Boj o čas

poviedka na počkanie za Modrou oblohou

Misia Platónius 8, patrila k štandardným kolonizačným výpravám. Gigalode naložené technikou a zhruba päťstočlennou posádkou, skákali vesmírom, za účelom teraformovania neznámych planét. Zem už bola preplnená ako vypuklá konzerva sardiniek. Takže sa Zjednotené Únie rozhodli rozoslať po celom vesmíre semienka ľudstva. Podobne ako púpava, s nádejou, že sa niekde uchytia. Kapitánka Viera Nebeská, bola prebudená z kryospánku ako prvá.

Behom krátkej chvíľky sa dala dokopy a začala rutinnú kontrolu lode. Všetky systémy boli v poriadku. Počítač ju oboznámil s tým, že loď pristala a zahájila protokol Modrá obloha. Šlo o rozptýlenie megakupoly o priemere osemsto kilometrov, blokujúcej vonkajšiu atmosféru a ultrafialové žiarenie. Názov niesla podľa simulácie pôvodnej modrej oblohy z matičky zeme.

Kapitánka Nebeská začala budiť personál. Civilisti ako obvykle prídu na rak medzi poslednými. Aristotelom sa začalo rozlievať svetlo a pribudol pohyb početnej posádky. Tiché a temné miesto naraz ožilo. Kapitánka sledovala proces so spokojným úsmevom a vychutnávala si prebúdzajúci sa život.

Prvý dôstojník Bjorn Svenson po vstupe na palubu zasalutoval kapitánke a podával jej správy.

„Všetko postupuje podľa protokolu kapitánka, všetok personál je prebudený a začína s výkonom pridelenej činnosti. Ešte nevieme na akej sme planéte, palubné data ukazuje, na dlhšiu prítomnosť Aristotela, kým sme boli prebudení z kryospánku. Pravdepodobne loď čakala na zmenu atmosféry, nebezpečnej aj pre Modrú oblohu. Až sa spustia všetky systémy, zistíme presne kde sme, civilisti budú môcť precitnúť za dva dni. Ak sa nevyskytnú žiadne komplikácie.“ Keď podal správu, vystrel sa do pozoru a v tichosti čakal.

„Ďakujem nadporučík Svenson, dobrá práca. Je potrebné klásť dôraz na bezpečnosť. Chcem inžinierov aby čím skôr skontrolovali stav lode a Modrej oblohy. S ďalšími krokmi budeme postupovať až bude všetko na sto percent, rozumieme si?“ Prikývol a šiel si plniť povinnosti. Kapitánka bola silná žena, ale férová. Aj v štyridsiatke si udržala postavu a mladistvý vzhľad prísnou diétou a pravidelným cvičením. Čierna dlhé vlasy mala vždy pevne utiahnuté do drdolu na temene.

Kedysi mali s nadporučíkom Svensonom bližší vzťah, ktorý obetovala kariére. Bol to pekný, silný muž, o desať rokov mladší. Mal kučeravé blond vlasy a modré oči, zo žartu ho volala: „môj viking.“ Jeho city sa stále odzrkadľovali v dokonalej poslušnosti. Ich vystupovanie bolo však už len formálne a to aj v súkromí. Vzájomnú náklonnosť si vedeli prejaviť mimovoľne, pohľadom alebo tónom hlasu. Ďalej to už ale nezachádzalo.

Kapitánka sa prechádzala po mostíku a čakala na prvé správy. Počítač robil diagnostiku ako aj inžinieri pobehujúci po trupe lodi. Vyzeralo to sľubne.

Nič nie je dokonalé pridlho. Na hlavnom monitore sa spustil alarm.

„Kapitánka, kapitánka, tu poručík Erik Fekete, našli sme závažný problém s batériou lode. Kapitánka, nemáme energiu, opakujem nemáme energiu,“ ozývalo sa z jej komunikátora. Dva krát stlačila komunikátor aby dala znamenie, že rozumie.

Otvorila kanál pre celú loď a prehovorila: „ Všetok personál sa okamžite presunie do centra lode, opakujem okamžite do centra lode.“ Pozrela na správu ktorú jej ukazoval počítač, potvrdzujúcu zlé správy.

Vybrala sa do centra lode, kde bola nastúpená väčšina posádky.

„Ako to vyzerá, koľko nám ostáva energie. Nie sme schopní ju nejako dobiť?“ snažila sa aby jej vystupovanie polo pokojné.

Jeden z inžinierov predstúpil a prehovoril: „ Kapitánka, loď sa do dvoch hodín vypne. Museli sme tu byť roky. Na dobitie batérie cez solárne články budeme potrebovať minimálne tridsaťdva hodín. Dobrá správa je, že články sa nám podarilo zapojiť, ale budeme ich musieť preniesť za Modrú oblohu. Čo je odtiaľto poriadna štreka.“

„Okamžite pôjdeme do hangáru a kto môže bude pomáhať pri preprave solárnych článkov.“

„Madam, je viac než pravdepodobné, že sa loď prepne do núdzového režimu. Civili v kryospánku nepocítia rozdiel, no nám prestanú fungovať kyslíkové filtre. Budeme na viac ako deň bez kyslíka.“ Kapitánka neprehovorila. Gestom umlčala inžiniera a dozerala na prípravy prevozu solárnych článkov. Začali sa jej zmocňovať pochyby.

Čo ak za Modrou oblohou budú nepriateľské živé bytosti. Ak bude slnko tejto planéty na opačnej strane planéty. Bolo strašne veľa vecí, čo sa mohlo pokaziť. Povedala si však, že niet času na pochyby. Každá sekunda váhania môže stáť posádku drahocenné životy.

Vyslali posádky so solárnymi panelmi, od lode za oblohu to bolo cca štyristo kilometrov. Jethammry by to mali zvládnuť do hodiny. A ostatným zvýši ešte asi necelá hodina. Kyslíkových bômb bolo pre celú posádku málo. Poslala koho mohla späť do kryospánku, aby ich zmrazenie organizmu uchránilo.

Čo bohužiaľ spotrebovalo ďalšiu vzácnu energiu. Ostala na lodi sama, a sledovala na počítači ako sa cez Modrú oblohu dostávajú prvé Jethammry so solárnymi panelmi. Pre seba nechala len jednu kyslíkovú nádobu. Energia už bola cez hodinu v ťahu, takže dúfala, že aspoň uvidí, či sa podarí prežiť zvyšku posádky.

Bohužiaľ, v momente keď prešli Jethammy za Modrú oblohu, došiel kapitánke kyslík. Upadala do spánku z ktorého niet prebudenia. Už sa nedozvie ako to dopadlo. Za jej kreslom sa zjavil Bjorn, videl kapitánku ako pokojne leží vo svojom kresle. Dal si dole svoju kyslíkovú masku, zadržal dych. Pripevnil ju milovanej kapitánke. Hruď sa jej začala hýbať. Pohladil ju po vlasoch a odišiel hľadať samotu. Kapitánka sa prebrala, a všetky systémy boli rozsvietené. Okolo nej bolo plno ľudí, čo ju len miatlo. Ukázalo sa, že za modrou oblohou nebolo nič. Len hangár. Loď nikdy neodštartovala. Misia Platónius 8 bola určená k pozorovaniu personálu pri krízovej situácií.

Akonáhle prešli Jethammry za plazmovú bariéru, boli odvedený do zdravotného centra na screening. Kyslík na lodi spustili pár minút po tom, ako sa fiktívne vypli filtre a mali dôjsť prvé kyslíkové náplne. Bohužiaľ, tomuto nácviku padla za obeť jedna osoba. Nadporučík Bjorn Svenson, dal svoj kyslík kapitánke o päť minút skôr, ako boli diaľkovo nahodené systémy. Keď to Viera zistila, prvý krát po rokoch na sebe nechala vidieť niečo viac ako disciplínu. Prehovorila pre seba len smutné: „Ďakujem.“


Grimbur
ORIN

Diskusia

B.T. Niromwell
Páčilo sa mi tu osobitne viacero vecí: mená postáv; hra s jazykom v prvom odseku; to, že postavy mali charaktery, hoci šlo o minipoviedočku; jasná inšpirácia témou. A možno práve preto, že postavy neboli len čísla, tak ma koniec úplne rozladil a išla som si trieskať hlavou o stenu. Inak by bolo fajn poviedku prečesať po štylistickej a gramatickej stránke, ale na takom malom priestore šlo o dosť dobre rozohranú partiu.
28.07.2019

Marek Páperíčko Brenišin
Mám rád takéto veci, som fanúšikom podobnej literatúry. A tak nechcem, aby vyznelo, že poviedka sa mi nepáči, ale idem rýpať, lebo si myslím, že text má na viac.
V prvom rade, cit pre detaily. Čím menší priestor, tým viac vynikne akákoľvek chyba. V mikropoviedke musí všetko slúžiť svojmu účelu, zároveň ale nesmie pôsobiť silene. Kapitánka Viera Nebeská, potom Bjorn Svenson a klincuje to Erik Fekete.
Obstojne si vykreslil postavy, kapitánke som veril jej velenie, hierarchia na lodi fungovala. Akurát, že gigalode s posádkou 500 mužov, to pôsobí trochu úsmevne.
Navyše, koniec sprdnem ako deus ex machinu. Nikde v texte nie je na to zmienka, celý čas vodíš čitateľa za nos a potom to vyzerá, ako by ti došiel dych alebo čas, tak si siahol po prvom možnom ukončení. Nevravím, že si to neplánoval, ale hodili by sa drobné náznaky, čo sa deje.
<...>
28.07.2019

Marek Páperíčko Brenišin
<pokr.>
Niromwell dobre podotkla, že nejde o jalový text. Takže, moja rada - nechaj ho odležať, zober potom nápad, vypracuj osnovu, urob tak tri-štyri verzie textu a máš perfektný súťažný text. Never stop dreaming!
Za 5.
28.07.2019

Kei
Páči sa mi nápad, perfektne vystihuje tému. Dobrá je aj pointa - veľké odhalenie, ale aj to, ako sa Bjorn obetoval pre kapitánku - to emočné techtlemechtle okolo bolo tak akurát. Na hodinovú prácu je výsledok výborný, obdivujem každého kto je schopný vymyslieť príbeh a napísať za hodinu viac ako 500 slov.
Ale... záver nevyznel tak, ako by mohol, pretože miestami škrípe logika... napríklad prečo budiť komplet personál (tu ide o 500 osôb), keď ešte nevieme, či je všetko základné vybavenie v poriadku. Veď personál obvykle tvoria aj pomocní technici, kuchári a čo ja viem kto ešte, ľudia, ktorí sú pri kontrole stavu základného stavu lode zbytoční. Dostatok energie je podľa mňa základ. Žiadne automatické varovanie? Iná situácia by bola, keby šlo o skrytú vadu
<...>
28.07.2019

Kei
Preto prekvapuje aj to, že solárne články sa rozbaľujú manuálne. možno časť, ale čakala by som, že nejaká základná podpora by predsa len mala existovať. Čo ak by nenastali podmienky na prebudenie členov? Na konci sa síce dozvieme, že je to len simulácia, ale asi aj tá by mala byť presná, aby sa pomocou nej podarilo vychytať nedostatky.
Ale ani tieto pripomienky nemenia nič na tom, že na hodinovú prácu je to super. ja len pre prípad, že by sa autor odhodlal dopracovať a skorigovať
28.07.2019

Grimbur
Každému ďakujem aj za pekné slová, rovnako ako za kritiku. Niektoré nedostatky ste mi ukázali, s inýmy som dotoho šiel, pretože ma tlačil čas. Prirodzene ak by som mal čas, pohral by som sa s tým. Takto som sa pretekal s časom a 20:14 bojoval s pridávaním poviedky. Beriem to ale ako zábavný zážitok, plus nejaké to poučenie navyše. Viera Nebeská, bolo meno ktoré som zvolil z dvoch dôvodov, 1.) zo srandy, 2.) v niektorých príbehoch meno postavy popisuje jej charakter tak som pustil uzdu kreativite a šiel ďalej. Mená mali ukázať na diverzitu posádky ako v Star Treku. Ako bežal čas, cca 19:40 mi došlo, že musím konečne prejsť od úvodného vykresľovania situácie do "akcie". Inšpirovala ma epizóda Love Death Robots, kde farmári žili na planétach pod enegokupolami, cez ktoré preliezali emzáci. Čo bolo za modrou oblohou nakoniec prekvapilo aj mňa. Aj preto to bola zábava.
28.07.2019

YaYa
Na takú rýchlu robotu ma zaujalo napríklad vykreslenie vzťahov medzi postavami. Musím ale priznať, že v scifi zložke som sa dosť stratila a bolo by to treba dosť učesať. Základný problém by som možno videla v tom, že príbeh je podľa mňa väčší ako poviedka - to je veľmi častý neduh a poznám asi len dvoch autorov, čo to vedia zakamuflovať tak, aby to nevadilo ;) Ale čo si budeme klamať - za hodinu. A zároveň som rada, že si niekto vybral túto tému a práve v žánri scifi, lebo presne o takéto niečo mi šlo, keď som ju zadávala ;)
28.07.2019

Magda Medvecká
Mne sa vlastne celkom páčila tá sci-fi zložka a paradoxne aj ten koniec. Niečo také by som naozaj nečakala, aj keď to mohlo vyznieť ako deux et machina, popr. "všetko bol len sen", čo všetci všeobecne neznášame, ale tu mi to vôbec nevadilo. Pravdaže, chcelo by to popracovať na detailoch, ale to už bolo povedané. A práve naopak - vadil mi skôr ten love interest, to sebaobetovanie na konci a opisovanie výzoru postáv. Ale toto sú veci, ktoré ja osobne nemám rada nikdy a nikde a sama ich vlastne ani nepíšem, čiže tým sa asi nemusíš moc stresovať :) Možno len k tomu opisu výzoru by som dodala, že tu to mohlo byť trochu zbytočné - máme len hodinu na napísanie poviedky, tak načo sa zdržovať nejakým podrobnejším opisom postáv? Skôr by som zvolila jeden výrazný detail, na základe ktorého môže čitateľ tú postavu identifikovať aj neskôr.
30.07.2019

Milan "Miňo" Tichý
Konečne nejaké scifi, to ja môžem :) ...skladám poklonu za rozsah a ucelenosť textu, za hodinu ozaj dobrá robota. Ale ako už bolo spomenuté, niektoré detaily trochu kazili dojem inak solídnej práce. Nebudem opakovať, väčšina už bola spomenutá. Najviac samozrejme udrie do očí ten záver, potom také drobnosti ako nevedomosť modernej lode, či sa nachádza na slnečnej strane planéty (To vážne?), alebo taký detail, že načo ostal Bjorn tiež hore, a keď už tak prečo sa kapitánke minul kyslík skôr ako jemu...inak ale fajn
03.08.2019

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.