Star Trekový vesmírny masaker kotletovou pílou (recenzia Operace Thümmel)

Upozornenie: táto recenzia na nového Kotletu obsahuje expresívne výrazy, hrubé slová a nadávky, rovnako ako kniha, ktorú posudzuje. Preto by ju nemal nikto čítať. Tú recenziu. Knihu si prečítajte – je skvelá.
cyberstorm
Podporte scifi.sk
Vitajte v budúcnosti! Zem sa konečne stala členom Spojenej federácie planét a teší sa krásnym novým zajtrajškom. Jej obyvatelia sa stali rovnoprávnymi členmi úžasnej medzidruhovej spoločnosti zakladajúcej si na rovnosti, bratstve a slobode, na porozumení a všetkých iných optimistických ideách, ktoré robia z Federácie nádherný nový svet.
Bullshit!
Tak nejako by to mohlo vyzerať, ale realita je iná. Svet je v prdeli. Ale tak strašne hlboko, že tam nezasvietite ani röntgenom. Áno, na Zemi naozaj pristáli emzáci, ale nešlo o mierovú misiu. Vybudovali si vojenské základne a do pár dní celú planétu vďaka obrovskej technologickej prevahe obsadili. A nie, nenašiel sa ani jeden pilot práškovacieho lietadla, čo by sa bol obetoval a materskú loď hnusných alienov taranoval. Ale keďže tých materských lodí bolo setsakra veľa, tak je to asi aj tak jedno...
Jednoducho a krásne - Zem padla a jej obyvatelia s ňou. Budúcnosť väčšiny pozemšťanov dostala nový odtieň ružovej. Presne takej akej sú párky. Vážne, ľudstvo je využívané len na jednu vec – separát. Áno, naši milí zelení mužíčkovia (vlastne modrí – ale o tom neskôr), z nás robia sekanú v konzervách (“s veľmi pikantnou chuťou“), stravu pre svoju mašinériu. A či sa medzi tým na pár týždňov zastavíte v rádioaktívnych baniach kde sa ťaží nejaké to vesmírne kryštalizované svinstvo, čo vám olúpe kožu až na kosť, alebo pôjdete pod mlynček hneď, je v podstate tiež úplne jedno.
Operace Thümmel (Legie 1). Obálka prvého vydania (Epocha, 2020).
Operace Thümmel (Legie 1). Obálka prvého vydania (Epocha, 2020). Disclaimer
Celkom veselé zasadenie deja nového románu Operace Thümmel z pera majstra optimistických vízií, Františka Kotletu, však? Prvý diel zo série voľne prepojených kníh s názvom Legie je depresívny. Vlastne, je ešte viac depresívnejší ako väčšina Kotletových románov býva. Sám autor sa nechal počuť, že v podstate chcel napísať niečo ako alternatívu k Bratstvu krve, ale s tým, že by ľudia nemali na svojej strane upírov, čo sa mu celkom podarilo. Ľudia to majú spočítané a hoc sa spočiatku snažili, prehrali. Teraz ich okupuje Spoločenstvo, aktuálne najsilnejší mocenský hráč na galaktickej šachovnici s prísne danou hierarchiou. Nejde pritom o jedinú rasu. V Spoločenstve existuje množstvo rás, všetky dobyté a podriadené tajomným Enlilom a ich spoločenskému systému skar. Väčšina z podriadených/dobytých rás bola vyhladených alebo, podobne ako ľudia, slúžia len ako otroci alebo obed. Tých pár, čo sa uplatnilo aj inak, majú jasné funkcie: rasa poskokov a úradníkov - Kulšešovia, rasa vojakov – jašteroidní Chanovia, či rasa elitných bojovníkov v podobe tajomných Zuuritov. A na spodku celej tejto optimistickej pyramídy sme my, vznešené chodiace konzervy.
Jedinou nádejou ľudstva v tejto sračkoidnej situácii nie sú vojaci, ani svalovci ani vedci, ale špionážna služba, ktorá sa pod rúškom kolaborácie s okupantmi infiltrovala do systému Spoločenstva a obsadila najvyššie možné pozície. Inak povedané, sú na tom len o pol vlásku lepšie než zvyšok ľudstva. Zo všetkých to najďalej dotiahol agent českej rozviedky František Moravec, ktorý spolu so zvyškom spravodajcov z celého sveta vypracovali plán, ako sa dostať sa do systému, hoc za cenu “spolupráce s nepriateľom“. Ďalšie postavy, alebo skôr sparring partneri hlavného hrdinu, sú napísaní tiež skvelo. Niektorí z nich si a priam získali svojou príjemnou priateľskou povahou moje srdce. To platí najmä pre ruského špióna Gerasima, ktorý nikdy nezabúda na svoju matku. Rus. A vodku. A možno ešte Adu.
Kniha Operace Thümmel je možno fikciou, ale využíva jej názov i meno hlavného protagonistu je odkazom na skutočné postavy československých dejín:
Paul Thümmel (15.1.1902 Neuhausen – 20.4.1945 Terezín) bol počas druhej svetovej vojny a protektorátu príslušníkom NSDAP a vysokým dôstojníkom nemeckej spravodajskej služby Abwehru. Popri tom však fungoval ako najvýznamnejší dvojitý agent Československej spravodajskej služby s krycím menom A-54. Po odhalení jeho cinnosti bol zatknutý gestapom, veznený a vypočúvaný, neskôr prevezený do Terezína, kde bol v apríli 1945 popravený.
Brigádný generál František Moravec (23.7.1895 Čáslav - 26.7.1966 Washington D.C.) bol československý legionár, dôstojník Československej armády a prednosta druhého oddelenia Hlavného štábu (vojenská spravodajská služba)
Dej knihy letí dopredu závratnou rýchlosťou. To si takto chvíľu ako kolaborant len tak vyberáte, koho pošlete do Jáchymova a koho do konzervy a ani sa nenazdáte a už letíte v ukradnutej lodi hľadať pomoc pre Zem. Samozrejme, že sa poserie všetko čo sa posrať dá, je hneď spočiatku jasné. Hrdinovia sa dostávajú z jedného problému do druhého, často krát si ledva zachránia holú kožu (a niekedy ani to nie). Potešujúce je, že autor s väčšinou z nich narábal celkom realisticky. Najmä v prípade Ady, hoc prispôsobenej na boj, bolo vidno, že únava, stres a neustály boj o prežitie si ku koncu knihy vyžiadal obeť v podobe reálnych zranení. Celkovú situáciu asi najlepšie vystihuje nižšie uvedená scéna z knihy:
„Ty bedny, to všechno je maso z lidí?“ zeptal se Gerasim.
Zase jsem pokrčil rameny.
„Nejspíš jo. A nejen z lidí. Jsme jako krávy, co ukradli náklaďák z jatek mířící do Mekáče,“ dodal jsem.
Výraznou devízou románu je humor. Taký ten čierny, že by zbieral bavlnu. Hlavný hrdina...a vlastne celý ľudský A-Team hláškuje o stošesť, často aj v ťažkých a napätých situáciách. Osobne som si užíval scény s kapitánom Bouchačem a lordem Mrdákem ako i malé priateľské pošťuchovanie s Adou, lokálnym Wookiem a maskotom posádky. Asi najväčší záchvat smiechu som ale dostal ku koncu knihy, keď slovné spojenie “vychcať s niekym“, dostalo úplne iný význam. Humoru v knihe je teda vrchovato, hoc často v drsnej podobe a niekedy tesne na hrane, ale u Frantu to akosi spolu s krkolomnou akciou čakáme. Na druhú stranu sa niektoré spojenia opakovali až príliš často. Najmä Adine obľúbené „Si jen maso a nic víc“ mi začalo časom liezť krkom ako záha po extrapálivom chilli.
Poďme ale ďalej. Veľmi ma potešilo množstvo mimozemšťanov. V Kotletovej knižke nájdete všetko čo len chcete: emzákov dvojnohých aj štvornohých, päťrukých aj desaťokých, chlpatých aj šupinatých, s farbou celého spektra dúhy (ok, ružová tam nebola. Môžem dostať nabudúce ružového emzáka?). Charakter drvivej väčšiny z nich je však na rozdiel od ich výzoru na jedno kopyto - dalo by sa povedať, že čím viac rúk a nôh, tým väčší hajzel. Samozrejme, aj tu sú výnimky v podobe Enlilov, akýchsi humanoidných šmolkov, ktorí majú síce dve ruky a dve nohy a detský výzor, ale chrapúňmi sú par excellence. Mám trocha výhrady k názvom jednotlivých rás – pri toľkej pestrosti mi často splývali jedna s druhou, čo viedlo k miernemu chaosu a rýchlemu listovaniu k záložkám, kde boli predstavení. Osobne by som veľmi uvítal nejaké náčrty emzákov, ako si autori všetkých tých Sukrov, Kulšešov, Tupariov, Rutašov, Chanov, Zuuritov, Enlilov a ja neviem koho ešte predstavujú, poprípade nejaký malý slovník na konci knihy, kde by bolo všetko uvedené na pravú mieru. Aj na tú ľavú.
František Kotleta
František Kotleta / Zdroj Disclaimer
Pri čítaní som mal asi najväčší problém s hlavnou postavou kápa Moravce. Na to že ide o spravodajského analytika, ktorý síce prešiel tréningom, ale predsa len to nie je cvičený zabijak v štýle Jasona Stathama, mi prišiel ako dosť nadupaný akčný hrdina. Rozumejte, ak by mala Zem viacerých takých, ktorí si to rozdajú na päste s dvojmetrovým reptiloidným tankom, následne úspešne prežije útok na svoju osobu zo strany spolubývajúcich, chvíľu na to zvládne telepatickú manipuláciu len pre to, aby sa zapojil do ozbrojeného úteku a to všetko v podstate behom 24 hodín, tak by sme Spoločenstvo behom jedného doobedia vyhladili a večer by sme pokojne sadli k Farme a Franta by nemal o čom písať. Skrátka, na mňa až príliš nerealistický výkon analytického úradníka, hoc z tajnej služby, za ktorého výkon by sa nemusel hanbiť ani Arnold van Stallone.
Napriek všetkému sa ale už teraz teším na pokračovanie zo sveta Legie. Určite pôjde o sondu do vnútra mimozemskej mysle. Pravdepodobne guľkou alebo výstrelom z rotačného blasteru ;)
Záver: Nový projekt od dua Franta a Kristína je niečo na spôsob Texaského masakru motorovou pílou v Star Treku. Všade samí emzáci, vesmírne bitky, či stratené pradávne civilizácie, to všetko popretkávané tenkou krvavou líniou vyvrhnutých čriev, zoškvareného mäsa a citeľného strachu pár preživších pozemšťanov, ktorí na starej galaktickej kraksni plnej ľudských konzerv unikajú nepriateľom a zároveň zúfalo hľadajú spravodlivosť pre Zem. V skratke: zábavná kniha o hnusnej budúcnosti.

Hodnotenie: 85%

Operace Thümmel
Séria: Legie (1)
Autor: František Kotleta (Leoš Kyša)
Vydavateľstvo: Epocha
Vydanie: prvé
Rok vydania: 2020
Počet strán: 344
Väzba: mäkká/brožovaná
ISBN: 978-80-7557-975-1
Obálka: Jiří Arbe Miňovský

Plusy:
- zábavná akčná scifáreň plná vybuchujúcich hláv a čriev
- realisticky vykreslené depresívne prostredie
- dobrodružná space opera ako remeň
Mínusy:
- trocha nerealistický hlavný akčný hrdina
- chaos s mimozemšťanmi

Odkazy:

Za poskytnutý recenzný e-book ďakujeme vydavateľstvu Epocha.
Vydavateľstvo Epocha.

Mohlo by sa vám tiež páčiť:

cyberstorm

cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.

Súvisiace objekty SFDB

Diskusia

Goran
Aj niektoré tvoje hlášky z tejto recenzie sa, verím, tiež stanú pamätnými, podobne ako hlášky z kníh, ktoré recenzuješ - napríklad Arnold van Stallone je NAJ :D
16.12.2020

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB