Drahokam v tme

PNP
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Hlad a chlad a temnota plynú okolo ako oceán. Spŕšky kamenných úlomkov narážajú do zobáka černejšieho ako svet okolo, žiarivé oči odrážajú trblietanie vzdialených hviezd strácajúcich sa v nekonečnej studni času. Mohutné krídla mávnu, raz, dva razy, rozvíria slnečnú búrku, ktorá sa odrazí od uhľových pier zanechávajúc za sebou čiastočky žiarivej energie. Vnútorný cit mení pocit na jemný cinkot iskier na kúskoch kovu. Svetlo sa skĺzne po chvoste a zvlní sa do špirál.
Krídla mávnu, čas sa spomalí, prestáva plynúť. Plynú len svetlá okolo, drobné žiarivé drahokamy vznášajúce sa v bezodnom priestore. Hranice neexistujú.
Hranice neexistujú. Pretiahne sa cez ne s krídlami stiahnutými pri tele, temná strela strácajúca sa v temnote.
Čas neexistuje, prelieta okolo neho sledujúc kútikom oka zlatistú cestu energie.
Existuje však hlad. Príšerný, bezútešný hlad nekonečný ako vesmír.
Krídla mávnu.
Zobák veľký ako celé svety sa roztvorí v nemom výkriku. Bezdychá čierňava pohltí všetky zvuky mimo vlastnej mysle.
Krídla mávnu a havranie telo sa skĺzne po zlatej rieke plynúcej opačným smerom.
Existuje hlad, ktorý treba nasýtiť. Nie vždy mu stačí mihot vzdialených hviezd a kvapky svetla stratených sĺnc.
Krídla mávnu, sčeria prach komét prelietajúcich okolo.
Oči sa upierajú na najžiarivejší drahokam tohto sveta, ohnivé jadro chvejúce sa kontrolovanými výbuchmi.
Slnečná rieka naráža do peria, rozpaľuje ho do červena, do modra, brzdí bezčasý let ohromného vtáka.
Pahltný zobák sa roztvára doširoka...

Magda Medvecká

Magda Medvecká

Diskusia

YaYa
Mám veľmi rada tvoje poviedky, odkedy si nadobudla do štýlu takú tú jemnú zádumčivú lyrickosť.
Toto je veľmi pekné, hlavne koniec. Na začiatku by som možno prijala takú jasnejšiu štylizáciu. Keby som nevidela obrázok, ťažšie by sa mi scéna predstavovala.
20.08.2022
ama_rilla
Ja mám tiež rada tvoje poviedky, preto som po tejto siahla ako po prvej... Akurát mne tu chýba dej, je to skôr umelecký opis obrázka aj keď dobre zvládnutý.
20.08.2022
Magda Medvecká
Ten začiatok mal byť trochu iný, takže sa to asi dosť podpísalo na tej neurčitosti. Chcela som, aby nebolo hneď jasné, že je to vták vo vesmíre, že by to postupne nejako metaforicky prešlo do obrovských rozmerov. Ale predstaviť si to bolo ľahšie ako napísať :D
Hej no, nejako som dnes nemala chuť písať dej a takéto veci sa mi dosť páčia. Aj keď mám pocit, že veľa ľuďom to až tak nevyhovuje :)
20.08.2022
Veles
Je to pekne a dobre napísané, ale... ten príbeh tam nie je. Súhlasím s Amou, je to krásny umelecký opis, ale nič viac podľa mňa.
20.08.2022
WriterInTheDark
Súhlasím s ama_rillou, poviedka postráda dej. Ale inak - veľmi mi to imponovalo, presne som si vedela predstaviť čo sa deje a očaril ma tvoj štýl. No neviem, či by som zvládla román v tomto duchu...
20.08.2022
Magda Medvecká
Román by bol asi na zbláznenie :D myslím, že takýto štýl sa viac hodí na kratšie texty, možno niečo ako "básne v próze"? :)
20.08.2022
WriterInTheDark
Básne v próze - :) to je niečo tak krásne umelecké, čo dnes podľa mňa tak často nevidieť, je to ojedinelé a človek, ktorý tak píše musí mať veľkú empatiu a cit pre okamžik. Bohužiaľ je takých ľudí pramálo a preto sa mi tvoj text páči, aj keď nespĺňa rysy poviedky, ktoré sú stanovené, je to určite lepšie, ako text s dejom, kde je citová hĺbka menšia, ako priemerné ročné zrážky v púšti Atacama :)
20.08.2022
Milan "Miňo" Tichý
Toto bolo tak krásne ... Škoda absencie aspoň náznaku deja. Ale aj tak, zanechalo to super pocit.
21.08.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.