prihlásenie | registrácia   Login with Facebook
scifi.SK -=- scifi space: František Kotleta - Spad (recenzia)
Spacenews


 
spacenews PRIDAJ VLASTNÚ SPRÁVU
František Kotleta - Spad (recenzia)
28.08.2017 19:00 | Kategória: Nové - Recenzie | Autor: B.T. Niromwell
Česká postapo sa varí z Kotlety a samých českých ingrediencií, "protože český vojak = dobrý voják". A veru, našej B. T. Niromwell, ktorá recenzovala počin Františka Kotletu, chutila táto celkom dobre.
Spad - Reklamné - Banner



Postapokalyptická tematika si za posledné roky získala nemalú popularitu a bežný čitateľ má celkom dobrú predstavu o tom, čo možno od takéhoto žánru očakávať. Bez ohľadu na to kedy, kde, po čom (po akej desivej katastrofe) a prečo, vždy, keď sa púšťam do čohosi podobného, kladiem si otázku, ktorou z dvoch ciest sa tvorcovia vydali. Pôjde o dychberúcu sondu do ľudskej spoločnosti alebo strieľačku, čo pripomína prepis videotutorialu Call of Duty?

František Kotleta si, chvalabohu, vybral tú druhú možnosť. Hlavný protagonista, David Michálek, hrdina z Istanbulu, sa so svojimi parťákmi pohybuje po miestach niekdajšej Českej republiky, za čo mu drukujem – nie každý autor by mal gule zasadiť takýto akčňák do slovanského prostredia. A to právom, otázka totižto ostáva, či čosi také vyznie vierohodne. Tu je to spočiatku rozpačité, no čím dlhšie postavy putujú rádioaktivnym Českom, tým lepšie to funguje.

Spád začína klasickou krčmovou scénou, kde sa náhodný ožrala pustí do hlavného hrdinu, a ten ho na mieste odbachne. Kolegu do pekla odpraví, samozrejme, mnohými siláckami hláškami, a jeho telo okamžite odprace čašníčka tak, aby bolo čitateľovi hneď jasné, že to robieva bežne, a že všetci v krčme sú strašní tvrďasi. A v tej chvíli viete, na čom ste, a na tej istej vlne sa budete viesť až do konca.

Dej je prvé dve tretiny knihy pomerne priamočiary – hrdinovia utekajú a ktosi ich naháňa, nie je im však úplne jasné prečo. To je fajn, nakoľko čitateľ ostáva zvedavý. Po mnohých a mnohých opisoch bojov však už nie je zvedavý, z ktorej strany kto koho kopol či akým hákom ho odrovnal, je úplne jasné, že žiadnej postave sa neskriví ani vlas na hlave a že nepriateľ bude bez ohľadu na presilu zneškodnený. Pomedzi akčné scény sa naši protagosnisti sem-tam dvojvetnými dialógmi porozprávajú o minulosti či načrtnú akúsi vzťahovú líniu, prípadne na pár sekúnd odhalia svoje emócie pri fľaši nepravej whiskey či pohľade na zbombardovanú Prahu. Takéto momenty ale fungujú veľmi dobre a krivka čitateľov zvedavosti opäť vzrastie. Pri týchto scénach autor nikdy neprestrelí, čo sa nedá povedať o akcii či efektných hláškach, ktoré chrlí jednu za druhou. Avšak štatistika nepustí – ak máte nejakú hlášku na každej stránke, aspoň na každej desiatej sa zasmiať zákonite musíte, a tak je celkový výsledok dosť vtipný.

Na margo postáv, nebudete mať síce jasnú predstavu, čo sú zač, či ako vyzerajú, ale za to budete presne poznať ich arzenál zbraní a vedieť, ktorou z nich kedy strieľajú. Toto sa zlomí tak v poslednej tretine knihy, kedy už konečne spoznáte všetky postavy, aj keď s nimi putujete už od začiatku, a je možné hlbšie rozvinúť dejovú líniu. Inu, sú to vojaci, priveľa toho nenahovoria.

Mojou najobľúbenejšou časťou knihy sa okamžite stal doslov, kde autor odpovedá na otázku, čo chcel svojím dielom vlastne povedať – nič. Hrdo sa priznáva, že chcel len napísať dobrý príbeh a pobaviť čitateľa. A nech si hovorí, kto chce, čo chce, jedno sa Františkovi Kotletovi uprieť nedá – že si užíval každú stránku a náboj vystrelený v tejto knihe.

Tak pozerám, že moja recenzia vyznieva celkom pozitívne, hoci som pri čítaní často prevracala očami nad všetkým tým klišé. Píšem ju však tesne po prečítaní a ešte mnou lomcuje nadšenie z vyvrcholenia – a presne to by sa po prečítaní knihy malo diať. František Kotleta si svoj Molotov kokteil akcie, hlášok, absolútneho klišé a hrdinských činov namiešal celkom slušne, zdegradovaná postnukleárna ľudská spoločnosť vás neznechutí až tak, ako býva pri niektorých postapo zlým zvykom a keď sa prenesiete ponad stovky škuľavo vystrelených nábojov z hlavne nepriateľa a tiež ponad pár scén, kde si autor celkom okato odporuje, je veľká šanca, že sa pobavíte.

Ja sa vrhám na voľné pokračovanie Polčas rozpadu.



Kvalita tejto spacenews: Ak chceš hodnotiť spacenews, musíš byť prihlásený
diskusia zobraz diskusiu
jurinko (30.08.2017)
Ide asi o radioaktivny spad, ze? Cize ten dlzen v nazve je asi chybka, hm? Inak by som sa celkom rad dozvedel aj viac, nez len to, ze prve dve tretiny sa len striela, a na konci pride rozuzlenie. Aspon typovo si mohla naznacit, ake rozuzlenie to je. Lebo takto sa mi to moc citat nechce, ale ak by si ma navnadila, ze po hustych hlaskach pride aj nejaka myslienka, mozno by som tomu sancu dal :-)


B.T. Niromwell (31.08.2017)
Nuz, co ti poviem, nebudem klamat citatela:D ak hladas myslienku na konci, tato kniha najskor nie je pre teba. Ale viem, čo myslíš, aj ja som hľadala myšlienku, a rotovala mi y toho hlava od jednej strany k druhej, až kým som sa nedobojovala k doslovu, kde autor hrdo vyhlasuje, že kniha myšlienku nemá :D


jurinko (05.09.2017)
LOL :-D


Strana:|<  <  (1)  >  >| 
Príspevok:
Sledovanie: odoberať nové príspevky v téme na email (len pre registrovaných).
Registrovaný užívateľ
Neregistrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zabudli ste svoje heslo?
Otravuje ťa neustále vyplňovanie mena, emailu či krkolomné rozpoznávanie textu.
Zaregistruj sa, kde si môžeš vytvoriť svoj profil a po prihlásení je tento formulár pre teba už minulosťou.
Meno:
Email: (nebude zverejnený)
Podmienky: čítal som a súhlasím s podmienkami
  Podporte scifi.sk

  Cosplay týždňa
Diskusia: 0 (začiatok)
staršie  
Facebook
 
Twitter
 
Súvisiace linky
 

copyright © 1995 - 2018, Force Majeure
scifi.sk, ročník 2018, vychádza denne, ISSN 1339-8180

Vydavateľ: Force Majeure, Boženy Němcovej 5, 08005 Prešov
Zástupcovia redakčnej rady: Stanislav Lacko, Alexander Schneider, Roman Schnellbach