Mike na neznámeho škaredo pozrel, a ústami naznačil ďalšiu otázku, no nedostalo sa mu ju povedať. „Som zvláštny agent Sejinovič, pracujem pre vašu organizáciu, pane.“ Asi päť minút bolo ticho. Potom sa Mike zdvihol, a nasmeroval si to smerom k spálni. „Pane, kam idete?“ „Spať. Nemám záujem o tretej v noci počúvať o agentoch a mojich… moment… mojej?! Ako to že mojej? Nie nie… Súvisí to s týmto však?“ Mike vytiahol rukávy na košeli a ukázal agentovi kamene na rukách. „Presne tak, pane. Čaká vás výcvik používania Kameňov a potom miesto veliteľa v organizácií, ktorej som členom.“ „Bolí ma hlava, je toho na mňa asi moc… Nedáte si pivo?“