Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2019)

Takže 2019? No dobre, opäť nás čaká extrémna hojnosť, prakticky niet týždňa, čo by v kinách nemal premiéru minimálne jeden film, čo treba vidieť. Do kina teda pôjdem minimálne 52 krát a nič na tom nemení ani skutočnosť, že päť krát už som tohto roku v kine bol.

Takže 2019? No dobre, opäť nás čaká extrémna hojnosť, prakticky niet týždňa, čo by v kinách nemal premiéru minimálne jeden film, čo treba vidieť. Do kina teda pôjdem minimálne 52 krát a nič na tom nemení ani skutočnosť, že päť krát už som tohto roku v kine bol, lebo ono sa to číslo aj tak ešte zväčší, práve kvôli týždňom, v ktorých bude treba do kina zájsť dvakrát. Alebo tri, ale také týždne, aspoň teraz to tak vyzerá, budú len dva. V máji a v novembri.

Faktom ale je, že len v kine uvidím minimálne 52 nových filmov, čo je o to strašideľnejšie, že skutočne si z nich obľúbim tak maximálne desať a je vysoko pravdepodobné, že to nebudú filmy, do ktorých by som to povedal, ale práve tie, čo si pôjdem pozrieť viac menej z povinnosti a oni ma prekvapia a nadchnú a ak budú skutočne výnimočné, stanú sa súčasťou môjho sveta. Ako druhý Ralph, teda Ralph búrajúci internet, ktorého už máme za sebou a ja si ho budem pamätať navždy, nie kvôli tomu, že by sa mi tak veľmi páčil, ale preto, že som v ňom nadaboval jednu vetu – áno, normálne sa chválim, chvastám, pýšim, machrujem – a vlastne sa mi tak splnil životný sen, o ktorom som pred tým ani nevedel, že ho mám.

Iné ma ale na tom množstve fascinuje. Ak nás totiž čaká dobrý rok, naozaj dobrý, aspoň jeden, dva filmy sa nám do sŕdc zapíšu natoľko, že sa stanú súčasťou všeobecného prehľadu, stanú sa filmami, o ktorých budeme automaticky predpokladať, že ich videl každý, a kto nie, ten bude mať rezervu, ktorú treba dohnať, aby sme ho mohli brať vážne.

Akože nevidel si Playmobil, The Movie? To fakt?

No, nevidel a možno to ani nebude hanba.

Uvidíme. O desať, dvadsať, tridsať, štyridsať rokov, presne ako to vidíme dnes.

Pred štyridsiatimi rokmi, v roku 1979 mal napríklad premiéru prvý filmový Star Trek. Star Trek: The Motion Pictures, film, čo po desiatich rokoch vrátil na ihrisko mainstreamu frančízu, ktorá bola v tom čase celkom v tieni Star Wars. A obe sú t s nami dodnes.

Alebo Votrelec, Alien, ten prvý, Scott, Giger, vieme, samozrejme, že vieme, hanba, keby sme nevedeli. Alien mal tiež premiéru v roku 1979. Čo ešte? Vlasy, Život Briana, Moonraker, Rocky 2, ak by sme sa ale mali držať fantastiky tak The Amityville Horror.

Dobre, čo sa stane, ak preskočíme o desať rokov dopredu, alebo o tridsať dozadu, podľa toho, odkiaľ budeme rátať.

Z brucha viem, okamžite, žiadne googlovačky, že v roku 1989 mal premiéru prvý Batman Tima Burtona. Michael Keaton, Kim Basinger, Jack Nicholson ako Joker, a na hudbe sa podieľal Prince. Batman priznane inšpirovaný Návratom Temného rytiera Franka Millera, Batman, čo si naňho spomeniem vždy, keď sa viac či menej vytočím kvôli nejakému novému komiksovému blockbusteru. Tušil Tim Burtom, aké to bude mať dôsledky? Netušil a dôsledky to malo minimálne, lebo Burtonov Batman za toto dnešné šialenstvo nemôže, len za pár ďalších veľkorozpočtových komiksových adaptácií, ktoré ale okrem Burtonovho Batmana dvojky viac menej prepadli a komiksy išli na pár rokov k ľadu.

1989 bol ale tiež neuveriteľný rok, a vôbec nehovorím o Nežnej revolúcii, ale o Indiana Jonesovi a poslednej križiackej výprave, o Neuveriteľnom dobrodružstve Billa a Tedda, o Hlbočine Jamesa Camerona a Návrate do budúcnosti 2 a znova by sa dalo pokračovať, lebo som si istý, že premiéru malo aj niekoľko ďalších klasík, to už by ale bolo treba googliť, to z hlavy nedám.

A zopakujme si to, nech sa konečne doterigáme k pointe.

Rok 1999, ďalších desať rokov, dnešní dvadsiatnici sa práve objavili na svete.

Premiéru mal Matrix, ten Matrix, tu už normálne cítim, že hanba by mala fackovať našincov, čo to nevideli, čo je ale z môjho uhla pohľadu podstatnejšie, v roku 1999 mal premiéru aj Galaxy Quest, najlepší film, o fanúšikovstve aký poznám, žiadna obyčajná sci fi komédia, ale film, ktorému by sa mali stavať sochy aspoň také veľké, ako Matrixu.

Čo ďalej? Epizóda 1, Klub bitkárov, Americká krása, aha, pardon, žánrovky, takže Šiesty zmysel, eXistenZ, Mystery Men, Dogma, Sleepy Hollow a viac bez googlu nedám, ale bol to vynikajúci rok, v ktorom malo premiéru hneď niekoľko zásadných filmov. Dva minimálne, Galaxy Quest a Matrix, o tých ostatných sa môžeme sporiť. Dva. Tak to vychádza. Star Trek a Alien v roku 1979, Batman a Indy v roku 1989. 2009 je príliš blízko, tam by som to videl na Avatara a druhého Nolanovho Batmana, ale to si povieme najskôr o desať rokov, lebo teraz to ešte nie je žiadny odstup.

Iné som ale chcel. Tento rok uvidím v kinách minimálne 52 filmov a bude medzi nimi ďalší Star Trek, Alien, Batman, Indy, Matrix či Galaxy Quest, teším sa, lebo vôbec nepochybujem, že ich spoznám na prvý pohľad.


Juraj Malíček
Teoretik pokultúry, azda jediný človek na svete, ktorému sa podarilo dva krát priviesť ku koncu ten istý časopis. R.I.P. Fantázia - on za to môže. Príležitostne publikuje, rád nakupuje v papiernictve a vo videohrách preferuje brokovnicu.

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB

(1989)

Batman

Ďalšie články a poviedky v téme Pocit úžasu Jurka Malíčka

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2019)

Nové pokračovanie Terminátora opätovne rozrušilo hladinu starých dobrých frančíz z rokov dávno minulých, ale podľa Jurka Malíčka to deväťdesiatky však naozaj nie sú a nový Terminátor nie je ani zďaleka taký dobrý ako starý.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2019)

Postupný presun geekovských a nerdovských častí popkultúry do dnešného mainstreamu prostredníctvom dospievajúcej generácie so sebou neprináša len pozitívnu publicitu. Ohrozenie v podobe apropriácie symbolov, postáv či tém do hlavného prúdu je reálne.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2019)

Popkultúra dnes zahŕňa aj to, čo by ešte pred pár desaťročiami bolo okrajovým žánrom nerdov a geekov, a dokonca sa z týchto záležitostí dôb minulých inšpiruje. Pretože má z čoho. Nad fenoménom referencovania sa v tohtomesačnom stĺpčeku zamýšľa Jurko Malíček.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2019)

Ako veľmi prístupný je mainstream k fantastike? Alebo sa fantastika už tak votrela do mainstreamu, že ju už v ňom ani nevnímame, aj keď na nás kričí priam excelentným spôsobom? Jurko Malíček tému exemplifikuje na príklade aktuálneho filmu Yesterday.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2019)

Už sa o ňom napísalo a nahovorilo veľa a ešte sa toho aj veľa povie. Hovoríme o Game of Thrones (Hra o tróny), veľdiele, ktoré si získalo mnoho fanúšikov aj medzi publikom hlavného prúdu, aby ich tento rok v poslednej sérii dorazilo. Čo na to Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2019)

Tak nám znova idú regulovať internet. Znova problém s autorskými právami, znova najblbšie možné riešenie, z ktorého autori aj tak nič nebudú mať, a znova sa časť počítačovo gramotnejších užívateľov presunie hlbšie. Na Dark Web, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2019)

Nie všetci to pochopia, nie všetci si tým prešli a budú prežívať tú bázeň, ktorú opisuje Jurko Malíček vo svojom pravidelnom stĺpčeku u nás v magazíne tento mesiac. A je to aj dobré, že pre mladú generáciu bude toto tá ich Duna.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2019)

Takže 2019? No dobre, opäť nás čaká extrémna hojnosť, prakticky niet týždňa, čo by v kinách nemal premiéru minimálne jeden film, čo treba vidieť. Do kina teda pôjdem minimálne 52 krát a nič na tom nemení ani skutočnosť, že päť krát už som tohto roku v kine bol.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (december 2018)

Píšete aj vy list Ježiškovi alebo si len ukladáte veci do "Zoznamov prianí" na online stránkach a tajne dúfate, že ich tam niekto z Vašich blízkych nájde? V oboch prípadoch je pocit úžasu pri splnenom prianí na mieste. A aký darček by si prial Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (november 2018)

Stan Lee bol skutočne niekto, muž Marvelu, emblematický a symbolický hrdina, autor, ktorému sa podarilo zmeniť komiksy dramatickým spôsobom.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2018)

Fantastika je pre ľudí, čo ich realita nudí, zvykol som si zaveršovať, keď mi niekto znova položil otázku a nerozumel odpovedi.

42, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2018)

Predátor je späť, štvrtý film, tretie pokračovanie v priamej línii, alebo siedmy, ak vezmeme do úvahy aj tie nešťastné crossovery s Votrelcami, čo sa na rozdiel od videohier, knižiek a komiksov tak zúfalo nepodarili. Vlastne celé to nie je najšťastnejšie, Predátorova filmová séria totiž akoby bez Arnolda nemala príliš zmysel.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2018)

Letné dovolenky, voda, oddych... a k tomu knižka. Jurko Malíček prežil s niekoľnými na dovolenkách pocity úžasu a chce sa s vami o ne podeliť. A čo vy, ktoré letné knižné dobrodružstvá vám navždy ostanú v pamäti.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (júl 2018)

Popkultúrne dokumenty. Sem smerujem – inšpirovaný bonusmi k Ready Player One – k celovečerným dokumentárnym filmom akosi tematizujúcim populárnu kultúru. Je ich mimoriadne veľa a ďalšie stále vznikajú a je na ich fascinujúce, že dokážu zachytiť a sprostredkovať čaro fanúšikovstva v tých najrozmanitejších podobách.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2018)

Tak som zase neoslávil Uterákový deň. Už je to viac ako mesiac, teda stará, až mŕtva záležitosť, dávno zabudnutá vec, ktorú som mal dávno vypustiť z hlavy, ale akosi to nejde. Ten 25. máj totiž akoby bol zakliaty, evidujem ten dátum samozrejme, značím v kalendári, aj v poznámkach a tak ďalej a napriek tomu sa mi ešte nepodarilo ten uterák vytiahnuť a prehodiť si ho cez tašku...

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2018)

Luke Darth Vaderov syn? Čo ti hrabe? Nehrabe, v trojke sa to vysvetlí, na konci je tam už dobrý Vader aj s Yodom, sú mŕtvi, ale ako duchovia, čo znamená, že v roku 1985 už som mal pravdepodobne za sebou aj Návrat Jediho, a dôležité je to iba preto, že si uvedomujem, že Hviezdne vojny sú súčasťou môjho života už minimálne tridsať tri rokov.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (apríl 2018)

Máte aj vy svoju záležitosť medzi dielami žánrov fantastiky, ktorá vás drží natoľko, že vás núti sa do jej hlbín ponárať stále viac a viac, hlbšie a hlbšie a odkrývať tak jednotlivé poklady, ktoré do nej ()možno chcene alebo nechcene) zapracovali autori? To dielo, ktoré vo vás vyvoláva pocit úžasu?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2018)

Keby som chcel byť patetický, napísal by som, že na zelený štvrtok ide do kín film, ktorý túžim vidieť po celý život. Lenže patetický byť nechcem, tak budem len jednoducho osobný. Ako nakoniec vždy, ale čo mám byť cudzí?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2018)

Jurko Malíček sa tentokrát vo svojej rubrike zameria na odpracovanie svojich knižných restov. Určite máte vy tiež také knihy, ktoré čakajú na to finálne sklapnutie ich väzby, aby ste ich zo stola mohli odložiť na správne miesto v knihovničke. Ktoré z nich to budú ale u neho?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2018)

"Fantastický fantastický rok za nami" - tak začína svoju prvú rubriku Jurko Malíček na scifi.sk v roku 2018 a myslí to od srdca. A to nie sú plané slová do vetra, pretože je za nimi pocit úžasu, ktorý je iskrou prebúdzajúcou v dušiach nových fanúšikov zanietenie pre vec fantastickú. Ale o tom, aký úžasný bol ten predchádzajúci rok by ste si mali sami prečítať...