale zaujal na postapokalyptický žáner zaujímavým miestom deja, samotným mestom v oblakoch vznášajúcim sa na podperách niekoľko kilometrov nad zemou. Odhaľovať svet spolu s hlavným hrdinom ma veľmi bavilo, tajomstvá vytvárali napätie, ktoré ma pri knihe držalo tak mocne, až som ju zhltla za víkend.
Druhý diel je trochu iný. Už vieme, o čo ide, a ako sa dalo čakať, dej sa v podstate presúva na vojnou s príšerami zničenú zem. Dostáva sa nám v ňom viac klasických motívov postapa: tvrdí chlapi (a ženy) cestujú po rozvrátenej krajine a strieľajú do príšer. Kým Město v oblacích príjemne prekvapilo, Země v troskách sa vracia do zaužívaných koľají svojho žánra. A ešte jedna poznámka k rozdielom medzi oboma knihami. Zatiaľ čo prvá kniha výborne fungovala aj samostatne, až tá druhá prebrala úlohu začiatku série. Začína s úplne inými postavami, na hraciu plochu odznova rozostavuje figúrky, pripravuje pôdu pre záverečný diel trilógie, a teda sa končí v najlepšom, predtým, ako príbeh vydá svoje najväčšie poklady.
Na úvod Země v troskách sa presunieme do ďalšieho mesta v oblakoch, Višegrádu. Na rozdiel od toho prvého, nemeckého, ide o spojený česko-poľsko-slovenský projekt. Mesto sa nachádza v menšej výške nad zemou a jeho obyvatelia dobre vedia, že povrch nie je úplne ľudoprázdny, hoci po rokoch už na príšery úplne neveria. Porovnávať si pri čítaní obe mestá vás bude baviť. Systémy vlády, vzťahy so zemou, prístupy k organizácii života. Kým u Nemcov chodili na zem elitní zásobovači, Slovania tam posielajú ľudí za trest, zločincov, tých najnahraditeľnejších.
(A mimochodom, prečo? Prečo sú Slováci zase za volov? Slovenská štvrť Višegrádu hostí najväčšie geto, väčšinu z nás zabila epidémia… A ak sa ešte nejaký príslušník nášho národa náhodou objaví, je to v úlohe, ktorú v amerických filmoch v 90. rokoch zohrávali černosi. Skrátka a dobre, aby mal kto prvý zatrepať kopytami. Ja keď budem veľká a napíšem postapo, tak tiež vyhubím všetkých Čechov a basta!)
Ak ste sa báli, že vám bude priveľmi chýbať protagonista prvého dielu, nemuseli ste sa. Kristýna si pre nás pripravila veľmi sympatického a dokonca po niektorých stránkach podobného nového hrdinu. Ide o poľského vojaka v strednom veku Komorowského, ktorý sa nešťastnou zhodou náhod prepadol z najvyššieho postavenia medzi trestancov. Keď prežil neviemkoľkú výpravu na zem, stal sa veliteľom trestného oddielu. Ako postava je do hĺbky rozvinutý, sledujeme ho od začiatku, dostávame veľa informácii z pozadia, spoznávame jeho motivácie, minulosť.
Už som spomínala, že Země v troskách sa správa ako prvý diel viac než ten pôvodný prvý. Vidno to aj na kompozícii, pretože sa veľa času venuje predstavovaniu postavy v „prológu“ a budovaniu atmosféry. Hlavná úloha, hlavný "quest" nastúpi až niekedy po sto, dvesto stranách. Zároveň však veľa ostane nevypovedaného. Veľké riešenie si autorka necháva až do trojky, čiže dvojka vystupuje skôr ako také akčné intermezzo. Ale baviť vás bude. Postavy sú sympatické a plastické, svet zaujímavý, čitateľovi sa pýta dozvedieť sa viac.
Zhrnutie
Země v troskách vám ponúkne dynamický výlet do sveta po katastrofe, v porovnaní s prvým dielom je typickejším predstaviteľom postapokalyptického žánra. Nepochybujem, že na rozdiel odo mňa tento posun mnohých čitateľov naopak poteší. Autorka nám opakovane preukazuje, že vie veľmi dobre pracovať s budovaním sveta i postavami, a tak si myslím, že sa pri tejto knihe nebudete nudiť.
YaYa Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky, na streamoch filozofuje o Fantastickej poviedke a organizuje Poviedky na počkanie.
Goran
toto: "Ja keď budem veľká a napíšem postapo, tak tiež vyhubím všetkých Čechov a basta!" :D ja umriem!!! :D Pamätám si raz, ako mi jeden Čech vynadal do primitívneho baču z hôr (zaslúžil som si to svojou aroganciou), ale my, ako národ, si to predsa len nezaslúžime... :)
15.12.2021
8HitBoy
Město v oblacích bolo super, aj keď záver mi prišiel nevýrazný a príliš klišéoidný. Určite pôjdem aj do tohto príbehu.
16.12.2021