Orson Scott Card: Enderova hra - Recenzia knihy

Enderovu hru som prvýkrát videl v kine. Hoci som vtedy už mal kúpenú jej knižnú verziu a jej pokračovania, nedostal som sa k tomu, aby som ju prečítal. Možno som urobil dobre, pretože by ma následovne film, ktorý sa mi už aj tak javil nezáživne a ukvapene, asi bavil ešte menej.
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Orson Scott Card vo svojom predslove ku knižnému vydaniu, ktoré mám, hovorí o genéze knihy. Nápad v hlave nosil od svojich 15 rokov. Prvotná novela pre časopis Analog pod záštitou Bena Bovu bola neskôr prepracovaná do knižnej podoby, ktorej sa v roku 1985 dostalo ocenení Hugo a Nebula. Príbeh chlapca, ktorý má zachrániť ľudstvo pred hroziacou katastrofou medzihviezdnej vojny s hmyzoidným nepriateľom, je dramatickým, emocionálnym ale zároveň depresívnym pohľadom na stret dvoch rozličných kultúr, ktoré nemajú možnosť spolu komunikovať.
Ender's Game - Poster - Obálka - ibuk 2010
Ender's Game - Poster - Obálka - ibuk 2010 Disclaimer
Ender je tretie z detí rodičov Wigginových v čase, kedy je na Zemi reprodukcia silne kontrolovaná. Len možnosť, že by sa jednalo o nadaného génia podobne ako u jeho starších súrodencov, dovoli Wigginovým mať tretie dieťa, ktoré – tak dúfa Medzihviezdna flotila – by nebolo tak násilné a zlomyseľné ako prvorodený Peter ale zároveň nie tak mierumilovné a milujúce ako druhorodená Valentine. Andrew, s prezívkou, ktorá sa mu stane menom (Ender), už počas svojich prvých rokov vykazuje vysokú inteligenciu, dokonalý zmysel pre stratégiu a chápanie súvislostí, ako aj taktické rozhodnutia, ktoré ho v jeho školskom kolektíve dostávajú do úlohy outsidera. Jeho stretnutie s pokusom o šikanu v škole sa končí násilne, no pre neho dlhodobo víťazne, keď nepriateľa ukope do bezvedomia. Napriek očakávaniu, že sa tak nestane, sa dostáva v šiestich rokoch na orbitálnu stanicu tzv. Battle School (Bojovú školu), v ktorej kvôli svojmu nadaniu naďalej ostáva osamotený. Jeho cesta k uznaniu ostatnými spolužiakmi, nadriadenými veliteľmi a učiteľmi je to, čo tvorí väčšinu príbehu románu. Základným konceptom (a Cardovou pôvodnou základnou myšlienkou, okolo ktorej bol príbeh tvorený) je miesto Bojovej arény (Battle Room), v ktorej sa odohrávajú súboje jednotlivých tímov školských družstiev. Jedná sa o súboje v nulovej gravitácii, pri ktorých je nutné prekročiť hranicu nepriateľskej brány aspoň jedným členov vlastného družstva. Ender okamžite analyzuje ako miestnosť a jej danosti, tak aj chyby v stratégii jeho aj nepriateľského družstva a vytvára v mysli nové stratégie na ich prelomenie. K ich realizácii a tréningu sa dostáva až vo svojom voľnom čase. Jeho talent a teda zároveň aj nárok na postavenie v školskom kolektíve ho dostáva do mocenských bojov s jeho veliteľmi, ktorých závisť a následne neschopnosť tento element v skupine správne zaradiť a riadiť, je nakoniec ich vlastnou potupou. Ender ako 11 ročný získava svoje vlastné družstvo a vyhráva jeden zápas za druhým. Tlak na neho a jeho tím ale rastie až do momentu, kedy Ender na hru – v tom momente hru už bez pravidiel alebo pravidiel meniacich sa počas hry – rezignuje. Jeho prechodom z Bojovej školy na Veliteľskú sa mení síce miesto, no štýl a tlak na neho ostáva rovnaký, ak nie je vyšší. Vo veliteľskej centrále na asteroide slnečnej sústavy sa v simuláciách vesmírnych bojov stáva veliteľom niekoľkých letiek, neskôr flotíl medzihviezdnych lodí voči mimozemskej rase. Pod vedením Mazera Rackhama, legendy minulej invázie, dochádza počas Enderových koncových skúškach k finálnemu stretu s mimozemskou armádou pred ich domovskou planétou. Enderovo riešenie súboja je síce triviálne ale morálne zavrhnuteľné. Tento stret končí podobne ako jeho predchádzajúce so silnejšími súpermi – ich vyhladením. Až tu sa Ender ale dozvedá pravdu o celej operácii, ktorá z neho robí svetového hrdinu, no zároveň vnútorne kripla...
Card veľmi umne strieda v knihe vnútorné monológy s priamou rečou a opismi. Keďže prechody medzi vnútornou rečou a verejnou nie sú v knihe nijak označené (na porovnanie s Frankom Herbertom, ktorý ich uvádza v kurzíve), dochádza k silnému efektu vnorenia sa do mysle hrdinu. Štýlom Card skoro balansuje na pomedzí prúdu vedomia (stream of consciousness). Enderov vnútorný svet je nám blízky, jeho rozhodnutia odôvodnené a hoci chápeme jeho negatívne a amorálne kroky, považujeme spolu s ním tieto za nutné alebo vynútené. Len málokedy perspektíva v knihe odbočuje od hlavného hrdinu. Výnimkou sú začiatočné pasáže každej kapitoly, ktoré čitateľovi sprostredkúvajú pohľad na udalosti zo strany Enderových učiteľov alebo jeho spolužiakov či jeho sestry Val. Postavy a príbeh jeho súrodencov odohrávajúci sa zároveň na Zemi je zaujímavý, no ohľadom rozsahu len povrchne načrtnutý. Eventuálne si viem predstaviť, že by tvorili základ a pozadie ďalších kníh v tomto univerze, keďže samotné mocenské štruktúry na Zemi (Hegemon, Strategos, Polemarch) a ich politické zámery čoraz viac pripomínajú situáciu aktuálnych dní, popr. druhú Studenú vojnu.
Zaujímavým je aj pohľad na knihu z queer perspektívy, čiže analýzy udalostí z pozície dekonštrukcie heteronormatívnych fenoménov v príbehu. Hoci sa kniha odohráva v realtívne ďalekej budúcnosti, no Cardov pohľad na rodové rozdelenie vo vojenských štruktúrach je silne mužský. V Bojovej škole sa nachádza jedno dievča, aj to podľa vyjadrenia Endera vyzerá ako chlapec. V knihe okrem Enderovej matky a sestry (ktorá sa tiež v knihe vzdáva mocenskej pozície, aby sa stala kronikárkou) – možno aj pod vplyvom mormonského vyznania autora – ďalšie ženy nenájdeme. Škola a prostredie, v ktorom sa následne kniha odohráva je silne homosociálne (tvorené výhradne mužmi, ktorý spolu spia, jedia, učia sa, sú spoločne nahí, sprchujú sa, medzi sebou bojujú). A hoci sa jedná vekom o deti medzi 6 a 12 rokov, ich mentálne zmýšľanie je na úrovni dospelého alebo minimálne dospievajúceho človeka. Niekoľko momentov, ktoré sa v knihe nachádza je vyslovene homofilných, ak nie dokonca homoerotických, napr. Ender pri pohľade na Bonza pri prvom stretnutí vidí, že sa jedná o krásneho chlapca, ktorého by podľa vlastných slov nasledoval kamkoľvek; Ender v sprche vyzve kontrahenta, aby si ním bojoval férovo, na čo sa ten vyzlečie tiež donaha; Bean – Enderov priateľ a spolubojovník – ostáva u Endera v kajute po večierke, na čo sa po zhasnutí svetiel vlezie k Enderovi do postele; jeho učiteľ vo Veliteľskej škole s Enderom ostáva spolu aj po nociach (v štýle gréckej pederastie), aby sa učili od hmyzákov (v origináli buggers – inak, slangový výraz pre análny sex v angličtine) a to všetko na asteroide Eros. Je jasné, že všetky tieto veci sa dajú vysvetliť a vyargumentovať aj všeobecne a asexuálne, no zároveň je nutné si uvedomiť, že autor mal možnosť tieto veci úplne obísť, popr. napísať inak, čo neurobil. Naopak, ich výskyt najmä v kontexte osamelosti Endera počas celej knihy je o to silnejší. Svoju túžbu po láske nakoniec aj sám priznáva, keď Valentine prezrádza, že chce, aby ho Peter (zároveň ako symbol jeho manipulátorov) miloval. Či a ako sa čitateľ rozhodne tento obsah ale vnímať či dekódovať, je úplne na ňom.
Autorovi by sa dala vytknúť príliš jednoduchá charakterizácia ostatných postáv – okrem Endera vlastne vnútorne nespoznávame skoro nikoho. Postavy v knihe sú ale napriek tomu veľmi pestré a rozlične opísané, takže nevyznievajú jednoliato. Paralelné dejové línie (napr. vývoj na Zemi) sú opísané len náznakom, hoci zaujímavo. Nikdy o nich ale nie je prezradené viac, ako je nutné na posun v hlavnej dejovej línii. Koniec a najmä posledné kapitoly knihy sú v porovnaní s predchádzajúcimi písané narýchlo, plynutie času je brané skratkovite, niektoré postavy sú ponechané vo vzduchoprázdne – ich charakteristickými črtami sú opisy a rýchly presun ku koncu príbehu. Všetko to sú ale momenty, na ktorých sa pevne podpísala predchádzajúca novelová forma textu. Nie je to ale nič, čo by nutne knihe uškodilo. Jej linearita ju naopak robí veľmi ľahko čitateľnou a stráviteľnou.
Enderova hra je kniha, ktorá čitateľa nepustí – od začiatku do konca je silným emotívnym zážitkom, ktorý vrcholí vo finále, ktoré sa zdá byť pre Endera vykúpením, no len následne zvyšuje jeho utrpenie a hľadanie po spáse. Som veľmi zvedavý na ďalšie pokračovanie, ktoré je naznačené aj v poslednej kapitole knihy... a pravdepodobne si pozriem opäť aj filmové stvárnenie, aby som ho vedel teraz porovnať s knihou. Všetkým, ktorí ešte nevideli film alebo nečítali knihu ju vrúcne odporúčam.

Alexander Schneider

Alexander Schneider
Knižný a filmový recenzent, bývalý porotca súťaže Martinus Cena Fantázie, propagátor a predseda Združenia fanúšikov Babylonu 5 na Slovensku. Scifi, fantasy, horor: Herbert, Holdstock a Lumley.

Súvisiace objekty SFDB

Diskusia

draculin
Pekne napisane a v zasade suhlasim. Stale to povazujem (vlastne celu zakladnu Enderovsku trilogiu) za jednu z najlepsich veci, ktore kedy vramci scifi existovali. Film bol podla mna dost dobry, ale na knihu sa nehrabal ani nahodou... asi by to potrebovalo skor formal nejakej miniserie, aby sa dalo vybudovat napatie a postavy. Akurat, ako som ti pisal uz na FB, s tou sexualitou a queer podtonom to vidim uplne inac :) Kniha je v podstate dokonale asexualna, tak ako aj dalsie dve - aj Enderov vztah s Novinhou je opisany viacmenej platonicky. Takze myslim, ze pokial to tam clovek umyselne nehlada, tak to tam ani nenajde. Podla podobneho kluca by sa mohol najst sexualny podton skoro vsade. A takto aj za lepsie, pretoze kniha je potom o tom, o com aj je - a nema ambiciu davat nejake skryte posolstva, ktore by boli v prekvapivom rozpore s verejne vyjadrenymi nazormi autora na tuto problematiku.
25.07.2014
Adhara
Knihu som tiež nedávno čítala, aj som uvažovala, že o nej napíšem recenziu. Čítala som ju ale v českom preklade, takže mnohé mená a názvy boli iné. Tejto recenzii by som vytkla príliš podrobný a konkrétny opis deja od začiatku do konca vrátane vyzradenia kľúčových spoilerov. Zvyšok je už viac osobný dojem. Tak ja napríklad som tam žiadne sklony k erotike nezachytila, zmienené pasáže na mňa vôbec nepôsobili tak ako na recenzenta. Na základni s bojovým režimom sa sotva dá vyhnúť spoločným sprchám a celkove, ja si nemyslím, že by autor chcel vymenovanými scénami niečo také naznačiť. Všetka náklonnosť a túžba po nej mi pripadala detsky čistá. Jednoduchá charakterizácia postáv mi nevadila, neprekračuje jednoduchosť iných autorov (lebo postavy sa vždy dajú spraviť aj pestrejšie). Naopak mi ale vadila jednoduchosť opisu zbraní, technológií (hlavne klasického sci-fi klišé – zázračného...
25.07.2014
Adhara
(pokr)...vynálezu umožňujúceho posielať informácie na ktorékoľvek miesto vo vesmíre v nulovom čase), mimozemšťanov a napokon mimozemskej morálky a uvažovania, ktoré som mala problém prehltnúť. Súhlasím, že deti tam uvažovali ako dospelí či dospievajúci, a nie som si úplne istá, či by to tak bolo aj v skutočnosti. Autor v predslove píše, že túto výčitku odmieta. Ale ja si myslím, že aj tá najväčšia inteligencia požaduje vstupné údaje, aby dala nejaké výsledky. Vstupnými údajmi sú skúsenosti, a práve tie mi tam práve chýbali (nechcelo sa mi veriť, že taktiku na odstránenie šikanujúceho nepriateľa šesťročný Ender vymyslel bez zažitia čohokoľvek predošlého – ale ak niečo také prežil, nebolo to tam spomenuté). Na druhej strane sa mi páčilo, že jeho inteligencia sa netýkala len bojového taktizovania, ale aj emócií a psychiky. Skratkovitosť posledných kapitol, ale aj preskočenie dlhých...
25.07.2014
Adhara
(pokr.) ... časových úsekov predtým, sa nepozdávala ani mne, ale ani mi príliš neprekážala. S tým, že kniha bola silným zážitkom, však (trochu prekvapivo, vzhľadom na nesúhlas s viacerými vecami v recenzii) súhlasím. Bolo to emočné, depresívne, fakt niečo, čo tak ľahko nevyprchá. Film som nevidela, ani sa nechystám, nerada si filmami kazím dojmy z kníh. A to, že mnohé knihy si prečítam práve vtedy, keď prídu do kín ich sfilmované verzie, je len náhoda. (P.S.: Ako tak pozerám, napokon som tú recenziu – do komentára – napísala :-).)
25.07.2014
Stano Lacko
Adhara este to daj ako minirecenzia k SFDB objektu a bude to idealne!
25.07.2014
Stano Lacko
Ale ja som s Cardom zacinal prave Enderovou hrou a tato kniha a nasledne Čorvi (Wurms) u mna z neho urobila TOP 1 autora SF/F. Vo viacerych knihach dokazal, ze sa da krasne spojit scifi s fantasy, do deja vtiahne hned na prvej strane (ja som do Enderovej hry bol vtiahnuty precitanim prveho emailu nad prvou kapitolou ;-) Ale erotiku by som tu nehladal a ani som ju nehladal, nakolko to boli deti este pred pubertou, preto aj spolocne sprchy mali, nakolko do tohto veku to deti velmi neriesia. Spoilerov je skoda, ale asi sa uz rata, ze to ma kazdy precitane ;-)
25.07.2014
Aldeberan
tazka recenzia... :) nahota je detmi vnimana ako uplne inak ako socializovanymi dospelimi, deti v tomto veku sa kupaju s rodicmi a po plazach na dovolenke behaju nahy. Rovnako peknych ludi povazuju automaticky da dobrych a naopak. Skor ako homoeroticke mi to prisl otak, ze Card sa snazil zdoraznit nevinnost deti v bojovej skole a naznacit ich detske spravanie, aj ked uvazovali ako dospelaci (pretoze inak nemohol a pre knihu ptoreboval, aby ich zmyslanei bolo na urovni dospeleho).
26.07.2014
Roland Axenberg
Stoji znicenie jedneho zivota za zachranu ludstva? Urcite jedna z TOP 10 scifi knih a povinne citanie! Filmova adaptacia imo tiez velmi vydarena.
12.08.2014

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB