Nečakaný hosť

Koho by ste čakali večer za dverami?
Podporte scifi.sk
Buch – buch – buch!
Starec namieril pohľad na dvere a vzápätí ho presmeroval na hodiny. Kto o tomto čase...?
Buch – buch – buch!
Neboli to náhlivé údery. Ani hodiny sa neponáhľali.
Tik-tak. Tik-tak. Tik-tak.
Nie, neboli náhlivé. Ale vytrvalé. To áno.
Buch – buch – buch!
Starec nasal ponad biele fúzy nový výdatný dúšok vzduchu, aby mu pomohol zaprieť päste o stôl, vstať a vydať sa k dverám.
Vŕzg, vŕzg, vŕzg...
Stará podlaha vždy spievala, keď mala pocit, že s ňou starký tancuje.
Buch – buch – buch!
Kľučku mal na dosah ruky, keď za dverami začul šuchot peria. Krátky, presný trepot krídla. Zmeravel.
Buch – buch – buch!
Čo to znamená? Šuchot bol veľmi blízko. Príliš blízko pri dverách. Neobvyklé... Mal trochu strach otvoriť, ale odhodlal sa.
Buch – buch - ...!
Bola prekrásna. Trochu pomenšia. Krehkosť jej zjavu pripomínala lesnú hmlu po daždi. Modrobiela hladká pleť kontrastovala s hlbokými oceľovo lesklými uhlíkovými očami. Jej priesvitné tmavé šaty splývali až po zem, kde tu odrážali drobný trblet večerného svetla. A na pleci jej sedel havran. Čierny ako vínna pivnica uprostred zimy. Starca upútala jeho mohutnosť. Takto zblízka vyzeral nečakane... veľký. Ale bol pokojný, poslušný. Vďaka tomu pôsobil majestátne. A v zobáku držal žiarivú ružovo-zlatú perlu.
„Už som sa bála, či sa ti niečo nestalo,“ usmiala sa pôvabne a mladučkom hlase jej zazvonilo tisíc zvončekov.
„Kto si?“ opýtal sa jej.
„Och, dnes si stihol už aj stratiť pamäť? To sme sa naozaj zdržali. Ale slnko sa stratilo medzi oblakmi – Ranhav ho musel priniesť. Pozri, tu je,“ vzala havranovi zo zobáka perlu, láskavo vzala starca za ruku a pomaly s ním vošla do malej chalupy uprostred šírošírych lesov. Viedla ho k posteli. Jej tieň sa zdal stále dlhší, akoby spolu s ním rástla. Cestou vzala zo stola korunu. Usadila starca na posteľ a položila mu korunu na hlavu. Farba jej šiat sa zdala stále sýtejšia. Perlu stlačila medzi prstami a vložila medzi dva oblúky koruny, čo sa mu stretali nad čelom. Uložila starca na spánok. Usmial sa na ňu. Pohladila ho po líci. Perla zapadla do koruny a starec zatvoril oči. Zaspal. Chladnúcimi perami sa dotkla jeho čela. Prehovorila už zamatovejším hlasom.
„Dobrú noc, milý Deň. Dobre sa vyspi a nezabudni ma ráno pozdraviť bozkom na čelo a šibalsky na mňa žmurknúť. Veď ty vieš, čo poteší srdce starej dámy.“

siliante

siliante

Diskusia

cyberstorm
Nununu, Gaiman meets Dobšinský :) Dokonalé
20.08.2022
YaYa
Krásne a atmosférické :) Veľmi sa mi páčili obrazy aj pointa. Tretia, ktorú čítam, ale bude sa to ostatným ťažko prekonávať.
20.08.2022
ama_rilla
Veľmi podarené. Síce kratučký text, no nič mu nechýbalo.
20.08.2022
Veles
Pekné, krátke, dobré :)
20.08.2022
WriterInTheDark
Páči sa mi meno havrana, celkom nápadité :)
21.08.2022
Milan "Miňo" Tichý
Uff... Tak toto bolo ...nemam asi slov, tak dám len číslo...pre mňa desať 😉
21.08.2022
B.T. Niromwell
Veľmi magické! AJ tie najobyčajnejšie veci sa dajú prerozprávať úplne fantastickým spôsobom, to je talent!
22.08.2022
siliante
Veľmi pekne ďakujem všetkým za povzbudivé slová. Pri tejto, aj ostatných mojich mini-PnP-poviedkach. Posúvajú ma vpred a pôsobia ako balzam na dušu (keď si to niekedy utrápená pýta). Je skvelé mať oporu a feedback v komunite :) Ešte raz veľká vďaka!
23.08.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.