Začnime receptom na vianočnú pochúťku. Vezmeme 400g „Gravitácie“, pridajme 200g „Na brehu“, dolejme hrnček „Revenanta“, dve polievkové lyžice „Interstellar“-u, jednu lyžičku „Marťana“, štipku „Ad Astra“, pridajme dvoch Georgeov Cloonych, nasypeme do toho 100 miliónov dolárov a za stáleho miešania varíme 118 minút. Okoreníme pár akčnejšími scénami, nakvapkáme pár sĺz a môžeme podávať.

Vesmírna loď Æther (prvé písmeno dodal Muskov syn) sa vracia z úspešnej misie na novoobjavenom mesiaci Jupitera (kde sa doteraz schovával, koťuha, moc nevysvetľujú), kde existujú slušné podmienky pre život. Lenže na Zemi zatiaľ pokazili sito™ a ľudí požiera zhubná radiácia. Väčšina preživších je v p̶r̶d̶e̶l̶i̶ podzemných bunkroch, kde sa lúčia so svojimi rodinami a postupne vymierajú ako účastníci koronapárty. Iba smrteľne chorý starý ujo, ktorý už na zemi nemá nikoho, s kým by sa mohol rozlúčiť, ostáva na opustenej polárnej základni, kde predpovede sľubujú ešte pár dní dýchateľného vzduchu, aby kontaktoval posádku Ætheru, že na Zemi ich čaká dosť nemilé prekvapenie a možno by stálo za úvahu hodiť spiatočku. Popri tom hltá podivné pilule ako Gagarin kinderil a je závislý na prístrojoch ako priemerný hráč počítačových hier, keďže si potrebuje pravidelne čistiť krv, aby sa obratom nepobral za zvyškom populácie planéty.

Problém začne v momente, keď si starý pán uvedomí, že na základni majú príliš malú anténu. Smola, je to proste fakt, na veľkosti záleží. A keďže s malou anténou sa dá spraviť len krátke spojenie, chystá sa ďalej na sever, kde má byť základňa požehnaná oveľa väčšou anténou. To však ešte netuší, že na základni neostal celkom sám, ako si spočiatku myslel. Nehovoriac o tom, že na Ætheri tiež nejde všetko podľa kostolného poriadku...
Technicky je film zvládnutý vynikajúco, interiéry vesmírnej lode sú presvedčivé a pripomínajú kreácie Space X, z polárnych základní cítiť správny chlad (skoro ako bolo cítiť v inej Veci), ľudia sa väčšinou nesprávajú ako úplní blbci a Cloony hrá aj za väčšinu ostatných postáv. Prekvapivo kvalitný je aj výkon malej Iris, najmä vzhľadom k tomu, koľko jej toho dovolili povedať. Film je nakrútený podľa prvého románu „Dobré ráno, polnoc“ (Good Morning, Midnight) americkej spisovateľky Lily Brooks-Daltonovej, scenár by zniesol pár úprav, ale vo všeobecnosti ide o nadpriemerné dielo a v rámci žánru je to chutný vianočný koláčik.

Rok 2020 moc nevyšiel. Keby vyzeral ako kozmická loď, pripomínal by Æther v druhej polovici filmu. Zato Netflix musí Coronu milovať. V kinách zdochol pes a aj to len v každom druhom rade, ľudia trénujú vrcholový gaučing a v bedni každoročná opakovaná nuda pri osemstoštyridsiatejdruhej repríze Popolušky, ktorú už máte chuť zastreliť jej vlastnou kušou. Aj s Juráškom. Niet divu, že keď sa vo vianočnej ponuke objaví ako ako Chicxulubský meteor z jasného neba tvrdšie scifi, spojené s katastrofickým filmom v akejsi light verzii Interstellaru, nedá sa mu odolať. Ja som neodolal a vôbec neľutujem. A Netflixu želám viac podobných počinov. Už sa na ne teším!