„Kerberos ticho!“ zakričala na svoju uvrieskanú čivavu moletná, asi 60-ročná pani s ovocným s kvetinovým výbuchom na hlave a usmiala sa falošným blahosklonným úsmevom.
Bola presne polnoc, a Peter pred tajomnou smradľavou bytosťou z iného vesmíru konečne vyslovil svoje želanie. Na okamih akoby zastal čas, pohyb sekundovej ručičky na jeho hodinkách sa natiahol, spomalil, až úplne zastal. Pre vonkajšieho pozorovateľa to trvalo celé možno okamih, no pre človeka vykonávajúceho rituál želania to bola celá večnosť. Keď sa konečne sekundová ručička pohla, Peter v duchu zostarol o celé tisícročia Videl zánik celých vesmírov a napokon aj seba, čo by ľudskej bytosti. Ostalo po ňom len kôpka handier.