Poviedky

Paragraf 111 trestného poriadku, pojednával o narušení súkromia teleportovaného vedomia a tvoril časť dodatku k trestnému kódexu schválenom parlamentom Spojených vlád planéty Zem. Kodifikovaná verzia Trestného zákona reflektovala vývoj spoločnosti a technologického pokroku za uplynulé dve desaťročia.

začínam mať svoje infantilné postavičky celkom rada :D

Stmievalo sa, keď dorazili pod vrchol hory, dvadsaťjeden ľudí, dosť detí, pre príšeru najvyššieho kalibru iba lahodné predjedlo. Bolo odtiaľ vidieť na celú krajinku, tak krásne malebnú, obrobenú rýľmi do esteticky vyzerajúcich radov. Škoda, že sa jej nemohol dotknúť. On. Podobne ako Marrthen, aj On mal svoju úlohu. Zabíjať. Jesť. Živiť sa mŕtvolne hnilým mäsom ochuteným plesňou. Hodoval už len pri pohľade na slastne slaný povlak plný chutnučkých drobných beštií, tak výživných a zároveň odporných. Títo neboli odporný, boli... boli... to slovo dlho hľadal v mysli... boli čerstvý.

Budha povedal :“Život je utrpením kvôli naším túžbam“. Pochybujem že moja suseda s jej dvoma synmi ako aj väčšia polovica mojich kolegov túto vetu pozná.

Ako preveziete človeka obaleného v slivkovom sirupe? A čo to by ste robili, keby ste sa ocitli v dračej tlame? A čo to vlastne Včelín je? Je to mesto. Vitajte...

:) toto dielko treba naozaj brať s rezervou asi takou s akou ho ja píšem

takze toto je vpodstate domaca uloha do skoly, ktoru som (z dovodu ze ma pani profesorka poriadne nahvenala a hneva ma uz dobre dlho:) ) ponala ako moju sukromnu pomstu kedze somzvedava co nato povie:) ..mozte napisat nejake commenty , nieje to majstrovske dielo a je to aj moja prva poviedka takze....+ som sa este trosicicku inspirovala jednym filmom takze prosim kopnize si :) ale zvedava som no

Je to môj prvý pokus niečo napísať. Ja viem, bude tam tona pravopisných chýb, ale chcel by som vedieť, čo si o tom ľudia myslia. Sú to len dve časti, viac menej spolu nemajú najmenší súvis, tak prečítajte a uvidíte sami.

V prvom rade ide o to, že je to veeeeľmi dlhá poviedka, ktorá sa mojim uvážením dostala na hranicu románu. Ale rozsekala som to na kapitoly, takže sa to dá zverejniť po kapitole (že toho bude viac než dosť! sakra!) No k tej "poviedke" možno divný názov, ale oba sú trefné, a nevedela som, čo skôr, tak i tak píšem druhý diel, takže to berte ako podtiul :) *už, už sa berie k obsahu* No, takto... je to o "démonikovi" *ako ich s obľubou nazývam* ktorý sa jedným zvláštnym spôsobom ocitol na zemi *dočítate sa* a jedného dňa ako inak prepukne vojna medzi "démonmi" *dozviete sa aj to prečo, to dávam do úvodzoviek* a ľuďmi. Skôr by sa to dalo nazvať tak, že len invázia, proti ktorej ľudstvo nemá šancu. A keďže môj "démonik" *vie, že je s tým otravná* sa po dobu pobytu na zemi tak trocha zmenil, na "polodémonika" tak nemá na výber, len sa dostať späť do svojho sveta Za zrkadlom. Hrozí mu totiž smrť, že? A kto by chcel umrieť? Kašľať na ľudí, treba sa dostať domov a prežiť!

dielko, ktorému neporozumela väčšina ľudí, ktorým sa dostalo do rúk venujúce sa tej pominuteľnej hranici medzi skutočným svetom a tým, čo je len naša predstava.

,,Zodiac 1, tady stanice Ramon. Diagnostika ukazuje, že všechny systémy jsou v pořádku. Jak to vypadá u vás?“ Ozvalo se z vysílačky. Signál byl v pořádku, ale stejně se mi zdál něčím rušen. Zjevně opět šetřily na hloupostech.

pokračovanie

Inak kľudné hlasy zazneli trochu ostrejšie. „Nejete syr!“ „SYR!“ zvolali všetci. „Je nám to ľúto...“ vyhlásila Karina. „Trojuholníkový syr vraví, že trojcípy svet sa musí vrátiť späť na osvietenú cestu kysnutia.“ „KYSNUTIA!“ „Vaša prítomnosť v posvätnej svätyni je urážkou pliesne. Musíte odísť.“ Všetci sa na seba zdesene pozreli.

Nie je to dlhé, tak mi venujte chvíľu:) a podeľte sa o názor, nech už bude akýkoľvek Nie je asi nič horšie, ako práca bez odozvy Ďakujem:)

Takže, toto je moje prvé dielko na tomto servri. Názov je troška detinský, pretože pôvodne som mala ambíciu písať to pre deti, ale troška sa mi to samovoľne vybralo inými cestami. V každom prípade trocha detinskosti v tom ostala, ale to nikomu neuškodí. Za chyby a nepresnosti sa vopred ospravedlňujem sú dielom mojej ľahkej nepozornosti, nie je v tom žiaden úmysel a hádam nie ani hlúposť. Je to príbeh tzv. kapitolový čiže rozkúskovaný na časti a v skratke je o dvoch 12ročných deťoch - dvojičkách, chlapcovi a dievčati, ktorí sa vo svojom malom meste Kamenná Voda nechcene zapletú do príhod presahujúcich ich chápanie skostnatené vo svete podobnom tomu aký bol niekedy na začiatku minulého storočia.