Pýcha a pád mesta pražského (recenzia František Kotleta - Underground)
Praha City je šťastné mesto budúcnosti z vyše desať miliónmi obyvateľov. Mesto, v ktorom je možné takmer všetko, ak máte na to peniaze. Ak nie, ste chudák odkázaný na život v jej tieni a v podzemí. Keď dostane bývalý policajt Petr Vachten ponuku na úplne bežný kšeft, ani len netuší, do akých problémov sa zamotal... Nová výborná kyberpunková detektívka od drsňáka Kotletu!
Praga Caput Regni. Praha matka miest. Zlaté mesto. Stovežatá. Alebo, čo takto inak? Stomrakodrapová Praha budúcnosti, najšťastnejšie mesto na planéte, ktoré so svojimi vyše desiatimi miliónmi obyvateľov poskytuje ubytovanie a útočisko tým najbohatším aj tým najchudobnejším. Je to Praha, z ktorej sa v budúcnosti, po Česko-poľskej vojne (ktorú bratia prehrali) a po páde republiky stal mestský štát kontrolovaný piatimi megakorporáciami, Praha rozdelená na tri úrovne, od tej najšpinavšej a najúbohejšej U cez S až po tú najdrahšiu N. Praha ktorá nikomu nedá nič zadarmo. Praha špinavá a bezútešná, ale i hypertechnická, kde môžete kúpiť takmer všetko: od šťastných párkov vyrábaných z ľudského mäsa, cez desaťročné prostitútky, ľudské orgány, digitálny kybersex, implantáty pohlavných orgánov (pokojne aj päť naraz) ale aj čerstvé bio potraviny, najnovšie bio-, kyber- a nanotechnológie a večnú mladosť.
Underground. Prvé české vydanie (Epocha, 2020). / ZdrojDisclaimer
Praha bylo zkurvený město. Ale měl jsem ho rád. Bylo jako kulhavej pes s vyrážkou – smrdělo, rozpadalo se, fungovalo jenom občas, ale pořád v sobě mělo něco, proč jste ho nakonec se zatajeným dechem pohladili. Jasně, pak jste si museli popatlat ruce dezinfekcí, ale pořád šlo o vašeho milovanýho čokla. Taková byla i Praha na počátku zatraceného dvaadvacátého století. Vlezl jsem do metra a protlačil se davem lidí, kteří proudili ven i dovnitř – z práce, do práce, za štěstím nebo nelibou povinností. Anebo prostě byli jenom tak v pohybu, protože místo, kde skládali hlavu, smrdělo hůř než ten kulhavej pes. Narval jsem se do prvního vagonu a opřel o stěnu mezi chlápkem v tričku s nápisem „Konec už byl, jen jsme si toho nevšimli“ a paní, která vypadala, že snědla své dvě sestry i s půlkou višňového sadu. Vzhledem k tělesné blízkosti obou jsem nedokázal rozeznat, kdo z těch dvou páchne víc. Ani tahle hromada lidí mě ale neuchránila před zprávami CN, které řvaly víc, než kdyby se někdo postavil mezi tu ženskou a její denní dávku umělýho tofu.
V takejto Prahe 22. storočia stretávame hlavnú postavu, nájomného žoldniera, bývalého policajta a veterána z boja o Ostravu, súkromné očko a bodyguarda, cynického životom poznamenaného chlapíka menom Petr Vachten. Jeho živobytie je hrubé a tvrdé – necháva sa najímať rôznymi ľuďmi a organizáciami ako žoldnier, člen nájomného zásahového komanda tam, kde si mestská bezpečnosť platená korporáciami nechce zašpiniť ruky, alebo osobný strážca. Keď ho požiada kápo Pražského podsvetia o ochranu svojej netere, digitálnej čarodejnice a transhumanistickej drahými kyberimplantátmi prepchanej šľapky menom Fairy Fay, Vachten zákazku prijme. Pritom ani len zďaleka netuší, ako veľmi si tým skomplikuje život. Okrem hlavnej postavy zarezonuje v pamäti ešte niekoľko ďalších. Najmä Tlustého Toma, pol druha metráku vážiaceho fúzatého technopiráta až fanaticky nenávidiaceho všetky moderné kybertechnológie, so softballovou pálkou a kiltom namiesto nohavíc (nechcete vedieť, čo je pod ním) si jednoducho zamilujete. Podobne je na tom aj Mína, postaršia madre s obrovskou zbierkou kníh, pre ktorú Vachten pracuje. Keď došlo na akúkoľvek scénu s ňou, vždy som si na jej mieste predstavoval Judy Dench, známu ako M z posledných bondoviek. Čo sa týka digitálnych čarodejníc, ide o zaujímavý koncept kybernetickými implantátmi vylepšených pobehlíc, ktoré dokážu svojmu klientovi spôsobiť rozkoš tak, že sa mu napoja cez jeho implantát priamo na konkrétne centrá v mozgu. A podobne ako v skutočnom svete existujú luxusné prostitútky, za ktoré dokážu solventní klienti zaplatiť veľké pálky, aj v kyber-Prahe si ich môžu dovoliť len tí najbohatší. Kotleta je známy svojimi surovými akčnými scifárňami s upírmi a emzákmi alebo postapo románmi z českej kotliny. Podobného razenia je aj jeho najnovšia kniha. Je to svet plný nadávok, špiny, výkalov, bolesti a ľudského a morálneho úpadku, kde sa snažia tí najchudobnejší a najbiednejší prežiť ďalší deň, hoci i za cenu straty vlastnej ľudskosti. V príkrom rozpore s týmto prostredím podzemia je nadmesto, úroveň najbohatších z bohatých, ktorí si môžu dovoliť skutočné biopotraviny, na pitie čistú vodu, v ktorej sa môžu dokonca umývať, najnovšie technologické hračky i večnú mladosť. To všetko, ak máte moc a peniaze. V tomto kniha veľmi pripomína iné cyber- a postcyberpunkové diela – od Gibsona si vzala špinavé ulice a neónové reklamy, od Sterlinga politické podtóny a anarchizmus, doplnila o všade prítomnú mediálnu masáž CN feedu so svojimi seriálmi Ďuro, poslední Slovák, Mexičtí bandité mrdají v Los Angeles či Francouzské paničky z Azurového pobřeží, proti ktorým je Panelák vysoko sofistikované filozofické veľdielo. Najviac ale Kotletov Underground pripomína známu Morganovu trilógiu o Takeshim Kovacsovi, za ktorou v niečom síce zaostáva, no často len o pomyselný chlp. Z románu navyše dýcha Františkova láska k rodnej českej vlasti, k Poľsku i k Slovensku, ktoré má naozaj rád – či už ide o šťastné párečky od pána Babi... pardon, od pána Párečku, odkaz na Červenáka či obľúbenú zbraň vyrábanú slovenskými zbrojovkami. Podobne je na tom i jeho láska k popkultúre 20. storočia, ktorú autor jednoducho miluje:
Z reproduktoru pod barem hrál prastarý afghánský rap. Alí ho pouštěl vždy kolem zavírací doby. Ne že by ho měl rád, šlo o fakt děsivou kakofonii skřeků, ale odrazoval zákazníky od toho, aby si ještě chtěli objednat. Pokud byli přesto vytrvalí, vytáhl remixy sto let starých nahrávek chlápka jménem Michal David a zpravidla už po dvou sonzích začala lidem téct z uší krev.
Príbeh je typicky kotletovsky akčný, plný hlášok a nadávok, vyvrhnutých čriev a stoviek vystrelených nábojov a mozgov. Zároveň však je naň možné s pokojným svedomím napasovať aj nálepku detektívka, pretože Vachten, podobne ako čitateľ, netuší, prečo chce niekto jeho klientku zlikvidovať. Treba poznamenať, že ide o umne spracovanú detektívku, v ktorej, podobne ako v tých klasických, aj tu sú stopy odhaľované postupne, pekne jedna po druhej. Vlastne až do scény, kde dôjde k odhaleniu, nemá čitateľ ani len páru, kto za tým všetkým stojí.
František Kotleta je rodák z Bruntálu, mäsiar, dobrodruh, trestanec a vlastne čokoľvek, čo si ešte vymyslí. Hlavne však autor fantastických románov, v ktorých bojujú upíri s mimozemšťanmi, bohovia so žoldniermi, superzloduchovia proti superhrdinom a nakoniec sa s ním môžete vypraviť aj do šialeného postapokalyptického sveta. Vraví sa, že má aj iné, strašidelnejšie meno, no to je opradené tajomstvom a každý, kto ho pred zrkadlom o polnoci vysloví trikrát za sebou odzadu, zošalie a zožerie vlastného psa.
Zhrnutie: Kotletov Underground je skvelou drsnou kyberpunkovou detektívkou. Rýchlo odsýpajúci akčný dej spolu s postupne dávkovanými indíciami radí túto knihu do kategórie „must have“ pre všetkých fanúšikov tohto žánru. Veľmi dobrá, i keď drsnejšia alternatíva k tvorbe Petra Hetešu. Hodnotenie: 85% Názov: Underground Autor: František Kotleta Vydavateľstvo: Nakladatelství Epocha Vydanie: prvé Rok vydania: 2020 Počet strán: 312 Väzba: brožovaná ISBN: 978-80-7557-241-7 Obálka: Adéla Miklíková, Lukáš Tuma Plusy: - Akčné science fiction - Rýchly spád - Kyberpunkové prostredie - Premyslená zápletka Mínusy: - Drsný štýl ktorý nemusí sadnúť každému
